Veľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov.
Prameň: pri obci Vikartovce vo výške 1500 metrov n.m.
Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Kráľovej hole. Odtiaľ tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, ďalej vytvára riečny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Čiernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia.
Po prechode Košicami smeruje na juh, kde jej tok opúšťa Slovensko v smere do Maďarska. Posledná slovenská obec, v ktorej blízkosti preteká, je Trstené pri Hornáde. Na ceste k maďarským hraniciam preteká neogénnymi usadeninami.
Najväčší pravostranný prítok Hornádu je rieka Hnilec, ktorá preteká Volovskými vrchmi, najčastejšie fylitmi a kremennými Horninami. Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľova Hoľa, blízko sú pramene významných riek Hron a Čierny Váh. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch.
Najväčší ľavostranný prítok je rieka Torysa, ktorá preteká paleogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora, z časti pri meste Prešov neogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora. Torysa pramení v Levočských vrchoch, preteká Spišsko-šarišským medzihorím a Košickou kotlinou.
V závislosti od geologického podložia sa formuje aj tok rieky. Vo vápencoch sú to zvyčajne ostro zarezané a hlboké korytá, čo je najevidentnejšie v Slovenskom raji v lokalite Prielom Hornádu.
Na paleogénnom a neogénnom podloží riečny prúd vytvoril plytké a široké korytá s početnými meandrami.
Hornád ovplyvňuje svojou prítomnosťou mnohé aglomerácie, prevažne mesto Košice, v rámci povodia aj Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Prešov, Sabinov, Levoču, Poprad a Bardejov. Aj keď Hornád nepreteká cez všetky tieto mestá, prijíma prítoky, ktoré odtiaľ vedú, aj so všetkým znečistením.
Rast zastavanej plochy a nepriaznivé vodohospodárske zásahy sa v povodí prejavujú klimatickými zmenami, najmä v náraste teploty a zrážok v celej oblasti. Tieto zmeny charakterizuje vysušovanie okolia, stráca sa schopnosť udržať zrážkové vody priamo v krajine, kam padne, ale prudšie steká povrchom priamo, alebo cez prítoky do Hornádu.
Pôda v údoliach Hornádu býva zamrznutá 50 až 80 dní v roku, 48 až 80 dní sa tu drží sneh.
Klimatické charakteristiky Hornádskej kotliny:
- priemerné januárové teploty v údolí: -6,0 až -3,4 stupňa C
- januárové teploty vo svahoch údolia: - 4,0 až - 7,0 stupňa C
- priemerné júlové teploty v údolí: 16 až 19 stupňa C
- priemerné júlové teploty vo svahoch: 9 až 18,5 stupňa C
Voda odoberaná z rieky Hornád sa využíva:
13,5 % odobranej vody na zásobovanie domácností
71,8 % odobranej vody na priemyselné využitie
0,6 % odobranej vody na poľnohospodárske účely
14,1 % odobranej vody na výrobu energie
(Údaje pochádzajú z materiálov občianskeho združenia SOSNA, ktoré sa zaoberá monitoringom čistoty vody v Hornáde a jeho prítokoch.)
