Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákociho
Päť desiatok rokov dominuje nádvoriu Katovej bašty zvláštna orientálna dvojpodlažná stavba - replika domu, v ktorom v rokoch 1720 - 1735 v exile žil a zomrel vodca posledného z radu protihabsburských stavovských povstaní sedmohradských kniežat, František II. Rákoci.
Osudy tejto v košickom prostredí neobvyklej balkánskej stavby sú veľmi pestré. Pôvodná myšlienka zriadiť tento dom vznikla v roku 1904 po oficiálnej rehabilitácii mnohých významných osobností uhorského protihabsburského hnutia zo 17. a 18. storočia, keď na podnet uhorskej vlády a za podpory panovníka rakúsko-uhorskej monarchie cisára Františka Jozefa I. (1848 - 1916) sa započalo s organizáciou prevozu ostatkov vyhnancov do rodnej zeme. Vtedy sa rozhodlo o pochovaní kniežaťa v Dóme sv. Alžbety i prenesení zariadenia jedálne z jeho domu v Rodošto do Košíc.
V spomínanom čase vyslala uhorská vláda do Turecka komisiu, aby zmapovala miesta pobytu vyhnancov a sústredila ich ostatky. Výsledkom jej práce bola zásielka uložená v 29 priestorných debnách, ktorá prišla do Košíc v roku 1905 a obsahovala ostatky, kolekciu akvarelov A. Edviho - Illésa a kompletné zariadenie Rákociho jedálne.
Zásielka prežila rušné časy vojny zamurovaná v pivnici domu na Hlavnej ulici č. 51, kým ich náhodne objavili v roku 1936 pri stavebných úpravách pivničných priestorov.
Stavebnej realizácie firmou Kládek a bratia sa replika domu dožila až po viedenskej arbitráži (1938), keď na základe skoršieho (1908) návrhu budapeštianskeho staviteľa Kolomana Luxa sa v rokoch 1940 - 1943 upravila prístavba Katovej bašty, ktorá však nebola kompletná, uknočená a sprístupnená verejnosti.
Vzor pre tento priestorovo i vybavením skromný dom sa dnes nachádza v tureckom mestečku Terikdag na brehu Marmarského mora, kde stojí na svahu s výhľadom na more. V Košiciach nebol adekvátny priestor, ktorý by vyvhovoval terénu originálneho územia; napokon ho našli na severnom krídle Katovej bašty, v mieste prístavby z 20. rokov 19. storočia, ktorá slúžila ako obytný priestor a maštaľ. Prístavba iba suplovala pôvodné prízemie originálneho domu, nezodpovedala mu však pôdorysom, preto to nie je kópia, ale iba replika Rákociho domu. Tento konglomerát stredovekého mestského opevnenia, klasicistického obytného domu a balkánskej repliky slúžil potom dlhé roky pre kancelárske účely a depozitárne účely múzea.
Pôvodná myšlienka - zriadenie pamätného domu Františka II. Rákociho v replike budovy s originálnym vybavením sa realizovala až v rokoch 1990 - 1991, keď sa po uvoľnení priestorov opäť konzervovali a reštaurovali jednotlivé prvky jedálne a zo zbierok múzea sa vytriedili predmety pripomínajúce výraznú osobnosť uhorských dejín, ktorej osudy sú neodmysliteľne spojené s históriou Slovenska i Košíc.
Expozícia, ktorej autormi sú PhDr. R. Pollák a akad. arch. Duchoň, je inštalovaná v pomerne skromných priestoroch repliky a dvoch miestnostiach Katovej bašty. Návštevníkov stručne oboznamuje s osobnosťou Františka II. Rákociho, povstaním, na čele ktorého stál, jeho životom v exile, históriou jeho košickej repliky exilového domu a slávnostným pohrebom v roku 1906. Dominantným exponátom je samotná replika domu a originálne zariadenie jedálne, ktorej viaceré súčasti vyhotovil a dekoroval sám Rákoci.
Expozíciu dopĺňajú dobové zbrane, rytiny, výtvarné diela - rodinné portréty Rákociovcov a akvarely z Turecka, ukážky povstaleckého mincovníctva a medailérstva, turecký dobový nábytok, predmety z osobného vlastníctva Rákociho, ako aj predmety súvisiace s jeho smrťou a slávnostným pohrebom v Košiciach.