magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Obišovce

História vzniku obce

Obišovce sa nachádzajú 25 kilometrov od Košíc smerom na sever. Z Košíc je možné spojenie aj vlakom v smere na Kysak, kde sa potom prestupuje na smer Prešov.

Historická listina z roku 1289 opisuje rozdelenie majetku, ku ktorému došlo po smrti Petra z Drienova z rodu Aba. Tento mal päť synov - komesa Juraja, komesa Mikuláša, mag. Tomáša, Jána a mag. Mchala. Okolo presného datovania listiny nastávajú určité nezrovnalosti. Podľa historika B. Varsika bol originál mylne datovaný ako rok 1280 a pod týmto rokom ju vydal aj Fejér, kým Wenzel ju datoval pod rok 1291.

Listina bola vydaná po smrti Tomáša, varadínskeho biskupa, ktorý bol jedným z bratov s nárokom na dedičstvo. Tento však nezomrel skôr, ako v roku 1283, pretože jeho nástupcu menovali medzi 22. februárom - 25. júlom 1284. Na základe toho zasa Karácsonyi historickú listinu datoval do roku 1284.

B. Varsik problém okolo datovania listiny, a teda aj prvej písomnej zmienke o obci Obišovce, uvádza takto:

"Listina, ktorú inak vydávajú Omodej z rodu Aba a jeho druhovia, je datovaná na majetku palatína Rajnolda v Sokole, majetok ležal pri rieke Toryse, na území, kde ležia dnešné Vajkovce. Takto k vydaniu tejto listiny Omodejom a ďalšími členmi z rodu Aba došlo až na základe mandátu kráľa Ladislava IV., v ktorom tento nariaďuje palatínovi Rajnoldovi a krajinskému sudcovi Omodejovi, aby poskytli spravodlivosť Jánovi a Mikulášovi, synom Petra z Drienova, keďže ich príbuzní Juraj a jeho synovia neprávom držia majetok, ktorý zanechal Tomáš, varadínsky biskup. Tento mandát kráľa Ladislava tiež nie je datovaný rokom a Fejér ho nesprávne uviedol k roku 1283 a Karácsonyi na základe spomenutého už ro r. 1284, a to konkrétne do 21. augusta 1284. Najnovšie však tento mandát kráľa Ladislava sa správne kladie do 21. augusta 1289, a to na základe palatinátu Rajnoldovho. Rajnold totiž v roku 1284 ešte nebol palatínom, ale vieme, že bol palatínom v roku 1289 a okrem toho vieme, že aj Omodej bol krajinským sudcom v roku 1289, ale nemáme dokladu, že by ním bol býval i v roku 1284.

Podľa toho aj listinu, v ktorej sa uvádza rozdelenie majetkov tejto vetvy rodu Aba z Drienova, treba klásť do roku 1289 a z nej sa dozvedáme, že ešte pred koncom r. 1283, teda ešte pred smrťou Tomáša, varadínskeho biskupa, došlo k rozdeleniu majetkov medzi piatich synov Petra z Drienova takto: komesovi Jurajovi sa dostalo územie ležiace za Hornádom (kde neskoršie vznikla dedina a hrad Kysak)a dedina Lemešany. Komesovi Mikulášovi sa dostala dedina Obišovce (Obus) a Scine (Svinia v Šarišskej stolici alebo Svinica v Abaujskej stolici), mag. Tomášovi, varadínskemu biskupovi, dedina Boliarov (Balar) a Puch (neznámej polohy), Jánovi Veľký a Malý Budimír a mag. Michalovi dedina Bretejovce a Trebejov."

História bhatého rodu má vcelku zaujímavé pokračovanie. Najstarší z bratov - Juraj, mal troch synov, Petra, Iváku a Jána, pričom prví dvaja menovaní bojovali v Šarišskej stolici proti Tatárom v roku 1285, pričom Ivánka zahynul. Peter sa stal županom Abaujskej stolice.

Z uvedeného vyplýva, že už v čase dedičského konania potomkov Petra z Drienova, boli Obišovce vyvinutou dedinou - villa Obus. Obec mala strategickú polohu neďaleko sútoku riek Svinka a Hornád. Obyvateľom susedného ľahko dostupného údolia Torysy Obišovce poskytovali dobré útočisko v časoch ohrozenia.

Vrch medzi Svinkou a Hornádom sa nazýva Vlachová. V roku 1844 sa tu našli archeologické nálezy z doby rímskej. Bolo to bronzové koleso, ktoré nakoniec skončilo v múzeu v britskom Liverpooli, ale aj zlaté mince z čias vladárov Theodosia, Justiniána a Valeriána II.

Kopec medzi Obišovcami a Lemešanmi sa volá Kolová a roľníci tu nachádzali základy starých, doposiaľ bližšie nedatovaných stavieb.

Na pravej strane Svinky sa nachádza vrch Stráža, kde sa našli ochranné valy z čias osídľovania územia Slovanmi.

Genéza názvu:

1289 - villa Obus 1337 - poss. Obus 1338 - poss. Abus 1355 - poss. Obus 1370 - Obus 1427 - Abos, Abows 1466 - Abos 1555 - Abos 1773 - slovensky Obisowcze, maďarsky Abbos 1808 - slovensky Obussowce, Obyssowce, maďarsky Abos 1906 - Obišouce

Názov obce vychádza z osobného mena Obuš, ktoré sa často vyskytuje v starých písomných dokladoch Uhorska. Lexikón z roku 1773 uvádza, že v dedine sa hovorilo prevažne slovensky.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Centrum obce

Veľká časť Obišoviec stojí vo svahoch priľahlých kopcov

Výstavba nových domov

Niekoľko ďalších pohľadov na súčasné Obišovce

Cez obec preteká rieka Svinka

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606