Unikátne banské interiéry sú vybudované v podzemí múzea. Banícka expozícia bola projektovaná ako skutočné banské prostredie s doplňujúcim strojným vybavením. Vstupné banské portály s menami osobností slávnej tradície štiavnického baníctva: Jozef Karol HELL (1713 - 1789) a Krištof Traugott DELIUS (1728 - 1779) symbolizujú ústia banských štôlní. Schodisko lemujú dobové banské svietidlá. Vo vstupnom priestore venovanom histórii sú tiež základné banícke nástroje, ktoré sa stali symbolom baníckeho povolania, vyhradeným dlhoročnou tradíciou, je to najmä želiezko a kladivo a ďalšie náradia na rozpojovanie hornín. Pozornosť upúta kovaná mreža s rôznymi druhmi svietidiel od najstarších až po súčasné, bezpečnostné lampy fy Friemenn a Wolf, karbidové a akumulátorové elektrické lampy. Svetelná mapa zobrazuje jednotlivé lokality hlbinnej ťažby rúd, nerúd, uhlia, ropy a plynu na Slovensku. Umelecká výzdoba - reliéf s baníckou tematikou a socha baníka od akademického sochára Arpáda Račku umocňuje banícke prostredie. V expozícii sa návštevník zoznámi s činnosťou a funkciou strojov pre základné pracovné operácie, a to vŕtacie a trhacie práce, nakladanie a odťažbu. Inštalovanými strojmi je možné predvádzať skutočný pracovný postup, všetky zariadenia sú funkčné, v dynamickom stave. Aby vznikla originálna banská atmosféra, bolo potrebné vložiť do stien vzorky úžitkových nerastov z jednotlivých ložísk Spišskogemerského rudohoria. Zo vstupnej miestnosti sa návštevník dostane do ďalších interiérov, ktoré svojou originalitou sú verným napodobením banských podzemných pracovísk. V interiéri stenového porubu je znázornené dobývanie mangánovej rudy metódou stenovania v lokalite Kišovce - Švábovce. V banskej expozícii sú vybudované rôzne druhy banskej výstuže, používané v miestach výskytu silných tlakov hornín. Prechádzame klasickou nízkou a úzkou banskou chodbou - štôlňou, zabezpečenou typickou drevenou dverajovou výstužou. Horizontálne banské dielo je zakončené čelbou, ktorá predstavuje mineralogické zloženie ložiska medenej rudy v Slovinkách. Zo strojového zariadenia je tu osadený lyžicový nakladač typu NL 12, výrobok podniku Kovolis Hedvíkov z roku 1958, ktorým sa predvádza pracovná operácia nakladanie odstrelenej horniny. Návštevná trasa vedie do ďalšej časti, kde je banské dielo zabezpečené oceľovou profilovou výstužou známou vo svete pod označením TH (Toussaint - Heintzmann). Čelba je tu zostavená zo vzoriek magnezito-dolomitických karbonátov ložiska pri Košiciach. V tejto časti je inštalovaný vŕtací voz Manda, typ VVM 06. Nízkym otvorom sa dostávame na originálne pracovisko baníka - porub. Na jeho nakladanie je osadená škrabáková lyžica a malý vrátok, čo predstavuje jeden z najrozšírenejších spôsobov mechanizácie odťažby v rudných a nerudných baniach na Slovensku. Porub je vyhotovený z magnezito-dolomitickej horniny. Časť expozície je venovaná dopravnej technike, najmä horizontálnej doprave. Čelbu posledného interiéru tvorí pestrá skladba minerálov: siderit, baryt, chalkopyrit, tetraedrit a iné nerasty, charakterizujúce železorudné ložisko Rudňany. Je tu i jednoramenný raziaci stroj, výrobok fy Salzgitter Maschinen AG z roku 1957. Okrem rudných baní sa stroj používal pri razení tunelov a v kameňolomoch.Túto časť banskej expozície spestruje reliéf „Ruda a kov“ v umeleckom vyhotovení košického sochára Arpáda Račku. Expozícia baníctva svojím účelovým usporiadaním a atraktívnosťou patrí v múzeu k najpríťažlivejším.

Olejový kahanec diskový, tzv. sicílsky, 1905

Uhorský vozík, tzv. hunt, 1. tretina 19. storočia

Vŕtací voz Salzgiter, 1957

Banícky fúrik, 1. tretina 19. storočia