Narodil sa 10. novembra 1873 v Sabinove. Jeho otec bol železničný traťmajster. Vojtech Wick absolvoval štyri ročníky ľudovej školy v Sabinove, potom štyri ročníka gymnázia v Košiciach a štúdium na gymnáziu ukončil v roku 1891 v Prešove. Rozhodol sa pre povolanie kňaza a tak v štúdiách pokračoval na Rímsko-katolíckom seminári v Košiciach. Na kňaza bol vysvätený v roku 1896. Zhodou okolností bol to ten istý rok, kedy po dvadsiatich rokoch stavebných a reštaurátorských prác nanovo vysvätili Dóm sv. Alžbety.
Po vysviacke ako kaplán pôsobil v obciach Svinia, Petrovany, Zbudské Dlhé a Ľubiša. Dvadsaťdva rokov pracoval s mládežou a vyučoval náboženstvo. Z toho obdobia pochádzajú aj jeho prvé písomné práce ako brožúrky s náboženskými témami, ktoré mali pomáhať pri vzdelávaní.
V roku 1899 bol menovaný za učiteľa náboženstva na prešovskom gymnáziu. Pokračoval vo svojej publikačnej činnosti, pričom jeho dielo Sumár otázok k náboženstvu bolo vydané aj v Budapešti.
Ovplyvnený historickým rázom Prešova a Košíc začal literárne tvoriť aj v oblasti beletrie. Jeho prvotina bola zbierka poviedok, ktorá námetovo čerpala z čias kuruckých bojov. Postupne však od beletrie upúšťal a začal sa venovať literatúre faktu naväzujúcej na regionálne dejiny. Jeho prvé dielo tohto druhu bolo o Kalvárii v Prešove.
Pokračoval nielen v historickom, ale aj v náboženskom vzdelávaní a v roku 1921 ho na košickom kňazskom seminári vymenovali za profesora cirkevných dejín a práva. Vrátil sa do Košíc, kde začal naplno rozvíjať svoju publikačnú činnosť. Študoval predovšetkým materiály Biskupského úradu v Košiciach, tiež v mestskom a štátnom archíve. Zaujímali ho predovšetkým lokálne cirkevné dejiny a história sakrálnych pamiatok.
Prvou prácou z tohto obdobia je kniha s názvom Rímsko-katolícke kostoly a ústavy v Košiciach. Vyšla v roku 1923. Nasledujúce dielo sa zaoberalo dejinami košickej Kalvárie.
Literárne práce pokračovali dielom o Immaculate, ktoré uverejnil v roku 1928, potom pokračoval vydaním štúdie o Urbanovej veži, tiež kostolíku na Južnej triede a histórii jezuistkého rádu v Košiciach.
V rokoch 1932 - 33 uverejňoval v Košických katolíckych cirkevných správach na pokračovanie štúdiu Dáta k dejinám košických dominikánov. Perličky zo spoločenského života histórie mesta zozbieral a v roku 1934 publikoval v diele Veľkopanské návštevy v Košiciach. Nasledovala práca o Kaplnke sv. Rozálie. Táto práca sa venuje aj priľahlému cintorínu a obsahuje zoznamy všetkých pochovaných od jeho vzniku až do čias vydania diela.
V roku 1936 vyšlo azda jeho najvýznamnejšie dielo, ktoré je monografiou o Dóme sv. Alžbety. Kniha vyšla v slovenčine aj v maďarčine.
V roku 1939 po pričlenení Košíc k Maďarsku sa Dr. Vojtech Wick stal košickým kanonikom, rektorom seminára, cenzorom kníh a oficiálom cirkevného súdu. V roku 1941 sa stal arcidiakom a v roku 1943 pápežským prelátom. Napísal však ešte jednu a mimoriadne významnú knihu s názvom O dejinách a pamiatkach Košíc. História tohto diela je však politicky zamotaná. Začal ho písať ešte pred rokom 1938, teda pred pričlenením mesta k Maďarsku. Od roku 1938, kedy tu bol novým mešťanostom Alexander Pohl, sa situácia zmenila. Mešťanosta mal o dielo záujem, ale chcel, aby bolo napísané v národnom duchu veľkého maďarstva. Publikácia nakoniec vyšla v roku 1941, pričom predslov napísal samotný mešťanosta a bol výrazne politicky formulovaný. Kapitola o dejinách rokov 1918 - 1938 mala názov Dvadsať rokov českej okupácie a jej štylizácia je veľmi neobjektívna.
Po II. svetovej vojne, keď sa Košice opäť stali súčasťou Slovenska, resp. Československa, Dr. Vojtech Wick bol postavený pred ľudový súd za falšovanie dejín a maďarónstvo. Dr. Wick sa obhajoval, že maďarónsku kapitolu do knihy dali bez jeho vedomia. Hrozilo mu väzenie, alebo vysťahovanie do Maďarska. Súd však nenadobudol právoplatnosť a tak Dr. Wick nešiel sedieť a ani sa nemusel sťahovať. Odvtedy však žiadne ďalšie literárne dielo nedokončil a nevydal. Zomrel ako 82 ročný 25. decembra 1955.
Spracované podľa Historica Carpatica 27-28/97