magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Vajkovce

V roku 1270 získal magister Reynold darom od kráľa Štefana V. rozsiahle majetky. Medzi nimi bole zeme Rozhanovce, Hrašovík, Ploské ako aj čiastky bratov Vojka a Tiburcia, ktoré boli súčasťou zeme Sokoľ. Spolu s územím získal aj ich sluhov a slúžky, čiže poddaných, ktorí z vlastníctva bratov pred darovaním pripadli kráľovi na základe Vojkovho a Tiburciovho zbojstva. Vojkov a Tiburciov brat Tiba potom vymenil s Reynoldom ďalšiu čiastku zeme Sokoľ za niekdajších Vojkových a Tiburciových sluhov a slúžky, ktorí už patrili Reynoldovi. Zem Sokoľ ležala medzi Ploským-Kráľovcami a Rozhanovcami na ľavej strane rieky Torysa. Odtiaľ sa rozprestierala na východ medzi dnešnými obcami Chrastné a Čižatice.

V donačnej listine z roku 1270 sa uvádza, že na čiastkach zeme, ktoré predtým patrili bratom Vojkovi a Tiburciovi boli poddaní, ktorí tvorili základ osídlenia na mieste terajšej obce Vajkovce. Tu sa musela nachádzať aj zemianska kúria bratov Vojka a Tiburcia ešte pred rokom 1270.

Všetko nasvedčuje tomu, že tretí brat Tiba sa za dedičnú čiastku v zemi Sokoľ neuspokojil iba so ziskom sluhov a slúžiek, ale podľa donačnej listiny z roku 1270 získal od magistra Reynolda aj dedinu Višňov. Vieme, že v 30-tych rokoch 14. storočia došlo k sporu medzi potomkami Tibu a pánmi z Rozhanoviec (potomkami magistra Reynolda) o majetok Višňov.

Július, syn Reynolda, bojoval v Čechách a v roku 1304 v bitke pri Kutnej hore padol z koňa. Jeho verní sluhovia Ladislav a Ondrej, synovia Dionýza, ho zachránili osobným bojom s nepriateľom a tým, že mu dali iného koňa. Július sa im potom odmenil tak, že im daroval svoju čiastku v dedičnej zemi Sokoľ.

V obci Sokoľ, čo bol vtedajší názov terajších Vajkoviec, bola už v rokoch 1332 - 1335 fara. Spomína sa tu kňaz Stanislav, ktorý patril do drienovského archidiakonátu.

Majetok Sokoľ sa od roku 1309 kryje len s chotárom terajších Vajkoviec a počas celého 14. storočia ho drží rodina z Rozhanoviec, čiže potomkovia magistra Reynolda. Títo si donáciu z roku 1270 dali viackrát konfirmovať. Urobil tak aj kráľ Žigmund 29. mája 1410, ktorý potom 29. júna 1410 pod titulom novej donácie dal pánom z Rozhanoviec všetky dovtedajšie majetky, ba aj spomínaný a problematický Višňov.

Portálny súpis z roku 1427 obec Vajkovce ešte nespomína, vystupujú len pod názvom zeme Sokoľ. V roku 1473 sa už na jednom mieste uvádzajú ako dedina Sokoľ, ktorú stále vlastní rod z Rozhanoviec, avšak v tom istom doklade s uvádzajú aj pod názvom Vajkovce (Waykocz).

V roku 1489 sa majetky pánov z Rozhanoviec dostali na základe dievčenskej štvriny do zálohy rodine Csáky. Pri tejto príležitosti krajinský sudca Štefan de Bathor v listine medzi vymenovanými majetkami uvádza Vajkovce i Sokoľ. Historik Branislav Varsik tvrdí, že tu však nešlo o dve dediny, ale v skutočnosti ide o chybné prevzatie textu z listiny Varadínskej kapituly z roku 1488, kde prvýkrát chyba vznikla. Oprava nastala až v roku 1493, kde v listine kráľa Vladislava sa na území zeme spomínajú už len Vajkovce a Chrastné. V 16. storočí sa názov Sokoľ už neobjavuje. Ten sa pravdepodobne používal už len v písomnej forme, aby bol v súlade s označením na donačnej listine z roku 1270, ale obyvatelia obec už dávno volali Vajkovce.

Portálny súpis z roku 1598 udáva, že sa tu nachádzalo 28 domov. Podľa desiatkového súpisu Abaujskej stolice z roku 1565 bolo vo Vajkovciach 14 poddaných sedliakov a dvaja želiari.

Podľa konskripcie súpisu Abaujskej stolice z roku 1746 poznal ľud vo Vajkovciac dve reči a to slovenskú a maďarskú. Podľa náboženskej príslušnosti boli v tom čase vo Vajkovciach 3 rím. katolíci, 11 gr. katolíkov, 18 luteránov, 24 kalvínov a 21 detí. V obci sa nachádzala revená kalvínska modlitebnica a kalvínsky kazateľ Joannes Szalontaj. Grékokatolíci mali kňaza v Kráľovciach.

Podľa lexikónu z roku 1773 sa vo Vajkovciach rozprávalo prevažne slovensky. V roku 1851 to už bola slovenská dedina.

Genéza názvu:

1270 - terra Zokola
1289 - in Zokola
1296 - terra Zakula
1299 - terra Zakula, Zacula
1309/1357 - terra Zakula
1311 - terra Zakula
1325 - poss. Zakala
1332 až 1335 - de Sacolha, de Zokolis, de Zokole
1334 - poss. Zakalia
1340 - poss. Zakul, poss. Zakula
1342 - poss. Zekul
1344 - poss. Zekul, poss. Zakalya
1379 - poss. Zakala
1410 - Zakola
1420 - poss. Zakalya
1427 - Sakala
1473 - poss. Zakol
1473 - Waykocz
1488 - poss. Waykocz, Zakala
1489 - poss. Waykocz, Zakala
1493 - poss. Waykocz
1497 - poss. Waykoch
1553 - Waykocz
1565 - Vaykoch
1773 - slovensky: Wajkowcze, maďarsky: Vajkócz
1808 - slovensky: Walkowcze, Walkowcze, maďarsky: Vajkócz vel Valykócz
1851 - slovensky: Walkowcze, maď. Vajkócz
1903 - slovensky: Vaľkovce
1906 - slovenský ľudový názov: Valkouce

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606