magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Vo feudálnom uhorskom štáte

Vrcholný stredovek
1000 - 1526

Začleňovanie východného Slovenska do vznikajúceho uhorského štátu bolo pozvoľné. Opieralo sa o systém kráľovských kominátov, centrami ktorých boli kráľovské hrady (Zemplín, Abaujvár, Šariš, Spiš). Tieto boli sídlami kráľovských vojenských družín, ktorí od panovníka dostávali do léna i dedičného vlastníctva územné majetky spolu i miestnym poddaným obyvateľstvom.

Ideologickou oporou rodiaceho sa feudálneho štátu bolo kresťanstvo. Väčšina územia východného Slovenska bola začlenená do jágerskej diecézy, Spiš a severozápadný Šariš patrili pod ostrihomskú diecézu. Domáce obyvateľstvo upustilo od pohanských pohrebísk a pochovávať sa začalo na vysvetenej pôde, kde vznikali kostolné cintoríny. Základom osídlenia východného Slovenska v 11. a 12. storočí boli dediny. V 13. storočí, najmä po tatárskom vpáde, budovalo slovanské i maďarské obyvateľstvo nové dediny, najmä v blízkosti centier politickej moci. Dôležitú úlohu zohrali nemeckí prisťahovalci uprednostňovaní panovníkom. Pričinili k vzniku a rozvoju najstarších miest (Košice, Prešov, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves a ďalšie).

Po vpáde Tatárov vznikali na chránených a ťažko dostupných miestach kamenné hrady i menšie opevnené hrádky vidieckej šľachty. V dedinskom prostredí sa budovali panské dvorce.V druhej polovici 13. storočia a v 14. storočí k nám prenikali noví prisťahovalci z Ukrajiny a Poľska.

Po smrti kráľa Ondreja III sa na východnom Slovensku vzmáhal najmä rod Omodejovcov, ktorí predchádzali mocnému rodu Abovcov. Vlastnili rozsiahle majetky a tri hrady. Ako spojenci Matúša Čáka Trenčianskeho proti kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou, sa snažili ovládnuť aj mesto Košice. ich samozvaná vláda skončila Bitkou pri Rozhanovciach roku 1312, kde k víťazstvu kráľa prispeli aj mešťania z kráľovských miest. Počet kráľovských miest sa v 14. storočí výrazne zvýšil. Vďaka panovníckym výsadám nastal ich hospodársky rast. V 14. - 15. storočí slobodné kráľovské mestá Košice, Prešov, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Sabinov patrili už medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. Obchodovalo sa predovšetkým s Poľskom, vzrastalo postavenie cechov.

V 15. storočí sa na šľachtických a cirkevných panstvách vyvinuli ja menšie poddanské, zemepanské mestečká (napr. Michalovce, Humenné, Trebišov, Vranov, Stará Ľubovňa). Tieto však mali iba miestny význam.

Vojenské výpravy husitov na Spiš v rokoch 1431 a 1433 namierené proti kláštorom, majetkom šľachty a nemeckému patriciátu v mestách prispeli k šíreniu husitského učenia a vzniku bratríckeho hnutia u nás. Nositeľmi týchto myšlienok boli najmä zvyšky hustiských vojsk, ktoré na východné Slovensko priviedol Ján Jiskra z Brandýsa ochraňujúci nástupnícke právo na trón mladoletého Ladislava Pohrobka. Bratríci žili podľa husitských zásad v poľných táboroch najmä na Spiši, Šariši a v Gemeri (napr. Chmeľov, Hrabušice).

Po skončení zápasov Vladislava Jagelovského o uhorský panovnícky stolec a s ním spojeného pustošenia východného Slovenska v roku 1491, nastalo v Uhrorsku obdobie feudálnej anarchie a rástlo nebezpečenstvo vpádu vojsk Osmanskej ríše. Križiacka výprava proti Turkom vedená Jurajom Dóžom sa zvrtla na povstanie križiakov proti šľachte a duchovenstvu. Povstanie bolo krvavo potlačené.

Po krvavej bitke pri Moháči v roku 1526 bola uhorská nezávislosť spečatená a ďalší vývoj krajiny pod vládou Habsburgovcov bol na dlhý čas poznačený prítomnosťou Turkov.


Stredoveká kachlica s profilovaným ústím, asi 15. storočie.


Gorické poháre z Košíc, 15. storočie.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk