magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Zlatá Idka

Zlatá Idka sa nachádza približne 25 km od Košíc západným smerom. V tejto obci už pomaly nájdete viac víkendových chalúp Košičanov, ako tunajších dedinčanov. Obec ožíva hlavne v zimnom období pre blízkosť lyžiarskych vlekov a dobrých svahov. Zlatá Idka vznikla v 14. storočí na pôvodnej veľkej zemi Ida, pričom jej územie sa nachádzalo v katastri obce Hýľov. V roku 1332 vznikol spor o obec i územie Hýľova. Spor viedli synovia Štefana, zvaného Čurka, proti Ižipovi de Ruzka, pánovi zeme a obce Šemša. V tom čase siahal chotár Hýľova až k hranicam zeme mesta Gelnica.

V rozsudku sporu sa uvádza, že ak sa na spornom území Hýľova nájde ruda (železo, striebro, zlato, alebo meď), obe strany sa majú deliť o toto prírodné bohatstvo rovnakým dielom. Je dosť možné, že práve tento rozsudok vyprovokoval snahy o prebádanie zeme, pretože už v roku 1349 udeľuje kráľ Ľudovít banské právo richtárovi, prísažným a všetkým hosťom z Idy.Tento rok a túto konkrétnu listinu môžeme označiť za počiatok baníctva v tejto oblasti.

Ďalšiu listinu poznáme z roku 1359. Jasovský prepošt a konvent sa v nej sťažuje, že mešťania zo Smolníka, Gelnice, Ida Bane a Moldavy obsadili veľkú časť ich majetku - chotára. Z tohoto vyplýva, že Ida Baňa sa nachádzala niekde pri hornom toku riečky Ida, pretože iba tu mohli obyvatelia zabrať kus chotára jasovského prepošstva. Keďže prepošt nespomína obyvateľov Hýľova, ale Baňu Ida, táto už musela byť vyňatá z katastra Hýľova.

O význame Bane Ida svedčí aj táto skutočnosť: Kráľ Žigmund v roku 1401 prevzal do svojho vlastníctva Hýľov a Bukovec, pretože sa tam našla ruda. Dlho si ich však neponechal, v roku 1427 už Hýľov i Bukovec patrili Šebastiánovi z Geče. Ida Baňu si však kráľ ponechal. Až v roku 1437 ju spolu s inými baňami dal do prenájmu bamberskému mešťanovi Eberhardovi Kliberovi za 2600 dukátov na dva roky.

V roku 1140 ju daroval kráľ Vladislav spolu s hradmi Sokoľ, Gelnicou i ďalšími dvoma osadami Jánovi a Mikulášovi z Perína. V roku 1459 dal kráľ Matej Zlatú Idku do vlastníctva Košiciam.

Podľa portálneho súpisu mala Zlatá Idka v roku 1553 dve a pol porty. Z uvedených informácií je jasné, že obec Zlatá Idka vznikla až na základe rozvoja baníctva v tejto oblasti.Zlatá Idka bola v stredoveku bezpochyby kolonizovaná nemeckými prisťahovalcami, baníkmi.

Po úpadku miestneho baníctva pôvodní nemeckí obyvatelia v 16. storočí opustili Zlatú Idku, prípadne sa začali venovať inému spôsobu obživy. Nachádzalo sa tu už novšie nemecké obyvateľsvo, ktoré sa venovalo najmä chovu hospodárskych zvierat, prevažne kôz a oviec. Podľa zachovaných dokumentov však už v roku 1696 bola Zlatá Idka čisto slovenskou dedinou. Lexikon z roku 1773 tiež uvádza, že sa tu rozpráva prevažne po slovensky.

Genéza názvu obce:
1349 - cives et hospites ac montani de eadem Ida
1359 - cives de Ida Banya
1440 - poss.Idabanya
1459 - praedium Aranyda
1553 - Aran Ida
1564 - Aranyda
1602 - Arany Ida
1608 - Aramyttka
1614 - Aranidka
1622 - Arany Ida
1635 - Arany Ida
1696 - Arany Nitka
1707 - Aranyidka
1773 - maďarsky: Arany-Idka
1786 - Arany-Idka
1806 - slovensky: Zlatá Idka, maďarsky: Arany Idka
1851 - maďarsky: Aranidka
1868 - slovensky: Idka
1903 - slovensky: Aranidka, maďarsky: Aranyidka
1906 - slovensky: Araňidka, maďarsky: Aranyidka
1913 - maďarsky, úradne: Aranyida

V čase vzniku Zlatá Idka nemala slovenský názov, maďarský názov sa často rôzne obmieňal. Historika Branislava Varsika zaujala koncka - ka. Vieme, že obec vznikla na zemi Ida, kde sa nachádzala Veľká Ida a Malá Ida, určitý čas i Kostolná Ida, neskoršia Šaca. Všetky uvedené obce mali v mene názov Ida. V prípade Zlatej Idka sa však už v roku 1608 nachádza označenie Idka. Koncovka - ka je typická pre tvorbu zdrobnelín v slovenčine. Zlatá Idka bola v pomere k iným obciam skutočne menšia. Na tvorbu názvu obce mali veľký vplyv jej obyvatelia. Správne by mal vzniknúť maďarský názov obce ako Kiss Ida, nie Idka. V niektorých obciach však túto koncovku skutočne pridávali aj Maďari, ktorí žili na spoločnom území, alebo v inom bezprostrednom kontakte so Slovákmi. Napríklad obec slovensky zvaná Buziník sa v maďarčine nazývala Buzinka. Slováci dkonca ešte aj začiatkom 20. storočia Zlatú Idku nazývali Kišida. Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606