magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Rankovce

Ranná história obce

Prvú písomnú zmienku o Rankovciach poznáme z rokov 1332 - 1335. Je to súpis vyberania pápežských desiatkov. V tom čase tam už stál kostol a bol tam farár Andrej. V polovici XIV. storočia obec patrila Jánovi, synovi Peteucha zo Svinice. Ján však zomrel bez mužských potomkov, takže podľa zákona pripadol jeho majetok kráľovi. Ešte pred rokom však svinické panstvo, teda aj Rankovce, venovala kráľovná Alžbeta Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzenstvu.

Valent však tento dar vymenil s kráľom za iné majetky, potom kráľ Žigmund v roku 1390 daroval svinické panstvo Mikulášovi z Perína, ktorý bol severínskym bánom.

Ako uvádza historik Branislav Varsík, Rankovce vznikli na rozsiahlej zemi Čakanovce, ktoré už v roku 1276 vystupujú v jedných rukách spolu so Svinicou a Bidovcami.

Podľa portálneho súpisu bolo v roku 1427 v Rankovciach 27 port. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorá mala zvyčajne viac objektov. Ak počítame na jednu portu minimálne sedem ľudí, v tom čase tu žilo aspoň 169 obyvateľov. Dedina, ako aj jej usadlosti boli vo vlastníctve Mikuláša z Perína. Podľa zachovaných záznamov Rankovce patrili pánom z Perína aj v rokoch 1430 a 1431.

Polovica 16. storočia však znamenala pre Rankovce úpadok. Svedčí o tom portálny súpis z roku 1565, kedy sa tu nachádzali len 3 porty. Dediatkový súpis Abaujskej stolice z roku 1565 udáva, že v Rankovciach žilo 14 sedliakov a 7 želiarov, teda 21 poddaných. Z nich malo 12 mená slovenského pôvodu, jeden maďarského pôvodu a 8 neistého pôvodu.

Súpis domov z roku 1598 udáva, že tu bolo 27 domov. V roku 1601 patrili Rankovce hradnému panstvu Trebišov. Zachoval sa urbárny súpis trebišovského panstva z tohto roku, ktorý udáva, že 18 poddaných, z nich malo 12 mená slovanského pôvodu, ostatní neistého pôvodu. Dedina sa zľahka vyľudnila o čom svedčí aj súpis opustených domov. Bolo ich 15.

Kostol, ktorý sa v tu už v XIV. Storočí nachádzal, slúžil aj potrebám obyvateľov Žíroviec, Boliarova a Čakanoviec. V XVI. a začiatkom XVII. storočí sa tu výrazne šírila lutheránska viera. Vtedajší kňazi kázali v slovenčine, prípadne v staročeštine. Zachovali sa aj ich mená. V roku 1590 tu pôsobil Václav Bohemus, v roku 1591 Pavel z Rankoviec, 1596 Peter Hostnib, 1597 Jozef Mader z Trenčína, 1598 Albert Patecki, 1598 - 1622 Albert Bohemus, 1622 Ján Bohemus.

Súpis z roku 1715 udáva, že tu žilo 5 sedliakov a jeden želiar, súpis z roku 1720 udáva, že tu žilo 7 sedliakov. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 uvádza, že v dedine sa hovorí slovensky. Podľa vierovyznania tu v roku 1746 žilo 11 rímskych katolíkov, 16 gréckych katolíkov, 54 luteránov, 50 detí a 3 apostati. Táto správa hovorí o to, že v dedine je murovaný kostol v dobrom stave, predtým katolícky, teraz slúžiaci luteránom.

Podľa lexikónu z roku 1773 sa v Rankovciach rozprávalo slovensky, rovnaký údaj je aj z roku 1851.

Genéza názvu obce
1332 - Janc-Ranc, Banko, Banch, Rank
1397 - Rank
1427 - Rank
1430 - Rank
1487 - Rank
1553 - Rank
1597 - Rankocz
1598 - Raank
1746 - Rankócz
1773 - slovensky: Rankowcze, maďarsky: Ránk
1808 - slovensky: Ránkowce, maďarsky: Ránk
1829 - Ranksiensis, Ránkowce
1851 - slovensky: Rsnkovce, maďarsky: Ránk
1903 - Rankovce
1906 - Rankouce

Podľa historika Branislava Varsíka boli Rankovce vždy slovenskou dedinou. Názov pochádza od slovanského osobného mena Rank, čo možno v preklade so starej slovanštiny preložiť ako "včasný".

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Slanské vrchy - Základné údaje

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606