Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť štvrtá - záverečná

KRONIKÁRI NERÁČILI ZAZNAMENAŤ

Mladý cisár František Jozef sa v Košiciach zdržal celý nasledujúci deň /1. septembra/ a na tretí deň svojej návštevy odišiel do Jasova, navštíviť tamojších premonštrátov. Odtiaľ pokračoval vo svojej okružnej ceste horným Uhorskom. V tomto pamätnom roku stihli v Košiciach ešte otvoriť sirotinec pomenovaný po patrónke mesta, ale zhodou okolností aj menom cisárovnej, ako Alžbetínum /Elisabethinum/. Sirotinec zaujal miesto v bývalých priestoroch vojenského výchovného ústavu /ten, ako vieme, dostal novú krásnu budovu - Kadetku/ v areáli dnešného starobinca. Ďalšou zaujímavou a nie bežnou udalosťou roka 1857 bolo sčítanie ľudu, ktoré sa pretiahlo aj do nasledujúceho neúrodného a suchotou postihnutého roku 1858.

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť tretia

Pokračujeme v stručnom opise ďalších listov Maroičičovho plánu:

LIST ČÍSLO 4

Je to pravý horný list súboru, umiestnený naležato pod listom číslo 1. Kreslený je iba po koryto Torysy. Vačšinou zobrazuje hrebeň Furče /Furcsa Wald/ a Košickej hory /Kaschauer Berg/, s obcami Hrašovík a Beniakovce /tie iba čiastočne, lebo zvyšok je na liste číslo 1/. Jedinou zaujímavosťou na liste je trasa starej prešovskej cesty na svahu povyše dnešnej výpadovky na Budimír a Prešov.

LIST ČÍSLO 5

Je to prostredný ľavý ležato kreslený list, zobrazujúci územie Girbeša a Kopy, Myslavu a Bašku. Aj tu je množstvo východoslovakizmov v miestnych názvoch - Osem pruti, Bartolomska studnia, Porvazi, nizsey Walala, Hliboky, Suchi Dub atakďalej. Na myslavskom potoku, asi kilometer severozápadne od Myslavy, je nakreslený akýsi stavebný komplex s názvom Hochofen - po nemecky hutnícka /vysoká/ pec.

LIST ČÍSLO 6 - KOŠICKÝ

Pre nás najdôležitejší list z celého súboru Maroičičovho plánu. Má štvorcový formát a polohu v prostrednom stĺpci prostredného riadka. Zobrazuje územie od Rozálskej kaplnky a Kadetky na severe, po Unhuber a Šibenú horu na juhu, a od Kalvárie na západe, po meandre Hornádu na východe. Kresba mesta je jemná, ale domy v centre nie sú kvôli merítku zobrazené individuálne, ale väčšinou blokovo. Domy predmestí sú však kreslené každý osobitne. Hlavnou rečou listu je nemčina, mesto je popísané výrazným Kaschau.

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť druhá

OČAKÁVANIA ROKU 1857

"Po zdolaní krutej zimy vyburcovala mesto Košice začiatkom jari jedinečná aktivita, ako keby si bolo oficiálne isté príchodom vznešeného cisára a jeho vznešenej manželky Alžbety. Je to zriedkavé šťastie odopierané mestu už dlhý rad rokov. Nádej, že Košičania uvidia v lone svojho mesta cisárovnú Alžbetu im bola o to príjemnejšia, o čo milšie je spomínať na sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta, uvádzaných v mojej kronike".

Uvedenými dvoma vetami začal opisovať rok 1857 kronikár profesor Plath. Bol to rok návštevy panovníka v Košiciach, ktorý Ján Nepomuk Plath osobne zažil v rozkvete síl, a tak táto časť jeho diela pripomína oslavný medotok slov. Oných sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta je sedem kráľovien, viac či menej spojených s dejinami Košíc, niektoré z nich boli skutočne dobrodinkami mesta, nesúcimi meno Alžbeta, podané však s takým odvážnym historickým rozletom, že by z toho súčasní stredoškolskí dejepisári mali mať už kvôli slušnosti aspoň malú srdcovú "príhodu".

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť prvá

Neuveriteľne exotické meno v titulku dnešnej historickej strany nepatrí žiadnemu Talianovi či inému svetobežníkovi, akí sa zvykli v minulosti usadzovať v habsburskom mocnárstve a šíriť tu vyššiu európsku kultúru medzi zaostalými poddanými Jeho Apoštolských Veličenstiev, teda rakúskych panovníkov. Naopak, bol to doslova našinec, rodom východniar, ktorý prežil dobrodružný život vojaka z povolania, pobývajúc v rôznych malebných a odľahlých kútoch monarchie. Našinec, ktorý jeden čas pôsobil vo vysokej funkcii aj v Košiciach a ktorý velil „mančaftu", pracujúcemu na nádhernej topografickej mape nášho mesta a jeho okolia a smutne si priznajme, že aj našinec, na ktorého sa časom zabudlo tak, že sa nedostal do slovníka košických osobností obdobia 1848-1918. Tejto osobnosti a plánu mesta, ktorý nesie jeho meno, sa budeme venovať v najbližších pokračovaniach rubriky Písané históriou.

RODÁK ZO SVIDNÍKA