magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

OŽIJE ZABUDNUTÝ TURNIANSKY HRAD?...alebo o tom, že zázraky sa plánujú ešte aj dnes

Turniansky hrad vo faktoch...

TROSKY ICH CHYTILI ZA SRDCE

V lete minulého roku ma navštívil na Pamiatkovom ústave mne dovtedy neznámy pán, inžinier Škantár. Účel jeho návštevy bol tak trochu šokujúci, zháňal informácie o Turnianskom hrade a hlavne nás požiadal o zapožičanie dokumentácie, vypracovanej na jeho obnovu tesne pred „nežnou revolúciou". Pochopiteľne, bol som zvedavý, načo mu to bude a tak som sa dozvedel, že sa chystá vznik občianskeho združenia, ktoré sa chce pustiť do vyčistenia hradného areálu a do jeho postupného konzervovania - a, pochopiteľne, nechce to robiť bez preštudovania dostupných odborných materiálov a bez vedomia kompetentných úradov.

Stredovekých hradov nie je v okolí Košíc veľa a tie, ktorých ruiny sa zachovali v takom stave, že aspoň vzdialene hrad pripomínajú, možno spočítať na prstoch jednej ruky, ba dokonca myslím, že na prstoch jednej pyrotechnikovej ruky, ako hovorieval istý môj cynický kolega na základnej vojenskej službe. A tak sa nečudujte, že informácia od pána inžiniera sa mi zdala bombou. Hlavne preto, lebo sa týkala hradu tak dôverne známeho snáď všetkým Košičanom, hradu, na ktorý sme chodievali ako deti na výlety, hradu, ktorý dobre vidieť z hradskej, po ktorej bežne cestovávali už generácie našich predkov a cestujeme i my, no a nakoniec hradu, o ktorom musíme povedať, že o ňom vieme veľmi málo, že sa na ňom nerobil doteraz žiaden solídnejší výskum, okrem obhliadkového pamiatkového kedysi dávno.

Do malebných trosiek, o ktoré sa stáročia nik nestaral a ktoré sa potom na sklonku osemdesiatych rokov, keď to bolo presne opačne ako dnes /peňazí bolo habadej, iba murári sa nikde nedali zohnať/ pokúšala neúspešne konzervovať oficiálna pamiatková starostlivosť, do nich sa teraz ide pustiť skupina nadšencov, zatiaľ bez peňazí, iba s holými rukami. Tie trosky ich museli poriadne chytiť za srdce. Môže to dobre dopadnúť?

ZDRUŽENIE PRE BUDÚCNOSŤ HRADU

Jedným z dôvodov mojich asi neveľmi dobre utajovaných pochybností o perspektívach tejto akcie oduševnených nadšencov pre Turňu bol aj fakt, že nik z nich nehovoril o peniazoch, teda konkrétnejšie o profite, ktorý by im to malo v budúcnosti priniesť. V dnešných časoch, keď bez vidiny zisku pracujú ozaj iba čudáci, mi to snáď ani nemožno zazlievať. Ale ukázalo sa, že to, o čom mi inžinier Škantár lete 1999 iba nadšene rozprával, nadobudlo časom aj konkrétnu podobu.

V septembri vzniklo oficiálne občianske združenie s latinským pomenovaním CASTELLUM TORNENSIS PRO FUTURO /Pre budúcnosť Turnianskeho hradu/ a jeho členovia i priaznivci sa už stihli niekoľkokrát na hrade zísť a nechať za sebou aj pekný kus práce - Turniansky hrad je momentálne zbavený vegetácie, ktorá doslova rozožierala jeho múry. Medzi osobitné akcie združenia patrilo stretnutie na hrade presne na Silvestra 1999. Dodám iba, že aj keď zakladajúci členovia združenia a väčšina priaznivcov sú Košičania, na jeho akciách sa zúčastnili aj ľudia až z Humenného. Združenie našlo pochopenie a podporu u miestnej samosprávy v Turni nad Bodvou, ale aj u štátnych orgánov na Okresnom úrade a tiež u nás pamiatkárov.

Postupom času dospievali členovia združenia k v podstate logickému názoru, že práca na záchrane zrúcanín nebude možná bez asistencie odborníkov. Niekoľkokrát sme sa na túto tému stretli a prvým výsledkom je obsah dnešnej strany rubriky „Písané históriou". Prvé, čo musia tí, ktorí to s obnovou hradu myslia vážne vedieť, je história tohto malebného miesta. Rozhodol som sa napísať tento materiál prednostne pre nich, ale nepochybujem, že zaujme každého čitateľa „historickej strany" už aj preto, že dejiny Turnianskeho hradu a Turnianskej stolice sú vo viacerých obdobiach tesne späté s dejinami nášho mesta. Venovať sa tejto téme je zaujímavé aj preto, že o dejinách tohto hradu sa rôznym autorom posledných desaťročí podarilo publikovať až príliš veľa nejasných, protichodných, ba dokonca vyslovene chybných údajov.

NAJPRV VEĽKÁ, POTOM NAJMENŠIA STOLICA

Patrí sa, aby sme v úvode k histórii Turnianskeho hradu povedali čo-to o vývoji územia, ktorému dominuje. Najstaršie osídlenie v tomto kraji možno datovať už do mladšieho paleolitu /teda mladšieho úseku staršej doby kamennej/. Takto datované archeologické nálezy pochádzajú z neďalekých Dvorníkov, ale aj zo Silickej Brezovej a Silickej Jablonice. V mladšej dobe kamennej tu žil ľud východoslovenskej lineárnej keramiky a ľud bukovohorskej kultúry. Stopy tu zanechalo aj osídlenie z bronzovej doby, halštattské osídlenie /to je už doba železná/, Kelti, ktorí sú najstarším konkrétne pomenovateľným národom v tomto kraji, osídlenie z rímskej doby /nežili tu, pochopiteľne, Rimania, ale Germáni/ a nakoniec Avari a Slovania. Či niektorý z týchto národov osídlil aj turniansky hradný vrch nevieme, pretože vykopávky sa tu doteraz nikdy nerealizovali.

Prvým štátnym útvarom na tomto území bol v 6. až 9. storočí nášho letopočtu Avarský kaganát ktorý vystriedala Veľkomoravská ríša. Historické atlasy zaraďujú územie okolo Turne do tých oblastí Veľkej Moravy, ktoré dobyl knieža Svätopluk, ale rozumnejšie bude nepredstavovať si ho tu osobne a chápať to tak, že sem zasahovala veľkomoravská kultúra. V nasledujúcom 10. storočí je osud tohto územia nejasný. Staré maďarské kroniky síce spomínajú, že toto územie dal obsadiť už Arpád v časoch, keď Staromaďari prišli do Karpatskej kotliny, konkrétne že to bol Borša, syn Böngérov, ale oficiálna historická veda /svorne maďarská i slovenská/ si je istá, že územie budúcej Turnianskej stolice sa dostalo do moci raného uhorského štátu až po smrti kráľa svätého Štefana, teda po roku 1038.

Vznik Turnianskej župy sa stráca v hmlách, ako ostatne vznik viacerých žúp v regióne dnešného východného Slovenska. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1198, kde sa spomína ako PRAEDIUM TORNA. V tejto zmienke sa teda ešte nehovorí o župe /comitatus/, ale iba o majetku /praedium/. Preto prevláda názor, že pôvodne šlo iba o lesný majetok, či takzvaný lesný komitát, ktorý bol až niekedy pred rokom 1272 pretvorený na normálny Turniansky komitát /Comitatus Tornensis/.

Územie Turnianskeho komitátu bývalo v najstaršej minulosti oveľa väčšie, pretože k nemu patrila aj časť Boršódskej, Gemerskej a Spišskej stolice. Postupom času vývoj stoličného systému z Turnianskeho komitátu ukrajoval. V druhej polovici 12. storočia vznikol Spišský komitát, do ktorého pripadli značné územia na severe Turnianskej župy, koncom 12. storočia sa od nej odčlenilo panstvo Plešivec a nakoniec v roku 1255 daroval kráľ Belo IV. premonštrátom panstvo Jasov na východnej strane Turnianskej stolice. To, čo zostalo, sa stalo najmenšou stolicou v Uhorsku.

POČIATKY HRADU

O tom, kedy vznikol hrad Turňa, panujú dosť rozdielne názory. Najrozšírenejší tvrdí, že to bolo tesne po vpáde Tatárov v roku 1241. Uvádza sa, že ešte pred rokom 1250 daroval turniansky majetok kráľ Belo IV. šarišskému grófovi Tekusovi, od ktorého sa dostal do rúk ďalších majiteľov za čias kráľa Ladislava IV. Kumána v období rokov 1272 až 1290. Títo už začali používať predikát DE THORNA a prvé známe mená z toho rodu sú Ján a Ladislav. Niekedy sú uvádzaní ako rod Turnovcov. Keď sa v roku 1340 delil ich majetok, nebol ešte stále hrad spomenutý v príslušných listinách.

Napriek tomu je dobrý dôvod veriť, že hrad skutočne vznikol v druhej polovici 13. storočia, pretože tomu zodpovedá jeho stavebný typ. Najstarší hrad totiž pozostával iba z obrannej veže a dnes tažko bližšie opísateľného obytného objektu, ktorý táto veža kryla. Takýchto hradov vzniklo v okolí Turne v tom čase niekoľko, napríklad Sokolí hrad / Sólyomkő/, Jasov, Slanec, Sokoľ /severne od Košíc/ či dokonca Krásna Hôrka /samozrejme, v svojej najstaršej stavebnej podobe/.

Je tu aj ďalší moment, ktorý ešte nie je dosť dôkladne vysvetlený. Samotné meno Turňa /po latinsky TURRIS, po nemecky THURM, po maďarsky TORONY/ znamená vežu. Veža bývala obvykle najstaršou stavebnou etapou hradov, ba niekedy stávala samostatne, ako ich budúci zárodok. A miestny názov „praedium Torna", ako sme už uviedli, sa tu uvádza už v roku 1198. Navádza to k domnienke, že tu akási veža, alebo predchodca hradu, stávali už dávno. Dokonca aj sám názov stolice vychádza z tohto slova!

A tu je dosť podstatný kameň úrazu. Kde mala sídlo stolica, ktorá sa nazývala Turnianska? Logická odpoveď vyzerá byť - na hrade Turňa, tak, ako Spišská sídlila na Spišskom, Šarišská na Šarišskom hrade a Abovská na Abovskom novohrade. Tak to uvádza napríklad Juraj Žudel v známej knižke Stolice na Slovensku /Obzor - 1984/. Lenže iní dvaja bádatelia, Michal Slivka a Adrián Vallašek uvádzajú v knihe Hrady a hrádky na východnom Slovensku názor, ktorý to popiera. Stavebným typom radia Turniansky hrad medzi šľachtické sídla, ktoré nikdy nemohli byť sídlom komitátu, vždy len súkromným sídlom!

V DRŽBE ŠĽACHTICOV, KRÁĽA I ARCIBISKUPA

K roku 1357 sa datuje kráľovské povolenie Ľudovíta I. Veľkého na výstavbu hradu, ktoré dostali traja synovia Jána de Thorna, Ladislav, Egídius a Ján. Časť historikov to berie doslova ako dátum vzniku hradu, iní sa však klonia k realistickejšiemu názoru, že v skutočnosti tu išlo o prestavbu už existujúceho hradu. Ak majú pravdu, potom pri nej došlo k prebudovaniu hradného paláca a snáď aj k vybudovaniu nového obvodového múru, na ktorom sa na juhovýchodnej strane zachovali aj dve pomerne malé kruhové nárožné bašty.

Keď v roku 1406 zomrel syn Ladislava, ktorý sa volal tiež Ján, hrad podľa všetkého nemal dedičov a dostal sa do rúk kráľa a neskôr cisára Žigmunda Luxemburského. Žigmund bol známy tým, že neustále utrácal peniaze, takže si permanentne vyrábal dlhy a predával čo mohol. Napriek tomu Turniansky hrad nepredal, ale v roku 1409 výhodne vymenil s Pavlom Bešeňom z Ezdegu za iný hrad - Kőkapronca. Nový majiteľ Bešeň zomrel v roku 1436 a hrad získal Štefan z Branča a jeho syn Silvester, ktorý opäť oživil predikát „de Thorna".

Štefan z Branča a Silvester de Thorna sa z hradu dlho netešili, pretože už v roku 1440 sa Turne zmocnil kráľovský kapitán Ján Jiskra z Brandýsa a jeho bratríci. Turňa sa tak stala až do roku 1458 oporným bodom Čechov, ktorí s väčším či menším úspechom terorizovali okolitý kraj. Nevieme, ako sa po potlačení bratríkov na začiatku vlády Mateja Korvína dostal hrad do rúk ostrihomského arcibiskupa, ale už v roku 1476, keď ho kupoval magnát Imrich Zápoľský, figuroval arcibiskup spolu s akýmsi Henrichom Scopom ako predávajúci. Zápoľský, z ktorého rodu mal po čase vzísť uhorský vzdorokráľ Ján, kupoval turnianske panstvo pre svoju manželku Uršulu Bebekovú.

Text a fotografie: Jozef DUCHOŇ

Článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 18. 2. 2000.

Pokračovanie tu


Pohľad z ruín Turnianskeho hradu smerom na juhovýchod. Múry v popredí sú z druhej stavebnej etapy rozširovania hradu. V pozadí vidieť časť mestečka Turňa nad Bodvou.


Pozostatky jednej z nárožných vežičiek /táto je na juhovýchodnej strane/, pochádzajúcich z druhej stavebnej etapy. Vežičky spolu s múrom bývalého paláca tvoria charakteristickú pohľadovú dominantu hradu, keď k nemu prichádzame od Košíc.


Zachované zvyšky obvodovej steny hradného paláca s charakteristickými oblými výčnelkami, ktoré niektorí publicisti nazývajú „baštičky", ktoré sú však najskôr opornými prvkami palácovej stavby.


Turniansky hradný palác z vnútornej strany. Zábery boli nasnímané ešte pred založením združenia Castellum Tornensis pro futuro, takže na nich vidno bohatú vegetáciu, ktorá tam však dnes už nie je.


Pôdorys Turnianskeho hradu

Na tlačovom materiáli občianskeho združenia Castellum Tornensis pro futuro je vyobrazený tento pôdorys Turnianskeho hradu, na ktorom sú vyznačené jednotlivé časti hradu nasledovne: A - rytierska sála, B obytné priestory /nevie sa bližšie, aké/, C - hradná veža donjon /toto je najstaršia stavba na hrade/, D - vstupná brána, E - vnútorná vstupná brána, F - ostatné miestnosti /ich bližší účel nie je známy/, G komunikácia okolo vnútorných hradieb, H - vnútorné nádvorie, I - malé nárožné bašty, K - južná bašta, L - západná delová bašta, M - hospodárske budovy.

Najstaršiu stavebnú etapu hradu, azda z druhej polovice 13. storočia, tvorí donjon a stavby, ktoré sa oň z východu pripájajú. Písmenami sú označené ako C, F a A. Druhú stavebnú etapu, pravdepodobne z anjouovských čias /po roku 1357/, predstavuje rozšírenie areálu hradu o priestory označené písmenami B, E, G, H a I. Posledná stavebná etapa predstavovala pevnostné prebudovanie v polovici 16. storočia, pričom k hradu pribudli časti označené písmenami D, K, L a M.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606