magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

PLÁN INŽINIERA OTTA

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť druhá

ZÁHADNÁ CHYBA V MERÍTKU

V ľavom dolnom rohu Ottovho plánu je merítko s úsekom 200 viedenských siah, pričom sto z nich je delené ako verniér. Text merítka v nemčine hovorí: Masstab von 1 1/8 W. Zoll. 100 Klaster:, čiže Mierka jedného celého a jednej osminy viedenského palca sa rovná sto siaham, čo by znamenalo, že Ottov plán má merítko 1:6480 /jeden palec na pláne je 90 siah v skutočnosti, ale toto merítko sa v minulosti nezvyklo používať!/. Vo viedenskom vojenskom archíve však ceruzkou písaná poznámka na okraji plánu udávala merítko 1:3600 /na rozdiel od toho prvého logické, kde jeden palec na mape sa rovná 50 siaham v skutočnosti a hodnoverné aj vzhľadom na veľkosť kresby/. Premeraním plánu sa však zistilo, že ani jedno, ani druhé merítko nesedí.

Keď máte plán a viete, aká veľká vec je na ňom nakreslená, nie je až taký problém zistiť, aké má plán merítko. „Vecou" bola v tomto prípade dĺžka Hlavnej ulice, z ktorej vyšlo skutočné merítko Ottovho plánu ako 1:4000 /približne/. Keď je na tom istom pláne navyše ašte aj merítková úsečka, môžete bez ohľadu na to, čo je nad ňou napísané zistiť, v akom merítku bola vlastne kreslená. V prípade Ottovho plánu to bolo 1:3993. Obe čísla sú ako mierky veľmi blízke. Keď teraz vezmeme do úvahy, že papier Ottovho plánu časom zosychal /čím sa mu zdanlivo zvyšovala hodnota merítka/, vyjde ako najprirodzenejšie merítko plánu číslo 1:3960, čiže jeden palec na pláne predstavuje 55 siah v skutočnosti. V minulosti to bolo používané merítko a zhodou okolností ho má také isté už aj popisovaná Idea protographica.

Dnes už asi nezistíme, či chybu v označení mierky Ottovho plánu urobil sám autor /čo by však bolo dosť nepravdepodobné/, alebo až sám kreslič litografickej dosky /čo je skôr prijateľné/. Vydavateľ však nie je neznámy. Plán má drobunkú značku tlačiarne v ľavom dolnom rohu fazety s textom: Lith. v. O. Apelt, čo je v tých časoch známa tlačiareň v Lipsku. Dá sa zrekonštruovať aj to, čo malo byť v texte mierky pôvodne napísané. Keďže stosiahový úsek na pláne má rozmer 47,5 milimetra, dáva to v palcovom systéme jeden celý a štyri pätiny palca /47,4 milimetra/. Takýto omyl sa mohol stať v prípade, že plán sa tlačil ďaleko od Košíc a jeho autor pri tom nebol.

BELLÁGHOV EXEMPLÁR OTTOVHO PLÁNU

Významný košický architekt prvej polovice 19. storočia Jozef Bellágh /1777-1866/ používal svojho času jeden čiernobiely exemplár Ottovho plánu, ktorý sa neskôr dostal do fondov Východoslovenského múzea. Bellágh mal svoj exemplár podlepený voskovaným plátnom a evidentne ho často používal, pretože si ho nechal rozrezať na menšie úseky, aby sa plán dal pohodlne skladať. Jeho plán nesie navyše stopy silného opotrebenia, je pokreslený a popísaný jeho rukopisom. Podľa nemecky písaných Bellághových poznámok možno plán aj čiastočne datovať. Bellágh podfarbil niektoré ulice západnej polovice centra mesta, Hornú kasáreň, záhradu na Hornom predmestí a mestskú promenádu. Navyše vyznačil trasu nových ulíc na západnej strane, mimo zvyškov hradieb.

Jeho poznámky sa týkajú podfarbenia, ktoré realizoval na pláne a hovoria: „Vysvetlenie farieb k tomuto operátu, ktorý sa dotýka zeleno označenej výmeny zásobovacieho skladu, o ktorú sa usiluje slobodné kráľovské mesto na uschovávanie sena, slamy, obilnín a dreva.·}}{· červené podfarbenie vyznačuje už rozparcelované pozemky /vyznačené sú východne od dnešnej Moyzesovej ulice/,

{· červené podfarbenie vyznačuje jednak južnú časť terajšieho cisársko-kráľovského drevného skladu, ktorého severná strana slúži momentálne ako sklad sena a slamy /vyznačil to na ploche parkánu pozdĺž Hradbovej a Baštovej ulice/,{· é podfarbenie vyznačuje budúce miesta cisársko-kráľovského drevného, slamného a senného skladu /vyznačil to v areáli horných kasární/,

{· é podfarbenie sú vojenské kasárne /sú to tzv. Horné kasárne, dnes dopravná priemyslovka/,{· žlté podfarbenie je zásobovací sklad /dnes na Mäsiarskej č. 8/,

{· žlté podfarbenie sú domy za šancovým múrom /sú to podmúrové domy na Hradbovej a Baštovej ulici/,{· é podfarbenie je úzka ulica /Hradbová a Baštová/. Košice 1844, podpis Jozef Bellágh.

{· Z textu je zrejmé, o čo vtedy v roku 1844 šlo, hlavne je však zaujímavý onen dátum. Podľa neho je jasné, že Ottov plán vznikol pred rokom 1844. Dá sa nejako odvodiť aj dátum, po ktorom plán vznikol? Dá, aj keď nie až tak presne, ako napríklad u predchádzajúcej Prvotnej grafickej idey. Vodítkom v tomto prípade môže byť zobrazenie glacis, teda územia medzi Moyzesovou a Kuzmányho ulicou. Podľa Tutkovej kroniky v roku 1840 „...zemné násypy a svahy, ktorými bolo mesto opásané od západnej strany, sa teraz rozmetávajú, ich hrboľatý povrch urovnáva a onedlho sa pretvorí na hladkú plošinu". Ott tam má nakreslenú novú uličnú sieť s textom. Text je však iný pre čiernobiele a iný pre kolorované vydanie plánu.

Na čierno-bielom vydaní, používanom Bellághom, stojí: Execier plätze a Promenade. Bellágh však odstránil iný nápis, ktorý tu bol predtým /na pláne je to veľmi dobre vidieť/. Tento pôvodný nápis sa nachádza na kolorovanom vydaní v znení: Plätze zu projectirten Gebäude. Znamená to, že keď Ottov plán kreslili, glacis už neslúžilo svojmu pôvodnému účelu, ale bolo určené a vymerané pre novú zástavbu. Z toho je zrejmé, že plán zobrazuje stav až po roku 1840. Aj tak je ešte datovanie plánu hádaním. Podklad preň nakreslili pravdepodobne práve v roku 1840, ten však museli odniesť do Lipska k Apeltovi, tu ho ktosi prekreslil na litografický kameň, takže keď ho tlačili, mohol sa už písať úplne iný rok. Dnes sa v takom prípade píše na mapové listy nielen dátum vydania, ale aj dátum stavu, ktorý je zobrazený. Vtedy však panovali trochu iné časy.

OSTATNÉ EXEMPLÁRE OTTOVHO PLÁNU

Základná kresba plánu, teda polohopis, bola pravdepodobne nakreslená na jednom litografickom kameni, ktorý sa rozmnožoval už v tejto podobe, Apelt však vydával aj kolorovaný variant, pričom samotné kolorovanie bolo tlačené z iného litografického kameňa. Kolorovaný variant Otta má celkom šesť lazúrne dotláčaných farieb, ktoré sa dobre zachovali až do dnešných dní /na rozdiel napríklad od Bellághovho podfarbovania, ktoré beznádejne vybledlo a všetky jeho farby pôsobia dnes ako rôzne odtiene sivej/.

Svetlozelenou koloratúrou sú podtlačené záhrady, lúky a sady, svetloružovou bežná domová zástavba, tmavoružovou sú naznačené významné verejné budovy, tie, v ktorých je navyše aj nemecký text, žltou sú vyznačené drevené stavby, modrou vodné toky a krémovo-okrovou novonavrhované stavebné parcely.

Viedenský exemplár so signatúrou G/h 305 má chybné archívne datovanie rokom 1868, ktoré vychádzalo najskôr z toho, že tento list plánu používali dnes už neznámi vojenskí úradníci až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tento list je rozrezaný na štyri segmenty a podlepený plátnom. Inak je v skvelom stave, takmer ako nový. Nesie rukou dopisovaný nemecký nápis: S prehľadom cisársko-kráľovských vojenských ustanovizní a armádou obsadených budov. Osobitne sú na ňom vyznačené, prípadne dokreslené a popísané tieto budovy a plochy:

Takzvaná „kadetka" na dnešnej Komenského ulici, s textom K. K. Militär Oberziehungs Haus /Cisársko-kráľovský vojenský vrchný výchovný ústav/, miesto, na ktorom dnes stojí budova VÚB na Strojárenskej ulici s textom K. K. Heu, Holzes et Kohlen Depot /Cisársko-kráľovský sklad sena, dreva a uhlia/, priestranstvo medzi Kuzmányho a Moyzesovou ulicou s textom Execier Platz /Cvičisko/, budovu starej pošty na Poštovej ulici s textom Gendarmerie Depot Casserne /Sklad a kasárne žandárstva/, budovu vojenskej nemocnice na Murgašovej ulici s textom K. K. Militär Spital /Cisársko-kráľovská vojenská nemocnica/, budovu na dnešnej Štúrovej ulici číslo 8 s textom Gendarmerie flugl. Casserne /kasárne žandárstva/, miesto na Mlynskom náhone, kdesi pri bývalej krytej plavárni s textom K. K. Militär Schwimschule /cisársko-kráľovská vojenská plavecká škola/ a nakoniec miesto na začiatku Moldavskej cesty, ktoré má nápadne vyznačený bod A a ďalej na Moldavskej ceste areál s textom Neue Strasse nach Moldau, K. K. Pulverthurm Depot 1000 c von A entstand /Nová cesta do Moldavy, Cisársko-káľovská skladová veža na pušný prach, vzdialená od bodu A 1000 siah/. Tých tisíc siah bolo 1896 metrov.

V druhom z viedenských exemplárov /má tú istú signatúru a to isté dodatočné chybné datovanie/ je zakreslený celý rad nových budov, hlavne však nová trasa železnice /stavala sa v rokoch 1859 až 1860/. K pôvodnej legende plánu je ručne dopísaná ďalšia, ktorá v 32 položkách popisuje dokresľované javy. Budapeštianske exemláre Otta som nevidel priamo, iba na fotokópiach, pričom sa dá konštatovať, že ten, ktorý uchovávajú v Széchényiho archíve, je častým skladaním na polovice dosť poničený.

ULICE CENTRA MESTA

Nemecky popísané ulice mestského centra v Ottovom pláne sú nasledovné: Haupt Gasse /Hlavná/, Schmidt Gasse /Kováčska/, Fleischhauer Gasse /Mäsiarska/, Faul Gasse /Alžbetina/, Dominikaner Platz /Dominikánske námestie/, Mühl Gasse /Mlynská/, Cassernen Platz /Kasárenské námestie/, Zeughaus Gasse /Zbrojničná/, Amschell Gasse /Baštová/, Blumen Gasse /Hradbová/, Tauben Gasse /Vrátna/, Brauhaus Gasse /Poštová/, Nonen Gasse /Uršulínska/, Schlöser Gasse /Zámočnícka/, Nelken Gasse /Bočná/, Franciskaner Gasse /Františkánska/, Weisse Gasse /Biela/, Wasser Gasse /Vodná/, Hafner Gasse /Hrnčiarska/, Büttel Gasse /Pri Miklušovej väznici/, Jesuiten Gasse /Univerzitná/, Glocken Gasse /Zvonárska/, Rosen Gasse /Rooseveltova/, Gelbe Gasse /Krmanova/, Kanal Gasse /Puškinova/, Krankenhaus Gasse /Bottova/ a Salniter Gasse /Pribinova/.

Okrem toho je tu ešte popísaný Mlynský náhon ako Hernad Mühlgraben, Čermeľský potok ako Czermel kanal, park severne od dnešného divadla ako Promenade a výpadovka na Prešov vedúca z Námestia osloboditeľov ako Landstrasse Ország út.

DOLNÉ, STREDNÉ A HORNÉ PREDMESTIE NA OTTOVOM PLÁNE

Na tomto mieste uvádzame prepis maďarsko-slovenských uličných názvov v Dolnom, Strednom a Hornom predmestí, vyskytujúcich sa na Ottovom pláne. Zaujímavosťou je, že maďarčina je tu použitá ako nadradený jazyk. Slovenské názvy sú písané až za maďarskými a navyše v zátvorkách. Začíname Dolným predmestím: Vám Út - Mitna Ulica, Nagy Ludmány Útcza - Welka Pazitna Ulica, Kis Ludmány Útcza - Mala Pazitna Ulica, Setet Útcza - Tmawa Ulica, Új Útcza - Nowa Ulica, Halász Útcza - Ribarska Ulica, Ispitály Útcza - Spitalna Ulica, Hollo Útcza - Hawrana Ulica, Hollo Szegleti - Hawrani Kuti, Széplaki Ser - Seplaki Red, Közép Útcza - Stredna Ulica, Nyúl Útcza - Zaganca Ulica, Sepsi Útcza - Moldawska Ulica a Miszlókay Útcza - Misslawska Ulica.

Na Strednom predmestí sú to: Béka Szúgoly - Zabi Kut, Sz. Jósef Útcza - Sw. Josefa Ulica, Kukuritza Útcza - Kukurusna Ulica, Végso Útcza - Posledna Ulica, Kurta Útcza - Kratka Ulica, Tégla Útcza - Zehelna Ulica, Szomoru Útcza - Smutna Ulica, Hoszú Szugoly - Dluhi Kut, Máczka Szugoly - Makaij Kut, Rák Útcza - Raca Ulica, Biró Útcza - Richtárska Ulica, Kakas Útcza - Kohútka Ulica, Sz. Florian Útcza - Sw. Floriana Ulica, Port Útcza - Brachiwa Ulica a Forras Útcza - Zridlawa Ulica.

Na Hornom predmestí je uličných názvov najmenej: Bankó Útcza - Bankowska Ulica, Csermely Útcza - Czermelska Ulica, Hernad Útcza - Hornadska Ulica, Timar Útcza - Kozarska Ulica, Kertész Útcza - Zahradnjcka Ulica, Kapusza Útcza - Kapustna Ulica, Eger Szugoly - Misi Kut, Sz. Lászlo Útcza - Sw. Ladislava Ulica a Róka Útcza - Lisskowa Ulica.

Text uličných názvov sme prepísali presne tak, ako je vytlačený na pláne, čiže transliterovali. Keďže väčšina uvedených ulíc dnes už neexistuje vôbec, alebo má silne zmenené trasy, nepridávali sme dnes platné názvy /ak vôbec existovali/. Z jazyka, použitého pri popise predmestských ulíc je jasné, že sa tu podpísala nedokonalá znalosť spisovnej maďarčiny, neexistencia spisovnej slovenčiny /nepredpokladáme, že by v tom čase žila na východnom Slovensku bernolákovčina/, ale hlavne nemecké gramatické zvyklosti autora textov, prípadne aj kresliča litografickej dosky. Nepochybne tu zohrali svoju úlohu aj drobné „preklepy".

PLÁN INŽINIERA OTTA - Nasledovník Prvotnej grafickej idey Časť tretia

Text a reprodukcie:Jozef DUCHOŇ


Výrez pohľadu na Košice, kresleného od severozápadu. Autorom tejto oceľorytiny je Gustav Hartig a datovaná je okolo roku 1840, teda do rovnakého obdobia, ako vznik Ottovho plánu, ba dokonca rovnako ako ten - neurčito.


Prezídium, teda centrálna časť mesta Košice, na Ottovom pláne. Toto je exemplár z Budapešti, zo Széchényiho archívu, ktorý nesie viditeľné poškodenie od ohýbania.


Detail exempláru Ottovho plánu, používaného košickým architektom Jozefom Bellághom. Jasne vidieť, že v jeho rukách plán nezaháľal a častým používaním si vytrpel svoje.


Detail kolorovaného exempláru Ottovho plánu, ktorý ukazuje Záhradnícku ulicu a jej okolie. Dnes sa ulica volá Masarykova.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606