magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Čakanovce

aktuálny územný plán obce =>

Ranná história obce

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou.

V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Po smrti Peteuchovho syna Jána, dala kráľovná Alžbeta svinické panstvo päťkostolnému biskupovi Valentínovi, čím sa stal držiteľom aj Čakanoviec. Valentín však v roku 1390 vymenil svoje panstvo s kráľom, a ten dal ešte v tom istom roku Svinické panstvo Mikulášovi z Perína.

Podľa portálneho súpisu Abaujskej stolice z roku 1427 bolo v Čakanovciach 20 port. Porta je brána, vedúca na hospodársky dvor, ktorou môže prejsť voz. Ide teda o určité hospodárske sídlo. Na jednu portu sa počíta minimálne 5 ľudí, čiže v roku 1427 žilo v Čakanovciach minimálne sto ľudí, čo nie je na vtedajšie pomery málo. V rokoch 1420 a 1431 boli páni z Perína znovu potvrdení v držbe Čakanoviec.

Nasledujúce storočie však prinieslo takmer vyľudnenie obce. V roku 1552 sa tu nachádzali iba dve porty, ktoré patrili Štefanovi z Lučenca. Podľa desiatkového súpisu z roku 1565 žilo v Čakanovciach 8 sedliakov a 6 želiarov, čiže 14 poddaných, pričom desiati z nich mali osobné mená slovenského pôvodu. Dvaja mali osobné mená maďarského pôvodu a u dvoch sa pôvod mená nedá určiť. Dedina bola teda obývaná prevažne Slovákmi. Keď sa v tejto oblasti v druhej polovici 16. storočia rozšírila medzi Slovákmi Lutherova reformácia, pôsobili tu slovenskí farári. Napríklad v roku 1597 to bol rankovský farár Jozef Madera, ktorý filiálne pôsobil aj pre Čakanovce. Pochádzal z Trenčína. V roku 1598 tu bol farárom Albert Patecký.

Zo zachovaných mien kňazov, ktorý slúžili aj v Čakanovciach ešte poznáme Václava Bohemusa (1590) a Alberta Bohemusa (1598 až 1599).

Táto oblasť ležala na rečovej hranici, kde sa miešali dve protestantské vierovyznania - slovenskí luteráni a maďarskí kalvíni.

Podľa konskripcie cirkví a farárov z roku 1746 boli Čakanovce slovenská dedina. V tom čase tu bolo 16 rímskych katolíkov, 8 gréckych katolíkov, 39 luteránov, 3 kalvíni a 34 detí. Dovedna tu teda v roku 1746 žilo presne 100 ľudí.

Lexikón z roku 1773 uvádza, že v Čakanovciach ako reč prevládala slovenčina. Údaje z roku 1851 rovnako uvádzajú Čakanovce ako slovenskú dedinu. V tom čase tu žilo 60 rímskych katolíkov, 31 gréckych katolíkov, 275 luteránov, 3 kalvíni a 5 Židia. Celkovo teda 374 obyvateľov.

Genéza názvu:
1276 - poss. Chakan
1282 - villa Chakan
1397/1405 - poss. Chakan
1427 - Chakan
1430 - poss. Chakan
1431 - poss. Chakan
1598 - et Czekanowiensium (pri mene)
1773 - slovensky: Czákanowcse, maďarsky: Csákány, nemecky: Tschakanowetz
1808 - slovensky: Cžakaněwce vel Cžakanjewce
1851 - slovensky: Csakanowce, maďarsky: Csákány
1906 - slovensky: Čakanouce, maďarsky: Csákány

Podľa výkladu historika Branislava Varsika je názov Čakanovce slovanského pôvodu a pochádza od slovanského mena Čakan. To sa medzi slovanským obyvateľstvom Uhorska vyskytovalo medzi Slovákmi aj medzi Chorvátmi.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606