magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Kecerovské Pekľany

Obec pozostáva z dvoch historických obcí:

- história Kecerovské Kostoľany

Kecerovské Pekľany

Prvú písomnú zmienku o Kecerovských Pekľanoch poznáme z roku 1427. Uvádzajú sa pod názvom Pekľany (Peklen) a zápis pochádza z portálneho súpisu. Nachádzalo sa tam sedem port (usadlostí), ktoré patrili Petrovi Kecerovi (Kecher).

Už pri prvom delení lipovského panstva v roku 1882 sa hovorí, že časť, ktorú dostali synovia Petrovi, teda na pravej strane od potoka Lipovca, bola silnejšie zaľudnená ako časť synov Alexanderových, ležiava naľavo od potoka. Neuvádzajú sa tu však žiadne dediny. Ak by v tom čase existovala už dedina Kecerovské Kostoľany, tak na čistke synov Petra by museli existovať aspoň dve dediny a to Kecerovské Pekľany a Opiná, prípadne zárodky ďalších dedín. Ak by sa zachoval výpočet príslušenstva hradu a panstva Lipovca z 13. a 14. storočia, pravdepodobne by mali spomínané obce skoršie prvé písomné zmienky.

V roku 1447 sa Kecerovské Pekľany dostali do rúk Žofie, dcéry Demetera Kecera. V roku 1497 dali Kecerovci obce Kecerovské Pekľany s Červenicou, Vtáčkovcami a Opinou do zálohy Jurajovi Gabrielovi, košickému mešťanovi. Listiny z roku 1511 a 1512 hovoria, že po smrti Juraja Gabriela prešli jeho práva na jeho syna a mesto Košice. No v polovici 16. storočia sa Kecerovské Pekľany znovu dostali do rúk Kecerovcov. V tom čase sa slovenské obyvateľstvo lipovského panstva prikolonilo k Lutherovej reformácii. V posledných decéniach 16. storočia Kecerovci preniesli faru z Kecerovských Kostoľan do Kecerovských Pekľan. Stalo sa tak z dvoch dôvodov. Panstvo hradu Lipovec na hrade nebývalo a nestaralo sa veľmi o duchovné potreby svojho ľudu. Naviac Kecerovci mali v Kecerovských Pekľanoch svoj kaštieľ. V tom čase držalo hrad Lipovec páni z Perína. V roku 1585 sa hrad uvádza už ako zbúraný.

Podľa záznamov z posledných dvoch desaťročí 16. storočia v Kecerovských Pekľanoch pôsobili evanjelickí farári. Podľa potvrdenky Jána Hrabovského z roku 1598, v ktorej sa uvádza ako farár cirkvi v Kecerovských Pekľanoch a k nim prináležiacich dedín, k fare patrili aj Kecerovské Kostoľany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Červenica a Tuhrina.

Zachovali sa nemá niektorých farárov, ktorí tu pôsobili v minulosti. V roku 1585 to bol Gašpar Bieltz (známy Pilcius), r. 1586 Ján Andreades, v r. 1588 - 1597 Jakub Jakschius z Nemeckej Ľupče, v r. 1598 - 1599 Ján Hrabovský, v roku 1609 Ján Benedicti Nudozerensis, v roku 1644 Juraj Mokoschinus. Boli to všetko slovenskí luteránski farári.

Pôvodný kostol v Kecerovských Kostoľanoch bol asi z dreva, ale v Kecerovských Pekľanoch bol v roku 1602 vystavaný nový murovaný kostol, zasvätený sv. Ladislavovi, kráľovi.

Podľa zápisu z roku 1598 sa v Kecerovských Pekľanoch nachádzalo 14 domov.

Genéza názvu:

1427 - Peklen
1447 - Pechlen
1473 - Peklen
1488 - Peklen
1511 - poss. Peklen
1512 - poss. Peklen
1514 - de Peklen
1552 - Peklen
1578 - ecclesia de Peklen
1585 - poss. Peklen
1773 - slovensky: Keczerowske Peklany, maďarsky: Keczer Peklin
1808 - slovensky: Kecerské Pekľany (Pekeľany), maďarsky: Kweczerpeklén
1906 - slovensky: Kecerovské Pekľany (ich staré meno: Pekľani na Oľšave)

Názov Pekľany pochádza z výrazu peklo. Mohlo ísť o kontrast dvoch blízkych obcí Kostoľany - Pekľany. Taktiež nemuselo ísť o náboženské označenie peklo, pretože predkresťanský význam tohto výrazu bola smola, alebo decht.

Názov Kecerovské Pekľany prešiel prirodzeným vývinom v slovenčine, nikdy tu nebola prerušená kontinuita slovenského obyvateľstva zo stredoveku. Podľa lexikónu z roku 1773 to bola tiež slovenská dedina.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606