magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Perín - Chym

Súčasná obec Perín - Chym je zložená z dvoch častí, ktoré v minulosti existovali ako samostatné dediny.

História obce Perín

Perín je stará obec, o čom svedčí aj najstaršia písomná správa z oblasti údolia rieky Idy. Táto pochádza z roku 1220, kde je zapísaná vo varadínskom registri medzi desiatimi dedinami nemeckých hostí kráľovnej v stolici Novum Castrum, ktoré obvinili svojich richtárov zo zlého spravovania dedín a utláčania ľudu. Títo nemeckí hostia prišli na rozhraní 12. a 13. storočia. Usadili sa aj v osadách, ktoré už boli predtým osídlené.

Nemáme ďalšie správy o vývoji Perína, druhý najstarší dokument je až z druhej polovice 13. storočia, kedy už obec vlastnila šľachta. Tu sa po prvýkrát spomína Imrich z Perína (de Peruen) za vlády kráľa Ladislava IV (1272 - 1290). Kráľ Ladislav vo svojom mandáte nariadil jágerskej kapitule, aby vyslala svojho poverenca, v prítomnosti ktorého Imrich z Perína, kráľov človek, má zakázať Petrovi, synovi Juraja, obsadiť zem Belžu, patriacu Michousovi, synovi Mikeho.

S písomnými záznamami o rodine Perényovcov sa častejšie stretávame od konca 13. storočia. Z roku 1299 sa zachoval záznam o Tomášovi z Perína (Peryn), ktorý je už v roku 1305 v pozícii komesa. V roku 1311 boli Ján a Mikuláš z Perína rukojemníci palatína Omodeja. V bitke pri Rozhanovciach stáli Perényovci na strane kráľa, za čo sa im po víťazstve odmenil udelením ďalších majetkov, a to najmä v Šarišskej župe. V roku 1318 kúpili za 60 mariek Križovany v Šariši a v roku 1319 dostáva komes Mikuláš z Perína Kobyly (terajší okres Bardejov), ktoré kráľ vzal neverným synom Omodeja. K najväčšiemu majetkovému rozmachu Perémyovcov dochádza na začiatku 15. storočia, keď rod získal panstvo Veľkej Idy a vybudoval si tu hrad.

O obci Perín máme aj ďalšie poznatky. V rokoch 1332 - 1335 odtiaľ odviedol kňaz Mikuláš pápežské desiatky. V roku 1333 vystupoval perínsky farár ako vicearchidiakon. V roku 1427, keď Perín patril pánom z Perína, bolo v obci 72 port, takže to bola pomerne ľudnatá a rozľahlá dedina. Portálny súpis z roku 1553 už uvádza len 24 port, z ktorých 20 vlastnil Gabriel z Perína a 4 Františkovi z Perína.

Genéza názvu:

1220 - villa Peruen
1272 - 1290 - de Peruen (pri osobnom mene)
1295 - villa Perwen, de Peryn (pri osobnom mene)
1305 - de Puruin (pri osobnom mene)
1311 - de Purin
1312 - in Perwen (pri dátume)
1316 - de Purwen (pri osobnom mene)
1317 - Peruen
1318 - de Purun (pri osobnom mene)
1319 - de Peren
1321 - de Peren
1325 - de Perueyn, Pyren
1327 - de Peren, de Peruen
1328 - de Peren
1329 - de Pirin, de Perim
1330 - de Purym
1331 - de Perwen
1332 - Peruen, de Perueyn, de Peruen
1332 - 1335 - Peruen
1333 - Perwen
1334 - de Peruen
1335 - de Puruen, de Peren
1336 - de Peren, de Perynä
1351 - de Perueyn
1352 - de Peren
1404 - poss. Peren
1408 - Peren, de Peryn
1427 - Peren
1430 - poss. Peren
1431 - poss. Peren
1553 - Peren
1773 - slovensky Perina, maďarsky Pereny
1786 - slovensky Perina, maďarsky Perény
1808 - slovensky Peřina vel Perýňa, maďarsky Perény
1919 - slovensky Perina

O pôvode obyvateľov historik B. Varsik píše: "Zmienili sme sa už, že na rozhraní 12. a 13. storočia prišli do Perína Nemci, ktorí tam našli dedinu už aj s menom, ktoré, ako vidíme, je bezpečne slovanského pôvodu. Nevieme však nič o tom, či tam Nemci našli ešte nejaké slovanské obyvateľstvo, alebo či dedina bola v čase ich príchodu vyľudnená. No ani o ďalšom osude obyvateľstva Perína nevieme mnoho a nevieme bezpečne, dokiaľ sa udržali Nemci v Períne. O susednej Seni, ktorá vyrástla ako mestečko (oppidum) a Kechneci vieme však bezpečne, že sa tam udržali Nemci až do 16. storočia, lebo medzi ich obyvateľmi ešte v polovici 16. storočia nachádzame osobné mená nemeckého pôvodu aj inak vieme, že vplyvom Nemcov ujala sa tu ešte Lutherova reformácia.

Seňa a Kechnec ležali však ešte priamo v údolí rieky Hornádu, kde Nemci tvorili súvislé územie od Sene na juh až do oblasti Vizsolya, kým Perín ležal už trochu stranou od tohto nemeckého ostrova. Všetko však nasvedčuje tomu, že Nemci v Períne museli vyhynúť už pred 16. storočím a, pravda, aj Slováci, ak tam Nemci v 13. storočí ešte nejakých našli. V decimálnych súpisoch z rokov 1558 a 1563 má už poddanské obyvateľstvo zvyčajne osobné meno maďarského pôvodu a osobných mien nemeckého pôvodu tam už niet. Maďarský živel sa tu už udržal a podľa lexikónu z roku 1773 sa tu rozprávalo prevažne maďarsky a aj Korabinsky ju v roku 1786 uvádza ako maďarskú dedinu.

V Períne sa teda nezachovala kontinuita pôvodného slovanského obyvateľstva z 12. storočia a názov Perína neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, ale Slováci ho opäť prevzali z maďarskej reči."

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606