magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Papierové platidlá rakúskej (1857 - 1892) a rakúsko-uhorskej korunovej meny (1892-1918)

Po zavedení spolkovej meny (1. 11. 1857) Národná banka vo Viedni stiahla všetky bankovky predchádzajúcej konvenčnej meny a vydávala platidlá v hodnotách 1, 5, 10, 100 a 1000 zlatých, ktoré ktoré mali byť vymeniteľné za kryté 1/3 strieborných mincí. Chýbajúce mince mali nahradiť papierové poukážky zavedené v roku 1860. Niektoré mestá na Slovensku, napr. Rožňava, Jelšava a Dobšiná vzniknuté ťažkosti riešili znovu vlastnými poukážkami.

Zákon o národnej banke z roku 1862 opätovne stanovil tretinové krytie bankoviek drahými kovmi. Priaznivý menový vývoj narušili vojny s Prusko a Talianskom. Štát začal vydávať štátovky s núteným obehom.

V 60-tych rokoch sa všetranne zlepšila kvalita papierových platidiel. Na ich výrobu sa už bežne pužíval papier s vodotlačou, aplikovala sa jemná ručná rutina, druhá a tretia farba.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní pokračovala v emisii papierových platidiel Rakúsko-uhorská banka. Banovky boli na obidvoch stranách takmer zhodné, líšili sa iba textom, ktorý bol z jednej strany nemecký, z druhej maďarský.

Spoločná emisná banka existovala až do pádu monarchie, v roku 1918 a spoločné papierové platidlá vydávala aj po zavedení rakúsko-uhorskej korunovej meny.


Bankoceduľa v hodnote desať zlatých z roku 1796.


Rakúsko-uhorská stokorunáčka z roku 1912.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk