magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákociho

Päť desiatok rokov dominuje nádvoriu Katovej bašty zvláštna orientálna dvojpodlažná stavba - replika domu, v ktorom v rokoch 1720 - 1735 v exile žil a zomrel vodca posledného z radu protihabsburských stavovských povstaní sedmohradských kniežat, František II. Rákoci.

Osudy tejto v košickom prostredí neobvyklej balkánskej stavby sú veľmi pestré. Pôvodná myšlienka zriadiť tento dom vznikla v roku 1904 po oficiálnej rehabilitácii mnohých významných osobností uhorského protihabsburského hnutia zo 17. a 18. storočia, keď na podnet uhorskej vlády a za podpory panovníka rakúsko-uhorskej monarchie cisára Františka Jozefa I. (1848 - 1916) sa započalo s organizáciou prevozu ostatkov vyhnancov do rodnej zeme. Vtedy sa rozhodlo o pochovaní kniežaťa v Dóme sv. Alžbety i prenesení zariadenia jedálne z jeho domu v Rodošto do Košíc.

V spomínanom čase vyslala uhorská vláda do Turecka komisiu, aby zmapovala miesta pobytu vyhnancov a sústredila ich ostatky. Výsledkom jej práce bola zásielka uložená v 29 priestorných debnách, ktorá prišla do Košíc v roku 1905 a obsahovala ostatky, kolekciu akvarelov A. Edviho - Illésa a kompletné zariadenie Rákociho jedálne.

Zásielka prežila rušné časy vojny zamurovaná v pivnici domu na Hlavnej ulici č. 51, kým ich náhodne objavili v roku 1936 pri stavebných úpravách pivničných priestorov.

Stavebnej realizácie firmou Kládek a bratia sa replika domu dožila až po viedenskej arbitráži (1938), keď na základe skoršieho (1908) návrhu budapeštianskeho staviteľa Kolomana Luxa sa v rokoch 1940 - 1943 upravila prístavba Katovej bašty, ktorá však nebola kompletná, uknočená a sprístupnená verejnosti.

Vzor pre tento priestorovo i vybavením skromný dom sa dnes nachádza v tureckom mestečku Terikdag na brehu Marmarského mora, kde stojí na svahu s výhľadom na more. V Košiciach nebol adekvátny priestor, ktorý by vyvhovoval terénu originálneho územia; napokon ho našli na severnom krídle Katovej bašty, v mieste prístavby z 20. rokov 19. storočia, ktorá slúžila ako obytný priestor a maštaľ. Prístavba iba suplovala pôvodné prízemie originálneho domu, nezodpovedala mu však pôdorysom, preto to nie je kópia, ale iba replika Rákociho domu. Tento konglomerát stredovekého mestského opevnenia, klasicistického obytného domu a balkánskej repliky slúžil potom dlhé roky pre kancelárske účely a depozitárne účely múzea.

Pôvodná myšlienka - zriadenie pamätného domu Františka II. Rákociho v replike budovy s originálnym vybavením sa realizovala až v rokoch 1990 - 1991, keď sa po uvoľnení priestorov opäť konzervovali a reštaurovali jednotlivé prvky jedálne a zo zbierok múzea sa vytriedili predmety pripomínajúce výraznú osobnosť uhorských dejín, ktorej osudy sú neodmysliteľne spojené s históriou Slovenska i Košíc.

Expozícia, ktorej autormi sú PhDr. R. Pollák a akad. arch. Duchoň, je inštalovaná v pomerne skromných priestoroch repliky a dvoch miestnostiach Katovej bašty. Návštevníkov stručne oboznamuje s osobnosťou Františka II. Rákociho, povstaním, na čele ktorého stál, jeho životom v exile, históriou jeho košickej repliky exilového domu a slávnostným pohrebom v roku 1906. Dominantným exponátom je samotná replika domu a originálne zariadenie jedálne, ktorej viaceré súčasti vyhotovil a dekoroval sám Rákoci.

Expozíciu dopĺňajú dobové zbrane, rytiny, výtvarné diela - rodinné portréty Rákociovcov a akvarely z Turecka, ukážky povstaleckého mincovníctva a medailérstva, turecký dobový nábytok, predmety z osobného vlastníctva Rákociho, ako aj predmety súvisiace s jeho smrťou a slávnostným pohrebom v Košiciach.


Kolekcia zbraní, šabiel, kresadlových pištolí a pušiek orientálneho pôvodu z počiatku 18. storočia. Používali sa počas kuruckého povstania Františka II. Rákociho.


Dlhé chladné zbrane, šabľa a puška s kolieskovým zámkom - pochádzajúce z prelomu 17. a 18. storočia, aké zvykli používať kuruckí povstalci.


Monumentálny jazdecký portrét Františka II. Rákociho, dielo Júliusa Edera z počiatku 20. storočia.


Plastické erby Rákociovského rodu vyrobené pri príležitosti pohrebu kniežaťa v Košiciach v roku 1906 a replika kuruckej zástavy s latinským heslom Spravodlivú vec boh neopúšťa.


Detail zdobenej rukovete šable orientálneho typu.


Fotografia z októbra 1906 ukazuje slávnostný pohrebný sprievod s telesnými pozostatkami Františka II. Rákociho smerujúci k dómu sv. Alžbety.


Rôzne uhorské inštitúcie venovali z príležitosti slávnostného prenesenia rákocziho pozostatkov votívne umelecky spracované vence. Dva z nich sú na zábere.


Akvarel Aladára Edvi-Illésa zobrazuje krajinu v okolí tureckého mesta Rodosto (dnes Tekirdag), kde Rákoci dožil vo vyhnanstve svoj život a v roku 1735 zomrel.


Model areálu tzv. Katovej bašty vyhotovený začiatkom40-tych rokov 20. storočia s návrhom prístavby repliky rákociho domu v Rodoste, ktorá sa však nereailozovala v tejto podobe.


Pamätné medaile vydané pri príležitosti celouhorských osláv prenesenia pozostatkov kuruckých exilantov z Turecka do vlasti.


Počas Rákociho povstania bola v Európe vedená mediálna kampaň na jeho podporu. Ukážkou z nej je francúzska rytina idealisticky zobrazujúca knieža Rákociho.


Portrét Františka II. Rákociho pochádzajúci z kláštora v Podolínci namaľovaný na pamäť pobytu kniežaťa v roku 1703. Vedľa neho je portrét jeho manželky - hessénskej princezny.


Propagačná knižka o Rákocziho povstaní vydaná v Paríži v roku 1806 s názvom Histoire de prince Ragotzi.


Ukážka tureckého nábytku v dobovo zariadenej obytnej izbe repliky rákociho domu.


Detail historického tureckého nábytku.


Naimonumentálnejším priestorom repliky eákociho domu je jedáleň, ktorej štukové obklady stien a drevené prvky sú originály dovezené do Košíc v roku 1905 priamo z Turecka.


Traduje sa, že výmaľba originálnych obkladov jedielom samotného Františka II. Rákociho, ktorý sa v exile venoval maľovaniu a stolárčeniu.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk