Rozhodne zvláštny produkt jozefínskej éry

Posledný plán zobrazujúci Košice v osemnástom storočí je z viacerých ohľadov zvláštnym kúskom. Z grafického hľadiska je akýmsi hybridom, pôdorysným plánom i vedutou naraz. Nie je to dielo vojenského špecialistu, ale civilnej osoby, napriek tomu však pôsobí ako vojenský plán, keďže Košice boli v časoch jeho zrodu napohľad ešte stále viac pevnosťou, ako sídelným mestom - to vďaka dožívajúcim rozsiahlym hradbám. Je to tiež jediný exemplár plánu mesta, ktorý poznám nie z originálu, ani nie z neskoršej kópie, ale iba z "neštandardne" získanej fotokópie. Ostatne spôsob získania tejto fotokópie je "story" sama osebe. Je to tiež plán, ktorý je písaný po latinsky v časoch, keď sa forsírovala ale aj v skutočnej praxi používala takmer výlučne nemčina, a je to plán, ktorého autora poznáme menom, ale aby sme to nemali až také jednoduché, to meno poznáme hneď v troch variantoch. Ale poďme po poriadku a pustime sa do rozboru Svajczerovho plánu tak, ako do všetkých doteraz uvedených mapových diel onej éry.

ODKIAĽ SA TU VZAL

Napodobenina Hatscheka z roku 1765/66

Desať rokov po vzniku plánu hajtmana Hatscheka uzrel svetlo sveta jeho nástupca, ktorý si z Hatschekovho diela vzal toľko inšpirácie, že ho pokojne možno považovať za jeho napodobeninu. Má rovnakú orientáciu - severnou stranou vľavo, rovnaké merítko - 1 palec na mape sa rovná 24 siaham v skutočnosti, rovnakú kompozíciu kresby s rezom /profilom/ cez opevnenie umiestneným pri dolnom okraji formátu. Dokonca aj to, čo tento plán zobrazuje, je takmer zhodné s Hatschekom, veď čo sa už len mohlo za desať rokov v pokojnom 18. storočí v mestečku-zapadákove /bohužiaľ sme vtedy takým čímsi boli/ zmeniť? Jedinou vlastnosťou, ktorou je toto mapové dielo osobité, je fakt, že medzi známymi plánmi Košíc je posledným, ktorý vznikol za panovania cisárovnej Márie Terézie, takže si zaslúži charakteristiku, ktorá je uvedená v titulku.

PEVNOSTI UŽ ODZVÁŇALO

Najpresnejší z tereziánskych plánov

Od spracovania "Pravdivého rozvrhu" uplynulo iba sedem rokov a už vznikol ďalší plán mesta, z ktorého je zrejmé, že mnoho sa za ten relatívne krátky čas zmenilo. Už sa nekreslilo širšie okolie mesta, iba opevnené centrum, a už sa nenavrhovala výstavba nových prvkov opevnenia, iba sa udržiavalo to, čo už bolo v minulosti postavené. Košice sa už dávnejšie dostali mimo strategicky významné územia ríše. Vojny, ktoré cisárovná viedla, či skôr by sme mohli povedať, že bola nútená viesť, sa odohrávali ďaleko od regiónu Horného Uhorska a tak Košice pomaly prestávali byť zaujímavé ako "Festung", aj keď sa k ich menu tento titul stále akosi automaticky pridával. Naše mesto sa za štyridsaťštyri mierových rokov od skončenia posledného stavovského povstania zmenilo na pokojný ospanlivý zapadákov s asi osemtisíc obyvateľmi, neveľkou vojenskou posádkou a zopár miestnymi šľachtickými rodinami - jedinou spoločenskou atrakciou - usadenými na Hlavnej ulici.

PLÁN AKO HLÁSENIE

O prvom tereziánskom pláne Košíc

Tridsaťdva rokov po pláne, ktorý spracoval Herman Kleinwachter z Wachtenbergu a asi dvadsaťsedem rokov po tom, čo vznikla jeho francúzska mutácia, nakreslil ktosi neznámy ďalšie zobrazenia nášho mesta. Ktovie, či Kleinwachter v tom čase ešte žil, jeho plán však žil určite, pretože nové mapové dielo ním bolo doslova inšpirované a všetko, čím bol Kleinwachterov plán prínosom, na ňom nájdeme, navyše je však viditeľne starostlivejšie okopírované a lepšie zachované. Ani toto dielo, bohužiaľ, nepoznáme z originálu, ale iba z kópie. Ibaže to nie je kópia od gymnazistov Eiszelta a Halmosa, ale od plukovníka Rothauschera, ktorý ju vyhotovil v roku 1874, v časoch keď sa pripravovala prvá stála expozícia Hornouhorského múzea. Spolu s ďalšími dvoma precízne zhotovenými kópiami ju múzeu pri tejto príležitosti venoval.

BLÍZKY POTOMOK KLEINWACHTERA

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť druhá

Minulý týždeň sme sa pustili do zoznamovania s plánmi Košíc vyhotovenými v priebehu 18. storočia. Ako prvý sme začali opisovať plán bližšie nám neznámeho vojenského inžiniera Hermana Kleinwachtera z Wachtenbergu či presnejšie jeho v Košiciach uchovávanej kópie spracovanej pravdepodobne v roku 1910 z popudu gymnaziálneho profesora a premonštrátskeho pátra Hadriána Szabóa dvoma gymnazistami - Vincentom Eiszeltom a Štefanom Halmosom. Dnes dokončíme tento opis, ako aj opis francúzskej mutácie Kleinwachterovho plánu, ktorá vznikla pre potrebu francúzskeho generála baróna Renauda, zastávajúceho v tých časoch funkciu košického kapitána, čiže miestneho vojenského veliteľa. Aj táto mutácia sa zachovala iba v kópii, ktorá vznikla rovnakou cestou ako kópia originálneho Kleinwachtera.

JUŽNÉ PREDMESTIE

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť prvá

Pred istým časom boli na stránkach tejto rubriky opísané všetky známe mapové zobrazenia Košíc zo 16. a 17. storočia, ako aj rozsiahle geodetické dielo inžiniera Mariniho z roku 1781. Pre čitateľov však stále ostáva nespracovaných šesť máp zobrazujúcich Košice v 18. storočí, konkrétne plány z rokov 1715, 1720, 1747, 1754, 1765 a 1790. Budeme sa im venovať vo voľnom seriáli, po skončení ktorého tak bude zavŕšené publikovanie vôbec všetkých dnes známych mapových zobrazení Košíc od prvopočiatkov po rok 1900. Plány, do ktorých opisu sa dnes púšťame, a ktoré do roku 1993 viseli v osobitnej miestnosti Miklušovej väznice nie sú neznáme a ani neprinášajú žiadne nečakané novoty, sú však zaujímavou a súvislou ilustráciou drobných detailov vývoja Košíc počas jedného storočia, ktoré bolo bez vojen a útrap, takže by sme ho mohli považovať za jedno z najšťastnejších v našich dejinách.

INŽINIER SO SMIEŠNYM MENOM