magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov v Uhorsku, ktorá sa konala v Košiciach a v Pršove v roku 1846.

Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď z iniciatíny bratov Klimkovičovcov a V. Myszkovského sa podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. Čestný člen múzeálneho spolku I. Henszlmann získal pre jeho podporu svojich priateľov a spolupracovníkov z Budapešti, popredných predstaviteľov súdobej vedy, a aj on sám bol aktívnym členom spolku až do svojej smrti. I. Henszlmann zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky - vyše 3 000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť.

Prvými kustódmi zbierok, ktoré pochádzali z darov asi 200 členného spolku, sa stali V. Myskovszky, ktorý sa staral o zbierky umeleckého charakteru a archeologické, V. Klimkovič mal na starosti numizmatiku a históriu a J. Forgács spravoval zbierky prírodovedného charakteru. Za prvé dva roky vlastnil Hornouhorský muzeálny spolok 14 016 kusov zbierok.

Pre potreby spolku vyčlenilo mesto Košice budovu Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici (dnes sa na jej mieste nachádza Staromestské divadlo), kde sa tieto zbierky zhromažďovali.

Dôležitým medzníkom sa stali Stanovy, schválené v roku 1874, ktoré vytýčili hlavné smery rozvoja inštitúcie. Podľa nich sa mali v prvom rade zbierať svedectvá minulosti, hlavne prírodovedný, archeologický, historický a umelecký materiál, priemyselné výrobky a etnografické zbierky, tieto spracúvať, uchovávať a vystavovať. Preto, ako hovoria stanovy, treba pátrať po takýchto pamiatkach, získavať ich, uchovávať a evidovať. Takto bol zakotvený vlastivedný charakter múzea.

V roku 1876 sa v 11 miestnostiach Zlatej hviezdy sprístupnila prvá expozícia múzea, v tom istom roku sa múzeum prezentovalo svojimi zbierkami na svetovej výstave vo Viedni.

Už koncom osemdesiatych rokov bolo zrejmé, že priestory Zlatej hviezdy sú vzhľadom na rozrastajúce sa zbierky a veľkú návštevnosť expozícií nedostačujúce. V roku 1899 prešla správa múzea pod mesto Košice a tým aj stratila inštitúcia charakter spolkového múzea. Jej nový názov bol Kassai múzeum, čiže Košické múzeum.

Výstavbu novej budovy schválilo mesto v roku 1892, v roku 1895 sa vytvorila aj základňa potrebná na financovanie výstavby budovy, ktorá bola podľa plánov bratov Jakabovcov úplne dokončená začiatkom nášho storočia. Slávnostné otvorenie múzeau bolo 21. júna 1901. Koncom prvého desaťročia 20. storočia sa zmenil názov múzea na Hornouhorské Rákócziho múzeum a dostalo sa pod štátnu správu. Zmena názvu múzea prebehla v súvislosti s uložením pozostatkov Františka Rákócziho II. v košickom dóme v roku 1906, ako aj poverením múzea zbierať rákócziovske pamiatky a relikvie.

Ďalšie prietorové problémy malo vyriešiť pridelenie objektov Miklušovej väznice a Katovej bašty, ktoré spočiatku slúžili ako depozitáre. Činnosť múzea utlmila prvá svetová vojna. Ukončenie vojny a vznik Československa posunulo činnosť múzea do nových dimenzií. Mimo iné sa zmenil jeho názov na Východoslovenské múzeum. Múzeum sa v roku 1918 muselo vyrovnať s úbytkom zbierkového materiálu, pretože v roku 1918 museli odviezť najcennejšie zbierky do Budapešti. Už v apríli 1919 sa múzeum obrátilo letákom na obyvateľstvo s výzvou zbierať pamiatky súbežných dramatických udalostí. Nadviazalo tiež úzke kontakty s osvetovými pracovníkmi v okresoch, s funkcionármi samosprávy, advokátmi, cirkevnými funkcionármi a spolkovými činovníkmi. Nepopierateľne aktívny bol podiel Východoslovenského múzea na rozvoji výtvarného umenia na východnom Slovensku, na jeho zdokumentovaní a propagovaní jeho prejavu v prítomnosti i v minulosti. Poskytnutie priestoru na výučbu kreslenia, snaha o vybudovanie vlastnej litografickej dielne, podpora chudobných a prenasledovaných umelcov, organizovanie výstav, podiel na sprostredkúvaní odpredaja ich tvorby...

Rozhodnutín viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 pripadli Košice hortyovskému Maďarsku. Už dva dni potom, 4. novembra 1938, mal byť všetok inventár Východoslovenského múzea zaistený a okrem vlastného majetku nesmel riaditeľ s ničím disponovať. Napriek tomu riadieľ zaistil a evakuoval časť zbierok do múzea v Martine, odkiaľ sa tieto po vojne vrátili späť do Košíc.

Múzeum sa vrátilo k názvu Felsömagyarországi Rákóczi múzeum (Hornouhorské Rákócziho múzeum), ktorý používalo až do roku 1945. Aj v čase odčlenenia múzea od Slovenska vtedajšie vedenie sa snažilo o zachovanie pôvodných hodnôt v rámci mapovania regiónu a vykonali sa mnohé záslužné skutky. Obnovili sa viaceré významné historické budovy mesta, opravila sa Urbanova veža a do jej arkádovej chodby boli vsadené košické náhrobné kamene zo 14. až 18. storočia. Počas reštaurovania Miklušovej väznice boli nájdené početné pamiatky stredovekej hrnčiarskej dielne. Po ukončení prác tu múzeum sprístupnilo expozíciu mestských dejín. Najvýznamnejší archeologický výskum sa v tomto období uskutočnil pri Mlynskom jarku. Odkryl sa ojedinelý súbor výrobkov stredovekej kováčskej dielne. Reštaurovala sa aj Katova bašta. K nej bola pribuodvaná aj stavebná kópia domu Františka Rákócziho II.z Turecka, ktorá sa však úplne nedokončila a verejnosti bola sprístupnená až o pol storočia neskôr v roku 1991. Pod správu múzea patrilo v týchto rokoch aj Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom podhradí.

Časopis Új magyar múzeum (Nové maďarské múzeum) vydávalo košické múzeum v rokoch 1942 - 1944. S chronickými priestorovými problémami zápasilo múzeum aj v tomto období. Vyriešiť to malo odovzdanie viac ako 80 000 zväzkovej knižnice múzea knižnici mesta ponechaním si len vyslovene odbornej lieratúry. Vzhľadom na vojnové udalosti bolo v roku 1943 ukrytých viac ako 86 debien do skalných vínnych pivníc košického biskupstva v Hejce. Do Košíc sa tieto vrátili späť až po skončení vojenských operácií v okolí, avšak desať debien zmizlo a aj časť ostatných zbierok sa vrátila poškodená.

Po vzniku novej sitácie danej ukončením vojny vznikli v roku 1947 dve nové oddelenia, národopisné a archeologické. V roku 1955 múzeum zriadilo zoologické oddelenie, podieľalo sa na záchrannom archeologickom prieskume v rokoch 1951 - 1954 a rozšírení národopisných zbierok na pôdohospodárstvo, ľudovoremeselnú výrobu a ľudový nábytok v roku 1956. Po politickom prevrate v roku 1948 skupina aktivistov zorganizovala výstavu robotníckeho hnutia poplatnú vládnucej skupine. V roku 1951 bolo rozhodnuté o vytvorení samostatnej galérie, ktorej múzeum vydalo časť svojich zbierkových fondov. V roku tiež 1952 vznikla štátna vedecká knižnica, čo podstatne zredukovalo knižničný fond múzea. V roku 1954 sa dokonca vážne uvažovalo o vyčlenení vicerých zbierok a založení samostatného múzea robotníckeho hnutia a dejín KSČ. Až v šesťdesiatych rokoch sa múzeum ujalo úlohy odborno-metodického strediska pre múzeá východného Sloevnska. V roku 1960 začalo vydávať prírodovedný zborník. K nemu v roku 1969 pribudol historickovedný zborník Historica Carpatica. V roku 1965 prevzalo starostlivosť o jaskyne Východoslovenského kraja a v roku 1969 štatút národnej kultúrnej pamiatky Spišský hrad vymedzil podiel múzea na rekonštrukcii hradu a jeho perspektívne prevzatie do správy múzea. Múzeum zriadilo špeciálnu vysunutú expozíciu v Červenom Kláštore, inštalovalo expozíciu Košického zlatého pokladu a prevzalo sprievodcovstvo po klenódiu a hrobke Franiška Rákócziho II. v dóme sv. Alžbety.

V čase tzv. politickej konsolidácie v 70-tych rokoch pribudlo nové oddlenie najnovších dejín, ktoré dávalo múzeu politicko-idelologický rozmer. Tomu zodpovedala nomenklatúra vedúcich kádrov, ktorých politika deformovala základné funkcie múzea. V rokoch 1974 - 1975 sa uskutočnila prestavba Župného domu ako Domu Košického vládneho programu, ktorý bol i vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tu bola inštalovaná rozsiahla expozícia robotníckeho hnutia a budovania socializmu. V roku 1984 inštalovalo múzeum špeciálnu expozíciu na Spišskom hrade. Po ukončení opráv kaštieľa v Šaci a po pribudovaní depozitárnych priestorov, ako aj zriadení depozitárov v niekdajšom kanonickom dome mohlo múzeum opustiť vzdialené depozitáre v Borši, Fričovciach a Starej Ľubovni.

K vlastivednej koncepcii, ktorá mala vzmhajúcemu sa úsiliu uvoľmiť cestu, sa múzeum prihlásilo v závere roku 1989. Bol zrušený ideologický odbror "pre najnovšie dejiny" a historickému odboru sa vrátilo jeho miesto v štruktúre a poslaní múzea. Východoslovenské múzeum však v rámci reštitučných nárokov cirkvi prišlo o Urbanovu vežu a tamojšiu zbierku prešťahovalo na hrnčiarsku ulicu. Rovnako prišli o správcovstvo hrobu Františka Rákócziho II.


Budova Zlatej hviezdy, kde umiestnil svoje expozície Hornouhorský muzeálny spolok, predchodca dnešného Východoslovenského múzea. Vyobrazenie pochádza z roku 1876.


Imrich Henszlmann - jeden zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku.


František Klimkovič - jeden zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku.


Vojtech Klimkovič - jeden zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku.


Ocenenie zo Svetovej výstavy v Paríži z roku 1900 udelené Hornouhorskému múzeu (predchodcovi dnešného Východoslovenského múzea) za historickú expozíciu.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk