magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Rozhanovce

Ranná história obce

Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako "terra Ruzgum". Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku 1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. - 50. rokoch 13. storočia. Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako "tera", čiže osídlená zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.

Magister Reynold dastal v roku 1270 viaceré majetky, ktoré sa nachádzali v Abaujskej, Zemplínskej a Sabolčskej stolici. Stal sa zakladateľom rodu, ktorý je známy ako páni z Rozhanoviec. Rodiná vetva jeho syna Ladislava si zvolila za sílo Rozhanovce, čím táto obec získala v celom okolí najvýznamnejšie postavenie, takže tu museli čoskoro postaviť aj kostol. Zatiaľ čo potomkovia magistra Reynolda používali prediktát "de Rozgon", čiže "z Rozhanoviec", magister Reynold používal ešte prediktát "de Bozteh", čiže "z Boztehu", ktorý bol v Zadunajsku a kde jeho rodina mala taktiež svoje majetky. Magister Reynold mal viacerých synov, medzi ktorými neskôr muselo dôjsť k deleniu spoločného majetku. To dokazuje aj fakt, že Reynoldov syn Július v roku 1309 daroval svoju dedičnú čiastku zeme Sokoľ dvom sluhom, ktorí mu zachránili život v bitke na Kutnej hore v Čechách. Traja synovia magistra Reynolda medzi sebou viedli spory o dedičný majetok, z čoho sa zachovali dokumenty z rokov 1336 a 1339.

V roku 1312 sa strhla známa bitka pri Rozhanovciach. medzi kráľom Karolom na jednej strane a palatínom Omodejom a Matúšom Trienčianskym na strane druhej. Zvíťazil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.

Podľa evidencií vyberania pápežských desiatkov vieme, že v rokoch 1332 - 1335 bola v Rozhanovciach farnosť a tamojší farár odviedol desiatky. V roku 1340 sa miestny farár volal Bartolomej. Potomkovia magistra Reynolda, ktorí ostali bývať v obci, sa rozširovaním potomstva z generácie na generáciu dopracovali k dohode medzi Ladislavom, synom Jána na jednej strane a Mikulášom a Vavrincom, synmi Petra na druhej strane o ich rezidencii v Rozhanovciach. Uvedený Ladislav, syn Jána z Rozhanoviec bol už v roku 1347 držiteľom aj Moldavy.

V roku 1363 dochádza k zvláštnosti. Spomínajú sa už dve rozhanovské dediny, konkrétne Veľké Rozhanovce a Malé Rozhanovce. Dve dediny s názvom Rozhanovce uvádza aj portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427. Vo Veľkých Rozhanovciach mal Ján z Rozhanoviec 25 port - sídiel, Juraj z Rozhanoviec 10 port a jágerský biskup 9 port. Bolo tu teda 44 port. Ak na každú portu, čiže sídlo, počítame aspoň 5 ľudí, žilo tu približne 220 osôb. Malé Rozhanovce mali len 6 port a patrili Jánovi z Rozhanoiec. V 16. storočí sa už Malé Rozhanovce nespomínajú ani v portálnych ani v diktálnych súpisoch, takže sa predpokladá, že sa časom spojili s Veľkými Rozhanovcami do jedného celku.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553 udáva, že sa v Rozhanovciach nachádzalo 23 port a ich majiteľom bol Juraj Bátory. Desiatkový register z rokov 1565/1566 uvádza, že v Rozhanovciach žilo 45 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Z nich mal1 štrnásti osobné mená slovenského pôvodu. Rozhanovce boli už v 14. storočí sídlom rozvetvenej šľachtickej rodiny, ktorá si od 16. storočia udržiavala služobníctvo maďarskej národnosti. Kontinuita slovenského osídlenia obce však nikdy nebola pretrhnutá. Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že v Rozhanovciach sa nachádzalo už 72 domov.

V roku 1746 sa tu rozprávalo slovensky i maďarsky. Prevládala slovenčina. V tom istom roku sa vykonal súpis príslušnosti k vierovyznaniam. Žilo tu 96 rím. katolíkov, 32 gr. katolíkov, 14 luteránov, 20 kalvínov, 71 detí a 6 prestúpivších do rím. katolíckej cirkvi. Podľa lexikónu z roku 1773 sa tu prevažne rozprávalo po slovensky a zápis z roku 1851 označuje Rozhanovce ako slovenskú obec.

Genéza názvu:

1270 - terra Ruzgun
1312/1317 - in Ruzgun
1312/1341 - in Rozgum
1315 - in Rozgun
1317 - in Ruzgon
1323 - de Rozgun
1323/1351 - prope Rozgun
1325 - de Rozgon, poss. Ruzkun
1326 - de Rozgun, nobilis de Ruzgun
1327 - in campo de Ruzgun
1329 - de Rozgon
1332 - 1335 - de Ruskon, Bezken
1336 - de Ruzgun
1337 - nobiles de Ruzgun, poss. Rosgon
1340 - de Rozgun, nobiles de Rozgun, Bartholomaeus sacerdos de Rozgun
1341 - nobiles de Ruzgun
1342 - nobiles de Rozgun, de Rozgun
1344 - de Rozgun
1347 - de Ruzgun
1349 - poss. Rozgon, de Rozgon
1358 - nobiles de Rozgun
1363 - Rozgon maioris et minoris, Nahruszgon
1379 - poss. Rozgon
1410 - Rosgon, Rozgon
1427 - Rozgon, Kys Rozgon
1553 - Rozgon
1598 - Rozgony
1773 - slovensky: Rozhonow, maďarsky: Rozgony, nemecky: Roschowetz
1786 - slovensky: Roszonowecz
1808 - slovensky: Rozgoňowce vel Rozhánowce, maďarsky: Rozgony
1851 - slovensky: Rosanovec, Roschanovec
1854 - Rozhanovce
1903 - Rozhanovce
1906 - Rozhanouce

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606