Čermeľské údolie sa tiahne od Košíc na severozápad v dĺžke približne 16 750 metrov od lúky nad Černiskou skalou (jeden z prameňov Čermeľského potoka) po vyústenie doliny pod Bornemiszovou úvraťou (dnes ul. Za štadiónom). Dolinou preteká Čermeľský potok, ktorý vzniká sútokom Černiského a Bieleho potoka. Čermeľské údolie a horské hrebene, ktoré ho obklopujú, ležia v teplej vrchovinnej oblasti, porast tvoria zmiešané bukové a jedľové lesy, v nižších polohách rastie dub a hrab. Pre túto oblasť je charakteristické živočíšstvo kultúrnej stepi a lesa. Z vyšších živočíchov tu žije najmä zajac poľný, hraboše, kuna skalná, syseľ, tchor plavý, veverička, líška, jazvec, lasica, srnčia a jelenia zver, diviaky, rys i divá mačka. Z dravých vtákov je hojný myšiak hôrny, jastrab, kaňa a rôzne sovy.

Počiatky osídlenia Čermeľského údolia siahajú do čias osídlenia Košickej kotliny. Človek tu žil už v staršej dobe kamennej – paleolite. Z obdobia neolitu bolo v tejto oblasti nájdené sídlisko bukovohorskej a potiskej kultúry. V mladšej dobe železnej bolo územie osídlené Keltmi, v 7. a 8. storočí Avarmi a od 9. stor. už aj Slovanmi, neskôr Maďarmi.

V 13. storočí, po tatárskom vpáde (1241), povolal uhorský kráľ Belo IV. do trhovej osady Košice flandersko-dolnosaských kolonistov. Dvaja z nich, Samphleben a Obl, občania nižných Košíc, dostali od zmieneného kráľa v roku 1261 osobitnú donáciu na územie Vyšných Košíc (Superior Kassa) – t. j. územie Hradovej, medzi Hornádom a Čermeľom. Stali sa tak dedičnými pánmi tohto územia a ročne platili kráľovi daň.