LIST ČITATEĽA ODHALIL TRADOVANÚ CHYBU

Občas sa nám niektorý z vás, čitateľov, ozve priamo do redakcie, aby reagoval na materiály publikované v rubrike „Písané históriou", ktorú neoficiálne voláme „historická strana". Stalo sa tak aj nedávno a bola to reakcia na seriál o pláne košického inžiniera Jozefa Otta. Ten sme ilustrovali nielen výňatkami zo samotného plánu, ale aj dostupnými dobovými pohľadmi na Košice. No a ukázalo sa, že s jednou z uverejnených vedút to nie je tak, ako komentoval sprievodný text, čo si jeden z našich pozorných čitateľov všimol a na čo zareagoval. Po prečítaní jeho listu sa nedalo, už len kvôli fair play, neodpovedať. Pretože pán Straka, onen náš čitateľ, pomohol odhaliť celé stádo capov, ktoré už roky strieľali rôzni profíci /naposledy aj ja/, zaoberajúci sa publikovaním článkov o starých pohľadoch na Košice. Ako to teda bolo?

NENÁPADNÝ LIST REDAKCII

Pri mojich pravidelných zastaveniach v redakcii Košického večera mi občas odovzdajú poštu, ktorá tam dôjde na moje meno a ktorá sa vo väčšine prípadov týka historickej strany. Stalo sa tak aj nedávno. Nenápadný list odoslaný z Košíc bol z rodu tých, ktoré dokazujú, že naši čitatelia nie sú iba bezduchými konzumentmi textov o histórii nášho mesta. Podstatná časť textu listu pána Straku znela:

„Obraz pohľadu na Košice z tretej časti Plánu inžiniera Otta sa pre mňa stal rébusom. Rád sa pokúsim hádať, odkiaľ tvoril autor obrázku svoj pohľad. Pohľad z Terasy /od fakultnej nemocnice po križovatku/, ale odkiaľ? Keď som si obrázok ozrejmil lupou, zistil som, že severná veža dómu je za južnou, takzvanou Matiášovou vežou, že na obrázku je aj južný portál dómu a pred ním Michalská kaplnka.

Veľmi ďaleko od skutočnosti je vidieť kupolu s vežičkou na evanjelickom kostole, ktorého stavba bola dokončená v roku 1816. Z toho všetkého som vyvodil, že autor obrázku mohol stáť na juhozápade, asi v strede dnešnej Moldavskej cesty. Ale! Zaujímavejšia bola otázka cintorína. Nie je to cintorín na Žriedlovej ulici. Ten je na svahu, štvorcový, ležiaci z Terasy smerom dole k Žriedlovej ulici. Cintorín na obrázku je na rovine, z dvoch strán skosený.

DOKTOR WICK NA POMOC

Vzal som si na pomoc knihu „Kassa régi temetői" od doktora Wicka, žiaľ, v slovenčine nebola vydaná, ale Vy ju iste máte. Na strane 19 až 21 doktor Wick píše, že cintorín svätého Michala za múrmi pri citadele je na ľavej strane Moldavskej cesty. Na strane 22 až 27 tiež spomína, že existoval cintorín svätého Jána Nepomuckého, ktorý bol zriadený v roku 1779, keď sa cintorín svätého Michala zaplnil.

Tento /cintorín sv. J. Nepomuckého/ sa nachádzal južne od cintorína svätého Michala, na mieste terajšieho vojenského skladu /kniha bola vydaná v roku 1928/. Budovy skladu stoja aj dnes, na ľavej strane Rastislavovej ulice. O cintoríne svätého Michala píše, že bol približne na Gyula utca a Aba utca /1928/, neviem, ktoré ulice by to dnes mohli byť. Ďalej píše, že kaplnka cintorína /svätého Michala/ stála na mieste Sttarovho domu na Szepsi út 34.

Problém je Moldavská cesta /Szepsi út/. Je to na obrázku vpravo, alebo bola cesta aj vľavo? Usudzujem, že Moldavská cesta v tej dobe musela viesť od konca dnešnej Alžbetinej ulice, čo je z praktického dôvodu pravdepodobnejšie. Či som veci správne dedukoval z pohľadu na zobrazený obraz mesta, nechám na Vás." Toľko náš čitateľ, z ktorého listu sme vynechali úvod a mierne ho gramaticky upravili.

RESCHKOVA RYTINA

Pán Straka dedukoval v podstate správne. V jeho úvahách sú síce aj nepresnosti, ale podstata veci je v tom, že onen pohľad skutočne nie je kreslený zo svahu Terasy, zo západnej strany, ako som to do textu pod obrázok uviedol. Preberme si teraz onen kontroverzný pohľad na Košice podrobnejšie. Pre zjednodušenie mu budeme hovoriť podľa autora „Reschkova rytina".

Je to grafický list, rozmermi podobný formátu A4. Tak, ako sa dnes predávajú pohľadnice, na ktorých je viac obrázkov naraz, aby sa jednou ranou zabilo naraz viac múch, a teda ukázalo viac pamätihodností mesta, spracovali aj vtedy túto oceľorytinu s viacerými obrázkami vtedajších Košíc a s centrálnym pohľadom na panorámu mesta. Z jej ústrednej panorámy pochádzal aj výrez uverejnený v treťom pokračovaní seriálu o Ottovom pláne, teda nebola to celá veduta. Napriek tomu si pán Straka všimol, že to s jej orientovaním nie je „kóšer".

Sám grafický list má nemecký nadpis KASCHAU UND SEINE MERKWÜRDIGISTEN GEBÄUDE /Košice a ich najpozoruhodnejšie budovy/, jednotlivé obrázky listu majú potom svoje vlastné kratučké texty. Centrálna veduta je na grafickom liste obklopená ôsmimi menšími obrázkami. Hore nad ňou sú tri - zobrazujúce už nestojacu budovu kasína a divadla, dominikánsky kostol s kláštorom a Forgáčovský palác /dnes krajská štátna knižnica, v čase vzniku rytiny však sídlo košického dištriktu/. Po bokoch sú vľavo súsošie Immaculaty s nápadnou vysokou zeleňou v pozadí a vpravo pohľad na kaplnku svätého Michala od západu v podobe, akú mala pred odstránením prístavieb. Spodná trojica menších obrázkov znázorňuje kostol luteránov na Mlynskej ulici, mestskú radnicu na Hlavnej ulici č. 59 a klasický, často opakovaný pohľad na Dóm svätej Alžbety s Urbanovou vežou od severozápadu. Autor kresebnej predlohy vybral z vtedajších Košíc skutočne to najhonosnejšie, zásadne iba verejné stavby, žiadne súkromné sídlo. Podľa zobrazenia Forgáčovho paláca /ako súkromné sídlo šľachtica by bol výnimkou, ale ako sme už povedali, vtedy tu sídlila štátna správa/, sa dá vymedziť datovanie vzniku predlohy po roku 1849.

CENTRÁLNA VEDUTA

Reschkovmu grafickému listu dominuje centrálna veduta, onen kameň úrazu, kvôli ktorému dnešný materiál vznikol. Má rozmer 68x167 milimetrov, takže je relatívne malá a jej rytie, aj keď dosť precízne, pôsobí pri zväčšení akoby trochu rozmazane. Je na nej skrumáž domov a kostolných veží s ohradenou plochou cintorína s kaplnkou na okraji smerom k divákovi, to je mesto Košice. V popredí, po bokoch kompozície veduty, sú akési listnaté stromy - vyzerajú to byť agáty. V pozadí je pásmo kopcov, v ktorom dominuje hora vľavo od centra mesta, do troch štvrtín holá, iba vrcholec má porastený lesom. Vpravo od cintorína sa spájajú dve prašné cesty, vedúce popri cintorínskom múre k mestu. Pod stromami v popredí je pri cestách nakreslená vodná plocha, alebo potok. Veduta má dokonca aj štafáž. Na ceste vedúcej zľava je akýsi volský záprah, na ceste vedúcej sprava je kočiar ťahaný koňmi. V mieste, kde sa cesty stretajú, sú schematicky znázornené ľudské postavičky. Odkiaľ je ten pohľad teda kreslený?

Na zbežné pozretie vyzerá ako množstvo iných pohľadov na Košice, kreslených od západu, zo svahu Terasy. Keď v roku 1980 vyšla v múzejnej ročenke HISTORICA CARPATICA číslo 11 štúdia „Veduty Košíc v minulosti" od pani Viery Kejlovej, bola tam táto centrálna veduta Reschkovej rytiny popísaná slovami: „Celkový pohľad na Košice od severozápadu..." O šesť rokov neskôr v brožúre „Grafická ikonografia východoslovenských miest" sa text ani len nezaoberá tým, odkiaľ je Reschkova veduta kreslená. Je to celkový pohľad na mesto - a basta.

Keď som spracovával popisku pod obrázok výrezu tejto veduty, vôbec som nezapochyboval o správnosti textu prameňa /štúdie pani Kejlovej/, pretože na prvý pohľad to skutočne vyzeralo byť kreslené od severozápadu, teda odkiaľsi z areálu dnešnej novej Fakultnej nemocnice. Ale po poctivom preštudovaní obrázku sa ukázalo, že veduta zobrazuje mesto presne od juhu!

AKO IDENTIFIKOVAŤ SMER POHĽADU

V centre veduty je dóm a okolo neho natisnutých niekoľko veží. Vpravo je charakteristická kupola evanjelického kostola s vežičkou lucerny. Dve spájajúce sa cesty, vedúce od miesta pozície autora pohľadu, vedľa cintorínskeho areálu, sú miestne komunikácie do Barce a na svah Šibenej hory. Cintorín je, pochopiteľne, cintorín svätého Jána Nepomuckého aj s cintorínskou kaplnkou, a v mieste, kde sa cesty spojili, vidieť areál predmestského hostinca „U zeleného stromu", areál bývalého chudobinca s kostolíkom Svätého Ducha /dnes domov dôchodcov/ a za ním dokonca novú budovu mestskej nemocnice, známej neskôr ako „blázinec".

Dve kostolné veže hodne naľavo od centra mesta patria kostolom dominikánov a uršulínok a skrumáž veží okolo dómu tvoria veže františkánskeho a jezuitského /vtedy seminárneho a univerzitného/ kostola. Budovy, utopené v zeleni celkom vľavo, patria Strednému predmestiu a práve tadiaľ prechádza - a zároveň je nimi zakrytá - Moldavská cesta. Hustejšie stromové porasty za cintorínom a vedľa neho sú už záhrady Dolného predmestia.

Pásmo kopcov v pozadí veduty by sme dnes už takto nemohli vidieť. Uprostred je lokalita takzvanej Dáriusovej hory nad Sídliskom Ťahanovce a ono samo by sa rozprestieralo na svahoch vpravo od dómskej veže. Úplne vpravo na vedute je údolie, vedúce k priesmyku Chvalabohu. Furča by bola už mimo kresby vpravo od nej. Nápadný vrch so zalesneným vrcholcom je naša stará známa Hradová. Presne tak vyzerá aj dnes.

A odkiaľ je to kreslené? Nuž, to napomohol presne dešifrovať takzvaný Maroičičov plán Košíc, ktorého prvé vydanie je z roku 1857, teda relatívne blízke datovaniu vzniku Reschkovej rytiny /1859/. Má veľmi pekne znázornený terén, cesty a vodné toky hlavne v okolí mesta. Podľa neho sa dalo jednoznačne určiť, že kresebná predloha pre Reschkovu oceľorytinu vznikla z miesta na úbočí /pretože mesto je podané zo znateľného nadhľadu/ Šibenej hory, odtiaľ, kde dnes stoja rodinné domy severne pod Sídliskom Železníky. Zo zemepisného hľadiska je to takmer presne od juhu!

POSLEDNÉ POZNÁMKY K LISTU

Vrátime sa ešte k listu nášho čitateľa pána Straku a okomentujeme niektoré jeho detaily. Cintorín svätého Jána Nepomuckého má naozaj „skosený tvar", pretože zaberá plochu lichobežníka, ale cintorín na Žriedlovej vtedy ani dnes nebol štvorcový, ale tiež podobne skosený. Kopula nového kostola evanjelikov je preto tak „ďaleko od skutočnosti" /čím sa asi malo rozumieť, že je ďaleko od miesta, kde by mala byť pri pohľade od západu/, lebo medzi ňou a dómskou vežou je celá dĺžka vtedajšej Mlynskej ulice. Autor obrazu nemohol stáť v strede dnešnej Moldavskej cesty, pretože by potom nemohol vidieť naraz dominikánsky kostol a aj cintorín svätého Jána Nepomuka. V skutočnosti musel byť oveľa ďalej, južnejšie od mesta, aby ho mal ako na dlani.

Kniha doktora Wicka o starých košických cintorínoch a náhrobkoch síce nebola doteraz vydaná v slovenčine v knižnej podobe, ale v Košickom večere vychádzal nie príliš dávno preklad jej prvej polovice do slovenčiny. Je to tá jej časť, kde sa píše práve o cintorínoch. Gyula utca a Aba utca sú dnešné ulice Murgašova a Pribinova a Statterov /nie Sttarov/ dom na Szepsi út 34 dodnes stojí a má adresu Štúrova 12. Podľa starších máp Košíc, ktoré mám k dispozícii, nemôžem potvrdiť domnienku pána Straku, že by v minulosti viedla Moldavská cesta od konca dnešnej Alžbetinej ulice.

Aj ostatné obrázky Reschkovej rytiny s opisovanou vedutou Košíc stoja za rozbor, jeden z nich uverejňujeme teraz, zvyšok budeme reprodukovať nabudúce, keď budú figurovať zároveň ako ilustrácie k článku o už spomenutom Maroičičovom pláne Košíc a okolia.

Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 3. 3. 2000