magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Smetisko robia zo Slovenska tí výrobcovia a tie obchodné siete, ktoré presadzujú jednorazové a nadbytočné obaly
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Jul 15 2002 - 07:43 GMT
Stanovisko Coop Jednota, Zväz obchodu SR, sekcie obchodu SOPK a Slicpen-u k zákonu o obaloch je neodborné, miestami absurdné, tvrdí Spoločnosť priateľov Zeme.



Spoločnosť priateľov Zeme spolu s ďalšími takmer 80 mimovládnymi organizáciami, obcami a odborníkmi konštatuje neodbornosť, zavádzanie a miestami absurdnosť stanoviska Coop Jednoty, Zväzu obchodu SR a sekcie obchodu SOPK, ako aj vyjadrení Slicpen-u k zákonu o obaloch. Napádajú ustanovenia ktoré patria k najprínosnejším pre ochranu životného prostredia a spotrebiteľov a ktorých prijatie je výsledkom odbornej diskusie rôznych sektorov trvajúcej vyše 1 roka. Napádané ustanovenia patria medzi prioritné požiadavky takmer 80 mimovládnych organizácií, občianskych združení, obcí a odborníkov z akademickej obce. Všetky tieto združenia, obce a odborníci požiadali v týchto dňoch prezidenta SR o podpísanie zákona o obaloch a o nepodľahnutie lobbystickému nátlaku a zavádzaniu niektorých priemyselných a obchodných združení.

Spoločnosť priateľov Zeme by rada uviedla informácie o prínose napádaných opatrení, v druhej časti potom vyvraciame niektoré výhrady Coop Jednota, Zväzu obchodu a sekcie obchodu SOPK.

Prínos opatrení zákona o obaloch voči ktorým vystupujú niektoré obchodné zväzy:

1. § 3 ods. (8) :
“Ten, kto uvádza do obehu nápoje v obaloch, ktoré nie sú opakovane použiteľné predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja uvádzať do obehu nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa takéto nápoje v nich na trh v Slovenskej republike uvádzajú. Táto povinnosť sa nevzťahuje na toho, kto uvádza tieto nápoje do obehu na predajnej ploche menšej ako 100 m2.”

Prínos § 3 ods. (8) :
Toto opatrenie zaistí právo spotrebiteľov na výber – nápojov aj v ekonomicky a environmentálne výhodnejších vratných, opakovane používaných obaloch.
Spotrebitelia, z ktorých nemalá časť má prednostný záujem o vratné obaly, stráca právo výberu nápoja v týchto druhoch obalov. Vratné obaly sú umelo vytláčané z obchodov, často zámerne zo strany niektorých veľkých obchodných sietí (i niektorých výrobcov). Pre odradenie spotrebiteľov používajú znižovanie zálohy, komplikovanie výkupu vratných obalov. Takéto legislatívne opatrenie má prijaté v EÚ Portugalsko, ale aj Česká republika.
Toto opatrenie podporí vratné opakovane používané obaly nápojov. Rôznymi spôsobmi podporuje opakovane používané obaly väčšina európskych štátov napr. Dánsko, Fínsko, Nórsko, Belgicko, Švédsko, Nemecko, Portugalsko, Česká rep. Prínos:
- Ochrana životného prostredia – vďaka opätovnému používaniu sa výrazne znižuje produkcia odpadov, spotreba prírodných zdrojov i ďalšie negatívne dopady na prostredie. Environmentálnu výhodnosť opakovane používaných obalov oproti jednorazovým dokázali nezávislé štúdie životného cyklu v Nemecku, Dánskej agentúry pre životné prostredie, v Austrálii, na Ekonomickej Univerzite v Českej rep.
Tabuľka 1: Porovnanie dopadu na životné prostredie obalov pre pivo.
Podiel na environmentálnom dopade je klasifikovaný v rozsahu od 1 po 4, 1 znamená najnižší dopad.

Environmentálny dopad Vratné fľaše Jednorazové fľaše Hliníkové plechovky Oceľové plechovky
Globálne otepľovanie 1-2 2-4 1-3 3-4
Fotochemická tvorba ozónu 1-2 2-4 1-3 3-4
Okysľovanie 1-2 2-4 1-3 3-4
Znečistenie potravy 1-2 2-4 1-3 3-4
Zdroj: Chalmers Industrieteknik, Švédsko, Inštitút pre vývoj produktov Technická univerzita Dánsko, Dánska EPA, 1998.

- Vratné opakovane používané obaly šetria finančné prostriedky občanov – sú lacnejšie oproti jednorazovým nápojovým fľašiam o niekoľko slovenských korún na 1 kus. Ak by sa zvýšilo množstvo vratných opakovane používaných fľiaš len o 10%, spotrebitelia v SR by ušetrili cca 50-60 mil. Sk ročne.

- Zvýšenie počtu pracových miest - opakovane používané zálohované obaly vytvárajú väčšie množstvo pracovných miest. Napríklad v Nemecku bol v r. 1998 podiel vratných obalov asi 73%. Prieskum ukázal, že ak by boli vratné fľaše nahradené nevratnými znamenalo by to stratu 53 000 miest. A naopak, pokiaľ by boli zakázané nevratné fľaše, prinieslo by to o 27 000 pracovných miest viac. [Golding, A.: Reuse of Primary Packaging, Study contract B4-3040/98/000180/MAR/E3, Tubingen 2000 ].


2. § 7 ods. (3) :
“Obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva, vlastností a zloženia nebezpečné pre životné prostredie, sa zálohujú.”

Prínos § 7 ods. (3) :
- Pre životné prostredie: zálohový zber je najúčinnejší systém zberu, dosahuje 80-99% vyzbierania zálohovaných obalov z ich celkového množstva (oproti tomu triedený zber prostredníctvom “farebných kontajnerov, vriec” dosahuje účinnosť v lepšom prípade 30-50%). Preto by sa mal zaviesť pre tie obaly, kde to je reálne a prinesie aj iné pozitíva (napr. eliminácia vyhadzovania daných obalov na divoké skládky).
Vysoká miera zberu a recyklácie odpadov z jednorazových PET a sklenených fľiaš (tie sa plánujú zálohovať) zníži spotrebu prírodných zdrojov, zníži množstvo odpadová. Ak by sa stanovila vo vykonávacom predpise zamýšľaná miera 80%, tak znížime tieto odpady o cca 35 000 – 40 000 ton ročne...
Príklady prínosu zálohovania jednorazových nápojových obalov z rôznych štátov U.S.A.

Štát Zníženie množstva odpadov z obalov nápojov po zavedení zálohového systému (%) Celkové zníženie množstva odpadov (%)
New York 70 – 80
Oregon 83 47
Vermont 76 35
Massatchussets 30 – 35
Michigan 80 38
Iowa 77 38
Connecticut 50 – 85 19
Maine 69 – 77 35 – 65
Zdroj: Container Recycling Institute

- Zníženie tvorby divokých skládok odpadov: Mnoho nápojov sa konzumuje mimo domova a ich obaly sa stávajú často základom divokých skládok odpadov. Avšak v prípade ekonomickej motivácie – zálohy – sa sotva nájde niekto, kto by obal zálohovaný napr. 5 korunami vyhodil do prírody. A ak to aj výnimočne niekto urobí, sociálne slabší občania ich veľmi rýchlo vyzbierajú.
- Prínos pre obce: zníži obciam náklady a starosti súvisiace so skládkovaním / spaľovaním nevytriedeného odpadu a likvidáciou čiernych skládok. Zálohy (a 80% miera recyklácie) zabepečia, že o väčšinu nápojových obalov sa budú starať výrobcovia a dovozcovia, nie občania a obce.
- Prínos pre občanov: Ušetria i občania – na poplatkoch za odvoz a zneškodňovanie odpadov. Zároveň toto ustanovenie podporí pre spotrebiteľov lacnejšie opakovane používané (OP) fľaše. Zvýšenie ich podielu pomôže úspore finančných prostriedkov spotrebiteľov (cena OP obalov od 0,20 Sk do niekoľkých desiatok halierov; cena jednorazových fliaš 2,70 Sk – 6 Sk).
- Vo svete rastie počet štátov, ktoré zálohujú jednorazové obaly nápojov a vyžadujú vysokú mieru ich recyklácie napr. Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, 13 štátov USA, 8 kanadských provincií, Izrael, zavádza ich Nemecko.


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


Argumenty voči nepravdivým tvrdeniam Coop Jednota,
Zväzu obchodu SR, sekcie obchodu SOPK a Slicpen-u

1. Nie je pravdou, že Slovensko sa stane “smetiskom strednej Európy pretože okolité štáty podobnú úpravu nemajú a hrozí dovoz jednorazových fľiaš do SR”.
Je potrebné uvedomiť si, že vo väčšine prípadov pokusu o dovoz fliaš do SR by boli samotné náklady na pohonné hmoty vozidiel vyššie, než prostriedky získané zo záloh, preto je veľmi nepravdepodobný výraznejší dovoz tých obalov, ktoré budú v SR zálohované.
Naviac - jednorazové obaly sa po použití stávajú odpadom a pre ich dovoz je potrebné získať potrebné dokumenty pripúšťajúce dovoz odpadov. Už týmto nástrojom kontroly je možné brániť dovozu odpadov z obalov. Ďalšou formou, ktorú používajú v škandinávskych štátoch, je zavedenie označenia (napr. formou využitím čiarového kódu) pre zálohované obaly uvádzané na trh v danom štáte. Obaly z okolitých štátov budú mať iné označenia (čiarových kódov), pomocou ktorých budú ľahko a rýchlo rozlíšiteľné zálohované obaly zo Slovenska a zahraničia, ktoré sa odmietnu vykúpiť. Dôkazom, že po zavedení zálohového systému pre jednorazové obaly nenastane žiaden “nekontrolovaný” dovoz plastových fľiaš, sú aj európske štáty, ktoré už roky realizujú tento systém a nemajú nijak výraznejšie zaznamenané tieto problémy.
Opak je pravdou, zo Slovenska robí smetisko práve tá časť výrobcov a obchodných sietí, ktorá je zodpovedná za expanziu jednorazových obalov na úkor opakovane používaných a ktorá teraz nesúhlasí s týmito opatreniami. Expanzia jednorazových fľiaš na úkor opakovane používaných zvýšila množstvo odpadov i fľiaš končiacich voľne pohodených v našej prírode, na divokých skládkach. Zálohový zber eliminuje vyhadzovanie fliaš na divoké skládky a prispieva k výraznému zníženiu odpadov aj v celkovom meradle.

2. Nie je pravdou, že zálohovanie jednorazových fľiaš bude nutne spôsobovať problémy obchodníkom v oblasti hygieny či ohrozenia kvality potravín (údajne budú sociálne slabší občania vyberať jednorazové fľaše zo skládok odpadov a odnášať do obchodov!). Vykonávacie predpisy – vyhlášky k zákonu obaloch stanovia prísne kritériá pre výkup zálohovaných fľiaš. Tie sú predmetom odbornej diskusie a budú obsahovať kritériá potrebné pre elimináciu takýchto problémov (napr. požiadavky na čistotu, zachovalosť, etiketu...). Zámerom je okrem iného akceptovať fľaše len po nadobudnutí účinnosti zákona o obaloch, čisté, zachovalé, identifikovateľné. Takže určite nebude hroziť žiadne “vyberanie starých fľiaš zo skládok a ich donáška do obchodov” ani nič podobné. Takéto fľaše obchodník vôbec nebude vykupovať.

3. Technicky riešiteľné je aj tvrdenie, že malé a stredné potravinárske obchody budú zavalené zálohovanými fľašami (údajne budú občania nakupovať vo veľkých obchodoch a fľaše navracať v malých) a tie budú nútené vyplatiť aj zálohy za obaly, ktoré nepredali. Naviac je to tvrdenie prehnané. Kto by šiel do obchodu iba kvôli vráteniu 3 fľaší ? Väčšina spotrebiteľov chodí do rovnakého obchodu nakupovať a v rámci nákupov navracia zálohované fľaše. Ak aj v niektorých prípadoch nastane situácia navracania väčšieho množstva zálohovaných obalov, je možné ustanoviť tzv. “vyrovnávacie centrum” tak ako v niektorých západných krajinách využívajúcich zálohový systém. Toto centrum eviduje a vyrovnáva rozdiely vo vyplatených zálohách, pričom na jeho prevádzku v štátoch ako SR postačí 5-10 pracovníkov. Tomuto systému a obchodníkom tiež pomáha § 7, ktorý stanovuje povinnosť vykupovať všetky zálohované obaly aj pre výrobcov a dovozcov, nie len pre obchodníkov.
Záplava malých obchodov jednorazovými fľašami tiež nehrozí, pretože zodpovednými subjekatmi bola ustanovené nezisková organizácia, ktorá zabezpečuje intenzívny zvoz zálohovaných jednorazových fľiaš a ich odvoz na recykláciu. Odvoz zálohovaných jednorazových obalov z obchodov je tak častý, ako je potrebné, aby vyzbierané zálohované obaly nezabrali veľký priestor.
Systém zálohovania a 75 – 95% recyklácie jednorazových obalov nápojov funguje bez výraznejších problémov tohoto druhu vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Nórsku, 13 štátoch USA, 8 kanadských provinciách (a zavádza ho Nemecko).

4. Tvrdenie, že povinnosť ustanovená zákonom pre obchody nad 100 m2 predávať nápoje aj vo vratných fľašiach pokiaľ ich obchod predáva v jednorazových (a ak sa také uvádzajú na trh v SR) “ohrozí šírku ponúkaného sortimentu, pretože sa priestorovo nedá zvládnuť ponuka nápojov v oboch typoch obalov” je absurdné (vyjadrenie COOP Jednota). Predpokladá totiž, že spotrebitelia začnú kupovať 2 x tak veľké množstvo nápojov – odrazu aj v opakovane používaných aj v jednorazových fľašiach. Spotrebitelia pochopiteľne nebudú kupovať 2 x tak veľké množstvo nápojov kvôli ponuke v odlišných typoch obalov, množstvo kúpených nápojov, podobne ako ponúkaných na regáloch alebo uskladňovaných, ostane rovnaké. Obchodníci budú teda ponúkať rovnaké množstvo nápojov s rovnakým záberom priestoru, len s pestrejším výberom druhov obalov a je už na spotrebiteľovi, z ktorých si vyberie. Prečo má za nás spotrebiteľov, ktorí preferujeme vratné obaly, rozhodovať skladová politika obchodného reťazca ?

5. Nie je pravdou, že zákon si nevšíma iné druhy obalov a rieši len niektoré nápojové obaly. Ustanovenia § 8 jasne stanovujú povinnosť zabezpečiť zber a recykláciu, zhodnotenie všetkých odpadov z obalov. Ten môžu zabezpečiť tak ako to umožňuje zákon o odpadoch – prostredníctvom zmluvného partnera, sami alebo úhradami Recyklačnému fondu. Teda na rozvoj triedeného zberu a recyklácie sa budú platiť príspevky za všetky obaly. Autor takéhoto citátu buď zákon nečítal, alebo mu nerozumie.


Túto tlačovú správu nám zaslal:


Ladislav Hegyi
predseda Spoločnosti priateľov Zeme   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606