Narodil sa 16. 9, 1846 v rodine cisárskeho dôstojníka, pričom jeho pôvod bol z časti nemecký a z časti slovenský. Jeho matka Ľudovika bola dcérou Michala Barlayho, vyučujúceho filozofiu na košickej Kráľovskej akadémii. Eugen Deil sa s jeho dcérou zoznámil tak, že bol u nich podnájomník.

Po ukončení Právnickej akadémie sa venoval hospodárskym otázkam. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní pôsobil na finančnom riaditeľstve ako člen mestského zastupiteľstva. Bol zapojený do projektov ba zvýšenie odborného vzdelávania zriaďovaním a podporou škôl. Zároveň bol aktívny v Krajinskej priemyselnej rade v Budapešti, v Hornouhorskom spolku pre šírenie domáckeho priemyslu, v Krajinskom zväze maďarských obchodníkov, v Obchodnej a priemyselnej komore v Košiciach i v Družstve remeselníkov pri Živnostenskom spoločenstve. Je známe, že bol i slobodomurárom. Zároveň sa venoval publikačnej činnosti.

Jeho básnická tvorba vychádzala z rýdzo subjektívneho vnímania sveta a nesie výrazné znaky osobnostnej intimity. Knižničný fond Verejnej knižnice Jána Bocatia obsahuje tieto jeho zbierky: Jugendklänge (1863-1864), Schatzkästlein (1865), Haideröslein (1870-1871), Gedichte (1893-1894). Svoje diela vydával v Košiciach.

Jeho tvorba nesie prvky romantizmu, večným zdrojom inšpirácie sa stala žena. Považuje ju za boží dar, aby bol život na tomto svete naozaj krásny a povznášajúci. Pojednáva i o morálnych vzťahoch človeka k životu a osudu. Sám sa však neprejavuje ako šťastná bytosť, v jeho básniach je cítiť nenaplnené nádeje a nostalgické spomínanie na časy mladosti.

Ďalšou témou jeho tvorby je obdiv a velebenie prírody, ako skutočného majstrovského diela, pozemského raja a najprirodzenejšiemu chrámu zároveň.

Eugen Deil je najvýznamnejšou literárnou osobnosťou Košíc v druhej polovici 19. storočia. Zomrel v tomto meste 4. 6. 1908 a pochovaný bol na cintoríne Rozália.

Spracované podľa prpspevku Ľudmily Goliášovej v Košických historických zošitoch; číslo 7/1997.