magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

História obce Chym

Súčasná obec Perín - Chym je zložená z dvoch častí, ktoré v minulosti existovali ako samostatné dediny.

História obce siaha do čias, kedy slúžila ako staré slovanské sídlisko, čo dokladajú nálezy keramiky z mladšej doby hradištnej, čiže 10. až 12. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza až z konca 13. storočia, konkrétne z roku 1294. Vtedajší majiteľ sa volal Tomáš, syn Beňadika z Chymu (de Heym). Písomná zmienka konštatuje, že v čase jej vzniku kúpil tretinu zeme Žadaň, ktorá susedila s jeho majetkom - Chymom. Z roku 1325 sa zachovala listina, kde sa spomína, že Chym mal vlastného kňaza, menom Mikuláša. V rokoch 1332 - 1335 sa odtiaľ odviedli pápežské desiatky.

V roku 1329 jeho synovia Beke a Imrich vrátili tretiu časť Chymu Mikulášovi, Tomášovi a Matúšovi, synom komesa Pethenyeho, ktorým bola predtým odobraná v rozpore s právom. Takto bol Chym rodelený medzi dve vlastnícke skupiny. Dve tretiny patrili Bekemu a Imrichovi, synom Tomáša a jedna tretina Tomášovi a Matúšovi, synom Beňadika. Zdá sa však, že ani to ich neuspokojovalo, pretože už v roku 1341 stoja obe vlastnícke skupiny pred jasovským konventom. Sporom bol dedičný majetok. Došlo k uzmiereniu a dohodli sa na deľbe ich dedičného majetku. Spor pokračoval v rokoch 1357 - 1358. Potomkovia Tomáša nechceli podstúpiť synom Pethenyho časť majetku v Žadani, tvrdiac, že to bol majetok kúpený, nie dedený. Portálny súpis z roku 1427 uvádza, že Chym vlastnili dvaja majitelia. Jakub z Chymu (Heem Jacobi de eadem) vlastnil 3 porty a Heem Besenow vlastil 7 port. Portálny súpis z roku 1553 už poukazuje na to, že obec bola menšia. Boli tam len 4 posty a patrili Františkovi z Perína.

Genéza názvu:

1294 - 1358 - de Heym (pri osobnom mene)
1325 - de Heym (pri osobnom mene)
1329/1358 - poss. Heym
1332 - 1335 - Hemem, Hem
1339 - 1358 - poss., villa Heym, de Heym (pri osobnom mene)
1341 - 1358 - poss. Heym, de Heym
1357 - poss Heym, de Heym
1358 - poss. Heym, de Heym
1399 - de Hem
1415 - Hem
1427 - Heem
1431 - de Hym
1553 - Hym
1563 - Hymm
1773 - slovensky: Hima, maďarsky: Him
1786 - slovensky: Hima, maďarsky: Him
1808 - slovensky: Hyma, maďarsky: Him

Do roku 1948 sa obec úradne volala slovensky Him a maďarsky Hím.

Historik B. Varsik odvodzuje pôvod názvu obce Chym, dnes časti obce Perín-Chym, od mena nemeckého pôvodu Heym. Aj v najstarších dokladoch sa obec menuje Heym, teda ide o úplne identické prevzatie mena do názvu obce. Meno Heym bolo v 13. storočí v Uhorsku rozšírené. Vyskytovalo sa aj v blízkosti terajšieho Chymu, takže je možné, že bolo prevzané od konkrétnej osoby. V tejto súvislosti si je možné pripomenúť niekoľko Písomne doložených skutočností, ktoré mohli mať na pomenovanie obce vplyv, aj keď, na druhej strane, sa ak mohlo stať na základe niektorej skutočnosti, ktorá sa v písomných dokladoch nezachovala.

V roku 1326 sa spomína Heym, ktorého predkovia prišli do Uhorska z Čiech za éry Štefana III, (1162-1172).

Meno Heym sa nachádza aj vo varadínskom registri v rokoch 1213 - 1215, kde sa spomína komes Heym.

V roku 1288 sa v listine, pojednávajúcej o barčianskych zemanoch, spomína Heym, syn magistra Viduša.

V roku 1289 sa priomína komes Heym. Tento dostal od Štefana z Belže jeho zem Belžu výmenou za inú zem, ktorú komes heym kúpil za 20 mariek.

Aj v roku 1349 sa uvádza meno Heym v listine o hraniciach medzi Košicami a Nižným a Vyšným Tejkešom, teraz Nižným a Vyšným Klatovom. Spomína sa tam Walter, syn Heyma.

Ku genéze nádornej a národnostnej skladby obyvateľov obce historik B. Varsik uvádza: "Chym mohol byť v 10. až 12. storočí slovanskou osadou, o čom svedčia uvedené archeologické nálezy, ale dedina sa mohla v 13. storočí vyľudniť a mohla dostať nové obyvateľstvo a aj nový názov, ba aj bez výmeny obyvateľstva mohla dostať nový názov podľa šľachtica, ktorý ju v 13. storočí získal...

... dedina sa musela v už v poslednom storočí v stredoveku pomaďarčiť, ako sa to stalo aj s okolitými dedinami. Do druhej plovice 14. storočia sa mhlo držať aj nemecké obyvateľstvo, ktoré sa sem ľahko mohlo dostať z susedného Perína, ak sa tu neudržalo aj pôvodné slovanské obyvateľstvo zo starších čias. Vieme však bezpečne, že v druhej polovici 16. storočia to bola prevažne maďarská dedina...

V Chyme sa aj podľa lexikonu z roku 1773 rozprávalo prevažne maďarsky a aj Korabinsky ju v roku 1786 uvádza ako maďarskú dedinu....

...slovenské názvy mohli vzniknúť len niekedy v 17. až 18. storočí, keď Slováci začali zaplavovať strednú a južnú časť Abaujskej stolice."

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606