Prvá známa písomná zmienka o obci Ploské nie je presne datovaná. Je známe, že bola uvedená pred rokom 1299 v nedatovanom mandáte kráľa Ondreja III. Ploské je zapísané ako poss. Lapuspatak Tamojší feudáli sú označovaní predikátom "de Laduspataky". Obec sa nachádzala na dôležitej severovýchodnej obchodnej trase pri rieke Torysa. Keď sa v roku 1304 delil Drienov, listina sa zmieňuje o ceste smerujúcej na Ploské (versus Lapuspotok). V roku 1309 pri opise zeme Sokoľ sa pripomína cesta prichádzajúca z Ploského. Na základe týchto záznamov v dôležitých listinách je samozremé, že cez Ploské nešla len dôležitá cesta, ale aj samotná obec mala mimoriadny význam. Sídlili tu feudálni páni a pravdepodobne koncomj 13. storočia tu začali aj s výstavbou kostola, o ktorom máme zachovanú prvú písomnú zmienku z roku 1309. V tom čase tu pôsobil farár Myke. O ňom sa zachovala aj ďalšia písomná zmienka, konkrétne z roku 1318. Už v rokoch 1332 - 1335, z ktorých sa zachovali záznamy o výbere pápežských desiatkov, tu slúžil farár Mikuláš.

Podľa zázamov portálneho súpisu Šarišskej stolice bolo v roku 1427 v Ploskom 30 port územia. Toto sa delilo na dve presné polovice, ktoré vlastnili Tomáš z Ploského a Žigmund z Ploského. Nasledujúce 16. storočie však pre obec znamenalo úpadok. Desiatkový súpis z roku 1565 uvádza, že tu žilo iba 7 poddaných sedliakov a 5 želiarov, čiže iba 12 poddaných. Rozloha sa v roku 1567 udáva len 4 porty. Podľa súpisu domov z roku 1598 ich tu bolo 25.

Podľa spomínaného desiatkového súpisu z roku 1565 mala väčšina z 12 poddaných osobné mená slovenského pôvodu. Dve mená boli maďarského pôvodu a tri neistého. Vieme, že v druhej polovici 17. storočia boli Ploské slovenskou dedinou a rozprávalo sa tu slovensky. Konštatovať to môžeme na základe dokumentov z roku 1674. Vtedy bl v Košiciach urobený odhad spišskej komory majetkov, ktoré získal Ladislav Károly po Melicharovi Kecerovi z Ploského. V latinsky písanom dokumente sa uvádzajú štyri opustené sessie takto: Szomkovszka, Vargovszka, Seczovszka a Kompovszka. Národnostné zoženie obyvateľov obce potvrdzuje aj súpis z rku 1715, podľa ktorého v Ploskom bývalo 7 poddanských rodín a 6 z nich malo mená slovenského pôvodu. Lexikón osád z roku 1773 píše tiež o Ploskom ako o slovenskej dedine.

Genéza názvu:

1290 - 1298 poss. Lapsupatak, de Lapuspataky
1304 - versus Lapuspotok
1309 - 1357 - Lapuspotak
1318 - 1320 - Lapuspothok
1320 - Lapospatak
1322 - 1335 - Lapuspatahac, Lapuspotok, Lapuspotoka
1351 - Lapospatak
1352 - Lapuspatak
1356 - Lapuspathak
1358 - Lapustotok, Lapus, Lapuspathaky
1359 - Lapispathak
1373 - Lapuspatak
1384 - Lapispataka
1393 - Lapispatak
1401 - Lapispatak
1406 - Lapuspatak
1427 - Lapyspathak, Lapispatak
1435 - Lapispatak
1598 - Lapispatak
1773 - slovensky: Ploské, maďarsky: Lapis Patak
1808 - slovensky: Ploské, Plocké, Kamennýpotok, maďarsky: Lapispatak
1868 - slovensky: Ploské
1903 - slovensky: Ploské
1906 - slovensky: Ploské

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Ďalšie linky, ktoré majú súvisloť s Ploským:
Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie
Farský kostol sv. Michala archan.
História panstva Ploské a hradu Makovica