RELATION - BOČKAJOVA SMRŤ

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:22

Časť štrnásta

BOČKAJOVA SMRŤ

VIEDENSKÝ MIER

Vyjednávanie o mier medzi cisárskou stranou a Bočkajom sa pretiahlo aj do roku 1606. Od januára sa rokovania organizovali vo Viedni, kam z Košíc odišiel Štefan Illésházy v sprievode Petra Mladaševiča a šesťdesiatich husárov. Už 9. februára boli vyjednávači na znení mierových podmienok dohodnutí, nasledovalo však prerokovávanie v Prahe a v Košiciach, manévrovanie a zdržiavanie, pokusy, hlavne z Bočkajovej strany, či by sa nedalo vyhandlovať viac. Zaťatosť na oboch stranách bola veľká a muži, ktorí priamo rokovania viedli, boli vo veľmi nepríjemnej situácii a časom Žigmund Forgáč i Štefan Illésházy upadli u svojich pánov do nemilosti.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:21

Časť trinásta

KOŠICE BOČKAJOVÝCH ČIAS

LIPAJOV KONIEC

Nový rok 1605 sa začal pre Bočkaja a jeho povstalcov oslavou. Už prvého januára ho tu v Košiciach navštívili delegáti banských miest, aby mu vzdali hold. Bočkajovi delostrelci pri tejto príležitosti spustili čestné salvy. Ešte v prvých dňoch sa tiež vrátil zo svojej neúspešnej výpravy spod Spišského hradu aj Baláž Lipaj so svojimi oddielmi. Hrad síce nedobyl, ale po celom okolí šíril hrôzu a nešťastie, a samozrejme koristil a lúpil, koľko len vládal, takže ani nestihol prísť na pomoc Košiciam obliehaným Bastom. Navyše si počínal natoľko ľahkomyseľne, že mu ani nenapadlo skrížiť Bastovi cestu do Prešova. Svojho pána Bočkaja akosi prestával poslúchať. Letopisci uvádzajú, že si už nalúpil také bohatstvo, až sa začal cítiť na vodcovi povstania nezávislým. Za poltreťa mesiaca svojho hajdúskeho kapitánčenia sa začínal zajedať nielen ľuďom vo svojom bezprostrednom okolí, ale aj samotnému Bočkajovi.

V prvých dňoch Bočkajovej prítomnosti v meste sa našlo pomerne veľa tu žijúcich osôb, ktoré sa dali do služieb povstania. Jedným z nich bol aj Michal Kátay, kapitán hradu Káló. Stal sa Bočkajovým osobným sekretárom - aj napriek tomu, že bol a ostal katolíkom. Teraz, v prvých januárových dňoch roku 1605 dostal možnosť prejaviť svoju spoľahlivosť. Na priamy Bočkajov príkaz pripravil pascu pre Lipaja. Večer na Troch kráľov, 6. januára, pozval obávaného a prudkého Baláža Lipaja na večeru k sebe do domu /žil v podnájme na Hlavnej ulici č. 52/. Lipaj zabudol na opatrnosť, prišiel iba s jediným pážaťom, ktorému dokonca pri vstupe do domu odovzdal svoju šabľu.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:19

Časť dvanásta

GENERÁL BASTA

Doteraz tvorili jadro nášho rozprávania udalosti týkajúce sa bezprostredne inšpekcie východoslovenských miest, osobitne Košíc. Inšpekčná správa pomenovaná Relation bola aj hlavným prameňom pri opisovaní dobových osôb a reálií. S vypuknutím povstania Štefana Bočkaja sa všetko zmenilo. Košice padli hladko do rúk povstalcov a inšpekčná správa stratila svoj zmysel. Cisárskym úradníkom už nemohla pomôcť. Ktovie akými cestami a prostredníctvom koho sa zachovala do dnešných dní. Pôvodne bola určená pre Prahu, ale pravdepodobne zakotvila najprv vo Viedni. Nevieme, či sa neskôr použila na nejaký praktický účel. Nevieme tiež, ako sa dostala do budínskeho archívu. Seriál založený na tejto Relation by teraz mohol skončiť, avšak jej prostredníctvom sme sa tak podrobne zoznámili s dobovými Košicami, že by bolo škoda nedosledovať osudy postáv, ktoré v nej vystupovali, až do konca. Tým sa však mení aj zmysel názvu Relation - zo Správy o stave mesta sa stáva Správa o udalostiach v čase Bočkajovho povstania.

NA KONI DO DÓMU

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:16

Časť desiata

TRPKÁ POMSTA

BELGIOJOSO PRED BRÁNAMI

Od momentu, keď vyrazil hornouhorský kapitán gróf Belgiojoso proti prepukajúcej rebélii Štefana Bočkaja, sa všetko akoby začalo obracať proti cisárskej strane. Žoldnierska posádka, ponechaná v Košiciach, bola zrazu príliš slabá, aby si čokoľvek vynucovala násilím. Šľachtická vojenská hotovosť, ktorú organizoval zemplínsky magnát Homonay, dávala čoraz viac na javo, že nemá chuť bojovať na cisárskej strane, až nakoniec prešla otvorene k Bočkajovi. Po správach z bojiska už celkom spľasla Belgiojosova sláva a autorita. Bez vojska sa stal nulou, navyše s nevýhodou, že v Košiciach zostal jeho osobný majetok a manželka, teraz de facto rukojemníčka. Nie, Košičania ju neuväznili, stačilo, že zavreli mestské brány a kontrolovali, koho púšťajú dnu a koho von. Ostatne generálova manželka bola bezpečnejšia v meste, ako mimo neho, pretože krajom sa už začali ponevierať nepriateľskí hajdúsi.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:15

Časť deviata

BELGIOJOSO TIAHNE DO BOJA - NEÚSPECH OBOCH MISIÍ

Košických vyslancov na pražskom cisárskom dvore a bratislavskom krajinskom sneme sme opustili koncom marca 1604 v situácii, keď na ich ponosy a žiadosti reagoval arcivojvoda Matej navonok povzbudivo, pričom však hral na čas. Na jeho návrh, aby zástupcovia východoslovenských miest presnejšie konkretizovali svoje podania, odpovedala Pentapolitana novým spisom, doručeným arcicojvodovi 3. apríla, neboli v ňom však konkrétnejšie údaje, v podstate to bolo iba opakovanie predchádzajúcej sťažnosti. Arcivojvodovi trvalo jedenásť dní, kým k ich spisu vypracoval referenciu a záležitosť zaslal do Prahy /14. apríla/.

Referencia nebola pre Košičanov priaznivá. Arcivojvoda Matej ich jednoznačne označil ako hlavných buričov, podnecujúcich svojho času odpor východoslovenských miest proti inšpekcii a mariacich rekatolizáciu v oblastiach horného Uhorska. Navrhol cisárovi košické posolstvo v Prahe ešte zopár týždňov zdržať, až do skončenia bratislavského krajinského snemu. Pražskí úradníci sa skutočne podľa tejto rady správali a naznačili košickej deputácii, že vec sa vyrieši v blízkej budúcnosti. Bocatius to pochopil po svojom a vo viere, že záležitosti sa vyvíjajú priaznivým smerom, zaslal do Košíc 26. mája list, v ktorom mestskú radu v tomto duchu informoval. Budúcnosť mala ukázať, ako horko sa mýlil.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:13

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť ôsma

BISKUP A KAPITÁN UCHVACUJÚ DÓM

Opustíme teraz prebiehajúcu inšpekciu mesta a jej výsledky a upriamime sa na iné dianie, ktoré prebiehalo súbežne s pochôdzkami pánov komisárov a spisovaním toho, čo v Košiciach videli a ako to hodnotili. Hornouhorský kapitán, pán "veldobrister" gróf Belgiojoso, medzitým sústredil na okolí mesta i priamo v predmestiach svoje vojenské jednotky, medzi nimi aj obzvlášť obávaný pluk Valónov a pomaly chystal akciu, na ktorú ho vyzýval cisárov list, napísaný ešte 8. novembra 1603 - zabratie Dómu svätej Alžbety pre katolíkov. Mestská rada síce dostala podobný list tiež - ten zase nariaďoval odovzdanie dómu - ale keďže Belgiojoso nekonal hneď, pomaly strácala ostražitosť. Dóm stále slúžil luteránom, no nemalo to tak ostať dlho. OSUDNÝ JANUÁROVÝ DEŇ

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:41

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť siedma

KOĽKO SME MALI CECHOV

Rovnako zaujímavý ako opis hradieb či opis jednotlivých domov je v inšpekčnej správe „Relation" tiež výpočet remeselníckych cechov a komentovanie ich činnosti. V prvom rade je pre štúdium hospodárskych dejín prínosom sám fakt, že sú tu vymenované naraz všetky remeslá organizované v cechoch, ale aj také, čo cechovej organizácii nepodliehajú, alebo z rôznych dôvodov cech nemajú. To dovoľuje utvoriť si reálnu predstavu o počte cechov fungujúcich v Košiciach naraz v jednom období, čo je číslo mnohokrát v minulosti skresľované smerom nahor až do absurdných cifier. Práce niektorých publicistov v tomto odbore totiž vyzerajú tak, že ak by tu všetky tie cechy, ktoré uvádzajú, mali sídliť, pripadal by jeden cech na každú budovu v meste. Ako to teda zaznamenali páni komisári?

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:38

MESTSKÉ TAXY A CISÁRSKA ARMÁDA - Časť šiesta

PLATIČI A NEPLATIČI

Jeden z frekventovaných termínov modernej slovenčiny, slovo "neplatič" používané tak často v súvislosti s platením nájomného za bývanie /ale samozrejme aj v oveľa širšom významovom spektre/ by sa určite uplatnilo aj v Košiciach z čias začiatku 17. storočia. Jedna z vecí, ktoré páni komisári jeho veličenstva mali v rámci inšpekcie zistiť, bolo hospodárenie mesta a jednou z jeho súčastí boli príjmy plynúce z ročne vyberaných domových poplatkov. A tak pri jednotlivých domových položkách Relation nájdeme skoro vždy aj takúto frázu: "gibt Jährliche Losung 2. Fl...", dáva /teda platí/ ročný poplatok 2 florény. /V citovanom prípade to bol Gregor Orssag bývajúci na Kováčskej ulici/. Florény boli dobové zlaté peniaze pomerne vysokej hodnoty - to aby sa poplatok iba dvoch "zlatých" nezdal dnešnému čitateľovi príliš nízky. Ostatne, priemerná výška domového poplatku vo vtedajších Košiciach bola dva florény a 54 denárov /čo bola drobnejšia minca - sto denárov sa rovnalo jednému florénu/.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:36

KOMISÁRI SPISUJÚ KOŠICKÉ DOMY - Časť piata

SENÁTORI A ELECTA COMUNITAS

Z textu Relation sa nedalo presnejšie zistiť, v ktorom ročnom období konkrétne obchádzala inšpekčná komisia mestské hradby. Inak je to s časťou textu, kde sú opisované jednotlivé domy tej časti mesta, ktorá bola vymedzená hradbami. Komisári tu prešli rad-radom všetky budovy, verejné i súkromné, zisťovali, kto má aké mestské poplatky, v akom stave dom, koľko uňho môže bývať vojakov a koľko možno ustajniť koní, prípadne či je nejaký dôvod alebo privilégium na oslobodenie od takejto ťarchy.

Túto pochôdzku urobili komisári veľmi dôkladne, nevynechali ani dom samotného Mikácia či grófa Belgiojosa /tí však boli privilegovanými osobami a tak, samozrejme, nič neplatili a nikoho neživili/ a čo je dôležité, všade uviedli menovite majiteľa domu, v mnohých prípadoch remeslo, ktoré vykonáva, prípadne funkciu, ktorú zastáva. No a práve podľa mena richtára a mien tých majiteľov, ktorí boli radnými mesta, sa dal určiť rok, v ktorom súpis domov komisári vykonali.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:31

INKVIZÍCIA VÝCHODOSLOVENSKÝCH MIEST - časť tretia

HĽADAJÚ SA PENIAZE

Rok 1603 sa nevyznačoval nijakou prehnanou vojenskou aktivitou ani na jednej zo strán zainteresovaných na pätnásťročnej vojne. Obe mocnosti z nej boli hospodársky vysilené, Turkom navyše zomrel sultán Mehmed III., víťaz od Mezőkeresztesu. Habsburská ríša zúfalo potrebovala peniaze na ďalšie vedenie vojny, a tak na pražskom cisárskom dvore sa začali obzerať po ďalších vhodných zdrojoch financií. Do rámca týchto aktivít dvora spadá aj myšlienka realizovať vojenskú a hospodársku inšpekciu vo východoslovenských slobodných kráľovských mestách, aby sa zistilo, ako sa dajú ich ekonomika a vojenské zariadenia využiť pre kresťanské vojnové úsilie.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:28

BISKUP MIKÁCIUS V SPORE S MESTOM - časť druhá

SPIRITUS MOTOR

Cisárovná Mária, matka Rudolfa II. síce zomrela v ďalekom Španielsku už 26. februára 1603, príkaz na spomienkové modlitby za ňu, takzvané "exequiá", bol však formulovaný v Prahe až pár mesiacov po jej smrti, 5. júna 1603. Listy s týmto príkazom zaslal Rudolf až dva, jeden Veľkovaradínskemu biskupovi a predsedovi Spišskej komory Mikulášovi Mikáciovi, druhý rade mesta Košice. Vyzerá to tak, že už v tomto čase chcel cisár pod pláštikom exequií prevziať od košických protestantov farský kostol - Dóm svätej Alžbety - a dať ho do užívania Jágerskej kapitule. V cisárovom liste bol totiž príkaz, ktorý k takémuto postupu vyzýval. Ako to však bolo skutočne?

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:26

časť prvá

ROKY PRED BÚRKOU

Pred zhruba štyristo rokmi stali sa Košice dejiskom neblahých udalostí, ktoré predstavovali pre našich predkov šok a z ktorých sa toto mesto spamätávalo dlhé roky. Násilne sa vtedy skončilo obdobie akej-takej náboženskej znášanlivosti, katolícka štátna moc monarchie v ďalekej Prahe sa pokúsila veľmi nešťastným spôsobom nastoliť v oblastiach Horného Uhorska a Sedmohradska kurz brutálnej rekatolizácie, čo vyvolalo nečakane rozhodný odpor. Ten vyústil do povstania Štefana Bočkaja a urobil z Košíc na desiatky rokov mesto, o ktoré sa preťahovali cisárska strana so sedmohradskými kniežatami. Do toho všetkého sa ešte miešali záujmy Turkov, ktorí v tejto oblasti predstavovali rozhodnú vojenskú silu. Zhodou okolností je vtedajšia doba veľmi dobre dokumentovaná, takže vám môžeme o tom, ako si počas oných udalostí počínali naši predkovia a čo sa tu odohralo, priniesť na stránkach našej rubriky materiál, prinášajúci mnoho zatiaľ nepublikovaných faktov. Podkladom preň bola rozsiahla písomná správa, vypracovaná cisárskymi komisármi, ktorú v skratke nazvali po latinsky Relation /doslova "podaná správa", alebo "referencia"/.

PÄTNÁSŤROČNÁ VOJNA A PÁD JÁGRA

Z dejín vojenskej služby - Časť prvá: Ako sa to všetko začalo

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:23

MESTSKÉ KASÁRNE

Na niektoré stavebné pamiatky sme my Košičania hrdí a na niektoré vyberané stavby obzvlášť. Sú však niektoré stavby, o ktorých ani nevieme, že by sme na ne hrdí mali byť. Nemajú nijakú nápadnú architektúru, nie sú z nich malebné ruiny, takže nie je dôvod ani na ich poľutovanie, ba dokonca ich aj bežne "chasnujeme", takže žijú normálnym životom. Akurát že ich v minulosti vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Jednou z takýchto pamiatok je dnešná budova dopravnej priemyslovky, bývalé Horné, alebo aj Veľké mestské kasárne. A v čom je ich zvláštnosť? Nuž, sú to jedny z prvých účelových kasární na území habsburskej monarchie a v strednej Európe vôbec.

ZROD MODERNÝCH KASÁRNÍ

Ľudstvo vedie síce vojny od nepamäti, ale taká prozaická záležitosť, ako sú spoločné ubytovne pre vojakov, známejšie skôr pod menom kasárne - meno je odvodené od talianskeho casa d´arma /dom zbroje/ - je v európskom kultúrnom priestore pomerne novým vynálezom. Kasárne síce existovali už v starom Ríme, ba ešte aj v dávnovekejších štátnych útvaroch, ale stredoveká Európa ich sprvoti nepotrebovala. Až do 15. storočia pravidelné armády prakticky neexistovali, a aj potom bývali vojaci ubytovaní "na súkromí" po jednotlivých domácnostiach miest a mestečiek, ktoré mali tú smolu, že sa tam vojsko zdržiavalo.

VOJNOVÉ KOŠICKÉ MARATÓNY

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:20

Motto:

„Nemožno v zásade negovať športové podujatia len preto, že prebiehali v nedemokratických systémoch"
Prof. PhDr. Ján Grexa, CSc., športový historik

„Nevidím logické argumenty nezapočítavania ročníkov maratónu, keď sa vlastne uskutočnili. Je v právomoci organizátorov MMM v Košiciach urobiť korekcie, aby zodpovedali historickej pravde.
"PhDr. Mgr. Jozef Drenko, športový historik

„Pokiaľ sa Košický maratón za vojny skutočne bežal a poznáme jeho víťazov, tak by sa mal počítať do prehľadu, hoci boli Košice za vojny súčasťou takzvaného Veľkého Maďarska."
JUDr. Ján Hirka, športový historik

„Neviem pochopiť, prečo sa čosi tají, alebo prekrúcajú fakty v športe - zatajené ročníky by sa mali rátať."
Milan Murín, člen Maratónskeho klubu, mnohonásobný účastník MMM

PARADOX NAŠEJ SÚČASNOSTI

O posmešnom pomenovaní obyvateľov košických a blízkych obcí

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:17

Každé mesto i každá obec má pre svojich obyvateľov prezývku. A každá prezývka má svoj pôvod, ktorý vychádza z dákeho tradovaného príbehu. Napríklad Košičanov nazývali "ptáčkare", "hladoše" a "vraňare".

Obyvateľov Barce nazvývali "cupare". V tejto obci sa v minulosti údajne chovalo dosť kráv a Barčania chodili predávať mlieko do Košíc. Údajne si ho však nedoprali sami a snažili sa vždy všetko predať. To sa prejavovalo aj tým, že predtým než odišli na trh, jedli doma iba postnú zapraženú polievku, ktorá sa volala cupa.

Obyvateľov Kavečian nazývali "bombaľe". Pôvod tohto označenia možno hľadať v údajne dávnom zvyku dedinčanov, ktorí chodievali v čase sezóny zbierať hrozno do tokajskej oblasti. Peňazí veľa nebolo a tak zvyčajne jedli iba suchý chlieb s hroznom. Jedno zahryznutie do chleba - jedna bobuľa - jedho zahryznutie do chleba - jedna bobuľa - .....

Obyvateľov Košickej Novej Vsi nazývali "škvarkare". Dôvod je jednoduchý. V niekdajšej obci a terajšej mestskej časti žilo veľa chovateľov ošípaných, mäsiarov a výrobcov mäsových výrobkov. Táto činnosť prestávala byť rozšírenou až počas II. svetovej vojny, po oslobodení takmer zanikla.

Názov mesta a jeho pôvod

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:24

Pôvod názvu mesta Košice nie je presne známy. Jeho vysvetľovanie sa pohybuje viacmenej v teoretických rovinách, ktoré môžu mať určitú pravdepodobnosť úspešnosti, avšak de facto nepreukázateľnú.

Historické listiny mesto pomenuvávajú rôzne. V tých najstarších sa uvádza Cassa, Kassa a Kossa. V relatívne mladších Cassovia a Kaschau, prípadne Cassoviensis.

V závere 19. storočia košický archivár L. Kemény poukázal na to, že názov Cassovia je latinizovaný a vznikol až v časoch renesancie a humanizmu. Dovtedy aj Nemci používali tvary Cassa, zriedkavejšie Casscha a Kasch. Úvahy, že mesto získalo meno, ktoré mu dali nemeckí prisťahovalci, sú podľa historika Ondreja Halagu neopodstatnené. Prvenstvo v osídlení Košíc totiž nepatrilo Nemcom. Títo sa len začlenili do už existujúcej maďarsko-slovenskej osady, ktorá už mala svoj význam.

Takto i tvrdenie historika Branislava Varsika, že Nemci po roku 1241 prišli do vyľudnenej Košickej kotliky, vyznieva nepravdivo. Ak by tomu tak bolo, v tatárskymi vpádmi vyľudnenej krajine by začímali odznova. To by sa prejavilo aj vysokým počtom nových názvov, ale Nemci už preberali mená chotárov od tunajších obyvateľov podľa ich vžitých slovanských a predslovankých pomenovaní. Takže, i keď bol počet tunajších obyvateľov vojenskými nájazdami zredukovaný, Nemci neprišli do vyľudneného kraja a nevytvárali mu nové menoslovie.

Natalita a mortalita obyvateľov Košíc v II. polovici 18. storočia.

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:22

Košice boli v 2. polovici 18. storočia z hľadiska počtu obyvateľov priemerným európskym mestom. Natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť) sú ukazovatele, ktoré nám pomôžu priblížiť obraz o prirodzenom pohybe (čiže obmene) obyvateľstva Košíc.

V rokoch 1750 - 1799 sa v Košiciach priemerne ročne narodilo 307,6 detí a zomrelo 305,96 ľudí. Priemerným ročným prírastkom je teda 1,6 ľudí. Po vyhodnotení počtu narodených a zomrelých podľa jednotlivých mesiacov kalendárneho roka nebol jednoznačne potvrdený predpoklad, že pôrodnosť a úmrtnosť sú ovplyvnené určitými faktormi (epidémie, suchá, neúrody), súvisiacimi s niektorými obdobiami kalendárneho roka. Jediným výsledkom tohoto pozorovania bolo zistenie, že najviac detí sa rodilo a najviac ľudí zomieralo v jarných, jesenných a zimných mesiacoch (prevažne marec, september, január), najmenej zase v letných mesiacoch (jún, júl).

Pre zaujímavosť obyvateľom Košíc sa v 2. polovici 18. storočia narodilo spolu 195 dvojičiek, z toho 60 chlapčenských, 53 dievčenských a 82 zmiešaných. Najviac sa ich narodilo rímokatolíkom v roku 1783 a v roku 1796 (11). V dvoch prípadoch matriky rímskokatolíckeho farského úradu zaznamenal aj narodenie trojičiek. Bolo to v decembri 1783 a apríli 1785.

RADOSŤ MAJSTRA ANTÓNIA

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:19

Pečatidlá nášho mesta v minulosti

Od konca minulého roku zaviedlo Východoslovenské múzeum zaujímavý spôsob pripomínania sa verejnosti. Spočíva v tom, že vytypovanú významnú osobu politického, ekonomického či kultúrneho života nášho mesta osloví, aby si vybrala pre ňu najzaujímavejší zbierkový exemplár, ktorý je potom osobitne vystavený vo vestibule historickej budovy na Namestí MMM, ako exponát mesiaca.

Takémuto exponátu sa následne venuje aj väčšia mediálna pozornosť, takže návštevníci i verejnosť sa dozvedia čosi viac o pozadí vybranej zbierky, o tom, čím bývala, čo svojho času znamenala, prípadne o tom, za akých okolností sa do múzea dostala. Naposledy bol takto oslovený riaditeľ Archívu mesta Košíc pán doktor Jozef Kirst, ktorý verný svojmu profesnému zameraniu, vybral za exponát mesiaca /dalo sa čakať/ nádherné strieborné pečatidlo, ktorým sa voľakedy pečatili najvýznamnejšie listiny mesta. Tento relatívne malý, zato však nesmierne cenný a významný predmet je natoľko zaujímavý, že stojí za to venovať mu jednu stranu našej rubriky. Aj samotná tematika mestských pečatidiel a pečatenia mestských písomností stojí za trochu pozornosti, a tak sa jej dnes tiež budeme venovať.

Najstaršie košické typárium

Košice používali na označenie pravosti listín, vydávaných mestskou radou, pečať nepochybne od momentu, keď sa stali v právnom slova zmysle mestom, teda asi už od roku 1290. Najstaršia pečať mesta sa síce zachovala na listinách až z počiatku 14. storočia, ale historici, ktorí sa touto tematikou zaoberali nevylučujú, že sa v budúcnosti podarí nájsť ešte v nejakom archíve, verejnom či rodovom, listinu staršieho dáta, ktorá potvrdí pôvod nášho najstaršieho pečatidla do záveru 13. storočia.

Historické úrady a inštitúcie sídliace v Košiciach

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:17

Mesto sa v priebehu dejín stalo centrom významných orgánov s kompetenciami pre blízke, resp. vzdialené okolie (stolica, župa, provincia). K najvýznamnejším patrili (spracované podľa [16]):

Kráľovský dom (domus regia)
Slúžil ako sídlo kráľovských úradov provincie. Kráľovský areál zaberal v prvopočiatkoch celý areál budov v juhovýchodnej časti mesta (dnes kostol jezuitov, levočský dom a južnejšie). Mesto postupne odkupovalo časti tohto areálu, kým poslednú časť daroval Ferdinand III. r. 1654 jezuitom za účelom zriadenia univerzity.

Kráľovská komora (Camera Regia Cassoviemsis)
Bola najvyšším ekonomickým orgánom kraja, spravovala peňažné príjmy zo žúp provincie a dbala na prevádzku kráľovských podnikov. Prvé údaje sa zachovali z 90. rokov XIII. storočia. V XVI. storočí bolo fungovanie kráľovskej komory v Košiciach prerušené (spôsobené obsadením vojskami Jána Zápoľsko) a obnovené roku 1567 v "meste svojich počiatkov" (nazývala sa aj Spišskou komorou). Uhorsko bolo v tej dobe spravované ešte kráľovskými komorami v Bratislave (od Dunaja po Liptov), v Budíne (Zadunajsko), v Záhrabe (Chorvátsko a Slavónia). Kráľovská komora v Košiciach mala svoje zložky - banské komory v banských mestách, soľné komory, správu colníc.

Z dejín správneho rozdelenia štátu: ŽUPY A ŽUPANI

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:15

Opíjali voličov, aby volili podľa ich gusta

POČIATKY ŽUPNEJ ORGANIZÁCIE

Keď chceme hovoriť o župách a županoch, musíme začať už v dobách Veľkej Moravy. Historici sú dnes už presvedčení, že základ župného zriadenia položil práve tento štátny útvar vyše sto rokov pred vznikom uhorského kráľovstva. Dokonca viaceré názvy dnešných maďarských žúp sú vraj reliktmi pôvodných veľkomoravských názvov. Ako príklad môžeme uviesť župu Csongrád, čo v staroslovienčine znelo najskôr Čorngrad - Čierny hrad. Podobne napríklad dnešný názov Pest by mal byť pozostatkom po staroslovienskom Pěšt, čo malo znamenať pec. Termín „historici" musím upresniť, pretože v skutočnosti ide hlavne o slovenských a zopár maďarských vedcov, ktorí majú dostatočne kritický postoj, aby boli v stave prežiť fakt, že v Karpatskej kotline existoval slovanský štátny útvar dokonca pred príchodom Staromaďarov.