magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Stephanus Lapicidus, inak aj Stephan Steymetz - staviteľ Dómu sv. Alžbety v 15. storočí

Tento muž, ktorý viedol stavbu Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1464 až 1490, je známy okrem toho aj tým, že jeho vplyvom sa do jej pôvodne strohejšieho slohu vnášali nové ozdobnejšie prvky. Výstavba Dómu začala v roku 1378, dokončený bol v roku 1508. Dokončený, samozrejme, do súčasnej podoby, pretože južná - tzv. Matejova veža, nebola nikdy dostavaná. Práve tá mala niesť rukopis staviteľa Štefana, pretože keď prijal svoju úlohu dokončiť stavbu, strohejšia severná veža už stála.

Archív na záznamy o živote a tvorbe majstra Štefana nie je bohatý. Nevedno kedy a kde sa narodil, ani nič bližšie o jeho mladosti. Pravdepodobne bol jedným z nemecky hovoriacich prisťahovalcov, o čom svedčí aj ním nemecky písaná korešpondencia. Prisťahovalecká vlna Nemcov je známa od 13. storočia. Vyhľadávali predovšetkým banské mestá, ale ja Levoču, Kežmarok, Spišskú Novú Ves, Košice a Bardejov. O nemeckom pôvode majstra Štefana môže svedčiť aj fakt, že v roku 1465 sa zaručil za nemeckého prisťahovalca Kolnera, ktorý sem prišiel z Kolína nad Rýnom a mal záujem usadiť sa v Košiciach. To, že zložil záruku, znamenalo, že už musel žiť a pracovať v Košiciach a mal dôveru mesta.

Je pravdepodobné, že ešte pred príchodom do Košíc pracoval na stavbe gotického Chrámu sv. Egídia v Bardejove. Aj včase svojho pôsobenia v Košiciach vyhotovoval niektoré prvky pre bardejovský chrám, ktoré tam dovážal. Jeho jediná známa podobizeň je známa práve z bardejovskej katedrály.

Podľa korešponencie s Bardejovom vieme, že staviteľa Štefana poznal aj kráľ Matej Korvín, ktorý ho zahrňoval určitou priazňou a držal nad ním ochrannú ruku. V roku 1477 v jeho prospech intervenoval v Bardejove. Priazeň kráľa za vedenia stavby majstrom Štefanom sa prejavila aj inými činmi. V roku 1476 venoval mestu Košice veľké množstvo soli z matmorošských baní, pričom prostriedky získané z jej predaja mali byť využité pri dostavbe chrámu. Odpustil aj novoročné dary za roky 1468 - 1482, ktoré mu mesto dlhovalo.

Staviteľ Štefan v Košiciach vlastnil vlastné dielne s pracovníkmi. Okrem jeho korešpondencie s richtárom a mestkou radou Bardejova sa o majstrovi Štefanovi zachovali v archívoch aj iné záznamy. V roku 1476 je o ňom zmienka v zápisnici mesta Košice, zápisy z rokov 1480 a 1490, že zaplatil mestu svoju daň, v roku 1480 mesto zaplatilo staviteľovi Štefanovi ročnú platbu za služby.

V rokoch 1490 - 1491 Košice obliehal poľský knieža Albert, pričom ho ostreľoval a došlo aj k poškoeniu Dómu. Vtedy vzniknuté škody opravoval v rokoch 1496 - 1497 staviteľ Mikuláš Krompholz z Nissy, o kamenárovi Štefanovi v zápisniciach nie je žiadna zmienka.

V roku 1499 bol v Budíne napísaný list, ktorý bol určený mestu Košice. Týkal sa záujmov Štefanovej vdovy Doroty, takže je pravdepodobné, že v tom čase už staviteľ Štefan nežil, možno zomrel v Budíne. To by vyvracalo povesť, podľa ktorej spáchal samovraždu skokom z južnej - tzv. Matejovej veže Dómu sv. Alžbety. Medzi ďalšie povesti, ktoré sú spojené s týmto staviteľom, patrí aj tá, že mal výrazné problémy s manželkou. Priveľa pila a údajne sa oddávala radovánkam s inými chlapmi. Medzi chrličmi vody na Dóme prevládajú podoby zvierat a chimér. Iba jedna znázorňuje ľudskú tvár, a tou tvárou je údajne podobizeň Štefanovej manželky Doroty s pohárom vína.

Vie sa ja, kde staviteľ Štefan býval. V tom čase sa táto ulica volala Hnilná, dnes Alžbetina a býval v dome číslo 4. Dom mal pravdepodobne trochu inú podobu, čo sa týka prízemia, pretože úroveň tejto ulice bola v čase Štefanovho živta o jeden a pol metra nižšie, takže súčasný pivničný priestor bolo prízemie.

Pretože sa zachovali listy s rukopisom staviteľa, je k dispozíciiaj jeho grafologický rozbor. Štefan sa vyznačoval osobným kúzlom, bol charizmatickou sobnosťou a človek so silným umeleckým cítením a intuíciou. Mal aj mocenské ambície, potreboval byť vodcom kolektívu. Bol búrlivákom a túto svoju vnútornú energiu sa snažil brať od kontrolou. Rýchlo sa dokázal nadchnúť, ale potom ho často nadšenie často prešlo. Preto sa zvyčajne nútil, aby dokončil načatú prácu. Veci chápal v súvislostiach, nepozeral sa na ne oddelene. Aj keď býval často veľkorysý, poznal hodnotu peňazí a napriek búrlivej povahe dokázal jednať aj diplomaticky a na rôznych spoločenských úrovniach.

O živote majstra Štefana beletristickou formou hovorí kniha Alfonza Lukačina Staviteľ chrámu. Z jej domumentárnej prílohy sme prevzali aj informácie pre tento článok.

sivo

Jediné známe zobrazenie staviteľa Štefana tak, ako sa nachádza v Chráme sv. Egídia v Bardejove

Rukopis staviteľa Štefana

Pri pohľade na Dóm sv. Alžbety vidieť, že Severná veža (vľavo) je jednoduchšia, staršia. Matejova veža (vpravo) mala pod vedením staviteľa Štefana získať architektonicky novšie prvky, avšak nebola nikdy dostavaná.

Povesť hovorí, že odtiaľ staviteľ Štefan skočil a spáchal samovraždu. Pravdepodobne však zomrel v Budapešti.

Staviteľ Štefan žil v dome na dnešnej Alžbetinej ulici č.4, ktorý je na fotografii žltý.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606