magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Košický zlatý poklad

Košický poklad ako hromadný nález starých zlatých mincí patrí medzi najväčšie na svete. Jeho význam je znásobený tým, že napriek rôznym peripetiám ho nestihol osud iných veľkých pokladov, ktoré boli opätovne zmincované.

Mince, ktoré obsahuje, tvoria širokú škálu mincovníctva produkovanú 81 európskymi mincovňami 15. - 17. storočia. Pestré osudy tohto pokladu sa začali už zrejme v čase jeho ukrytia, ktoré podľa letopočtu najmladšej mince vyrazenej v Kremnici v roku 1679 možno datovať približne do rokov 1680-1682, keď Košice, stojace na strane cisára, boli v roku 1682 obsadené vodcom protihabsburského stavovského povstania Imrichom Thökölim.

Ako v iných prípadoch, aj tu bola príčina strach o majetok v neistej vojensko-politickej situácii. Skladba pokladu nasvedčuje tomu, že jeho pôvodným majiteľom bol prívrženec cisára (absencia sedmohradských razieb Michala Apafiho, ktorý pritiahol na pomoc Thökölimu v roku 1681, rovnako aj razieb francúzskeho panovníka Ľudovíta XIV., ktorý mal záujem na podpore povstalcov) a človekom veľmi bohatým, ale aj odborníkom vo veciach finančných.

17. storočie bolo obdobím hospodárskeho úpadku zapríčineného 30-ročnou vojnou, protitureckými vojnami ako aj akciami odbojných sedmohradských kniežat. Bývalý majiteľ pokladu zrejme nedôveroval vtedajšej mene reprezentovanej hrubou striebornou mincou - toliarom, ale svoj nemalý majetok vložil do zlatej, časom overenej mince, aj to tej najspoľahlivejšej, napr. holandskej, ktorá sa už asi 100 rokov razila zo zlata pochádzajúceho z amerického kontinentu.

Po približne 250 rokoch odpočinku pod dlažbou pivnice domu č. 68 na Hlavnej ulici, presne 24. augusta 1935, keď robotníci košickejstavebnej firmy A. Nováka kopali základy pre novú budovu finančného riaditeľstva, doslova ohúril svojich nálezcov. Títo mali záujem si časť pokladu nelegálne privlastniť a tým sa zbavili nároku na nálezné, ktorý v tom čase činili asi 1/3 hodnoty nálezu.

Z čoho vlastne poklad pozostáva:

Tvorí ho komplex 2920 kusov zlatých mincí, väčšinou dukátov, dvojdukátov, tri zlaté medaily a zlatá renesančná reťaz. Schránka, ktorá tento výnimočný poklad ukrývala, je medená, okrúhla, má tvar dvoch do seba zapadajúcich mís, na vrchnáku je bohato zdobená rytým dekorom s loveckým výjavom.

Renesančná zlatá reťaz dlhá 2,14 m s hmotnosťou 590 gramov je zložená z oválnych ohniviek, ktorých obidve strany sú po dĺžke rozčlenené dvoma žľabkami.

Medaily pochádzajú z kremnickej mincovne. Prvá je dielom neznámeho majstra na kráľa Ľudovíta z roku 1525, druhá na kráľa Ferdinanda I. z roku 1541 je dielom Krištofa Füssla a tretia na Ľudovíta II. z roku 1544 sa tiež prisudzuje K. Füsslovi.

Dominujúcu časť pokladu však tvoria mince. Okrem jedného kusa antickej tráckej mince, pozdného statéra Lysimacha (323-281 p. n. l. ) alebo jeho veľmi dobrej keltskej napodobeniny, ktorá svojim časovým zaradením nezapadá do komplexu ilustrujúceho takmer tri storočia európskeho mincovníctva, možno nález rozdeliť do troch základných okruhov:

1. Uhorsko a Sedmohradsko
2. Holandsko (provincie a mestá)
3. Ostatné európske štáty Čechy, Sliezko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Švédsko, Taliansko, Španielsko.

Niekoľko základných údajov o Košickom zlatom poklade


Medená nádoba a časť mincí z košického zlatého pokladu.


Renesančná zlatá reťaz.


Zlaté medaily kremnickej razby zo 16. storočia.


Pohľad do expozície.


Pohľad do expozície.


Bohdanovský poklad tvorí súčasť expozície, v ktorej je nosná časť venovaná košickému zlatému pokladu.


"Malý košický poklad" tvorí súčasť expozície, v ktorej je nosná časť venovaná košickému zlatému pokladu.


Poklad z Veľkého Folkmára po košickokm zlatom poklade najväčší nález zlatých mincí na Slovensku.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606