magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Tatranská katastrofa je jeden z množstva prípadov častejšieho výskytu živelných pohrôm spôsobených človekom
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Jan 07 2005 - 02:02 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/17122004/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
(Ľudia a voda – tlačová správa) -- Žijeme stále v ilúzii, že sme na Slovensku odštartovali rozvojové programy, ktoré nám zaručia ekonomickú prosperitu. Povodne, smršte, extrémne horúčavy posledných rokoch nám zásadným spôsobom ukrajujú nie len z majetku, ktorý sme spoločným úsilím nahanobili, ale aj naliehavo vyvolávajú otázky, či toto úsilie nie je márne a či vieme nájsť odpoveď ako tomu čeliť. Tatranská živelná pohroma v plnej nahote odhalila, že ani národné parky nedokážu vzdorovať sile živelných pohrôm. Preto potrebujeme nahlas diskutovať a pokúsiť sa pochopiť príčiny častejšieho výskytu živelných pohrôm, aby sme neboli tichými spoluvinníkmi úpadku a že sme duchom neboli prítomní, alebo že sme tomu nerozumeli.

Ponúkame čitateľom možné vysvetlenie, prečo dochádza k extrémnejšiemu a častejšiemu výskytu živelných pohrôm na prípade Tatranskej katastrófy. Súčasťou poznania súvislosti ponúkame Prognózu stavu vody k roku 2010, ktorú Ľudia a voda ponúkli verejnosti 11. septembra 2001 na základe poznania vplyvu človeka na zmeny v hydrologickom cykle:

„Častejší a intenzívnejší výskyt prírodných katastróf, veterných smrští, povodní, hurikánov, požiarov prinášajú výzvy pre civilizáciu, ako sa s tým vysporiadať. Povodne striedajú suchá, príjemné teplé počasie strieda náhle zmeny počasia s množstvom tragédií i ohrozením socio-ekonomického prostredia po celom svete, nevynímajúc Európu i Slovensko.

Príčinou tohto stavu je spriemyseňovanie a urbanizácia krajiny na všetkých kontinentoch sveta. Spriemyselňovanie krajiny spôsobuje ročnú stratu 250 mil. m3 vody zo Slovenska a z Európy cca 40 mld. m3 z hydrologického cyklu. Techniky spriemyselňovania krajiny (kanalizovanie zemského povrchu, asfaltovanie, betónovanie, odvodňovanie i zmena krajinnej štruktúry) nabrali v druhej polovici 20. storočia obludné rozmery po celej Európe a spôsobili podľa odhadov stratu vody z Európskeho kontinentu po 2. svetovej vojne cca 2000 mld. m3. Zo Slovenska viac ako 12 mld. m3.

To znamená, že je menej vody v ekosystémoch i v atmosfére a viac vody v oceánoch. Vysušovanie hydrologického cyklu spôsobuje stenčovanie ochranného obalu. Kontinenty sa rýchlejšie prehrievajú. Prehriaty kontinent Európy s chladnejším oceánom vyvoláva exremalizáciu počasia s častejším a extrémnejším vpádom teplých i chladných frontálnych systémov z oceánu na kontinent.

Sprievodnými javmi týchto zmien sú časové i priestorové zmeny v rozdelení zrážok (predlžovanie periód bez dažďa i nebývalé prívalové dažde, viac a intenzívnejšieho dažďa v horách a menej dažďov v nížinách)“.


Výskyt živelnej pohromy vo Vysokých Tatrách je spojený spojením troch fenoménov: fenomén vpádu studených frontálnych systémov na kontinent z oceánu, súvisiaci s vysušovaním kontinentu a jeho prehrievaním, fenomén morfológie Vysokých Tatier, súvisiaci s prirodzenou hranicou teploty vzduchových más nad Tatrami a okolitým prostredím a fenomén prehrievania Popradskej kotliny s posilňovaním výstupných prúdov z kotliny a tým nasávanie studených vzduchových más do Popradskej kotliny.

Ak sa spoja tieto tri fenomény, na úpätí našich veľhôr dochádza k devastácii lesných porastov. Novembrová veterná smršť spôsobila rozsiahle škody v tých istých lokalitách, kde 20. storočí už tri krát. Fenomén Vysokých Tatier sa bude v budúcnosti prejavovať ešte extrémnejšie a s väčšou intenzitou, za predpokladu, že proces vysušovania a prehrievania zemského povrchu tak celého kontinentu, ako aj Popradskej kotliny bude pokračovať.

Ukazuje sa, že aj tento problém je riešiteľný za predpokladov, že pri obnove Tatranskej prírody bude postupovať veľkoryso a do programu obnovy bude pojatá aj ľudskou činnosťou pretvorená a vysušená poľnohospodárska Popradská kotlina. Týmto krokom je možné viac ochladiť krajinu zavodnením a zalesnením. To zmierni výstupné prúdy nad kotlinou i nasávanie studených vetrov z Tatier do Popradskej kotliny a utlmia rýchlosti vetra devastujúce tatranskú prírodu.

Na to, aby sme zmierňovali extremalizáciu počasia, potrebujeme ochladzovať celú Slovensku krajinu a taktiež hľadať integrované riešenia využívania prírodných zdrojov, pretože doterajší sektorový prístup na jednej úplne chráni prírodu, ale na druhej strane dovoľuje úplne devastovať pôvodné ekosystémy v urbárnej a poľnohospodárskej krajine. Tento nezdravý sektorový prístup spôsobuje rast rozdielov teploty zemského povrchu medzi horskými chladnými a spriemyselnenými vysušenými regiónmi.

Interakcia prehriatych plôch s chladnými vyvoláva difúzne javy v atmosfére, ktorý prevažne v lete spôsobuje extrémy prívalových dažďov s následnými povodňami a mimo leta podobné pohromy, aké sme zažili v Tatrách. Preto si dovolím tvrdiť, že Tatranská katastrofa je šancou hľadať a nachádzať integrované multisektorové riešenia nie len pre Tatry, ale pre celú Slovenskú prírodu i pre celú spoločnosť. Potrebujeme zmierňovať extrémalizaciu počasia v prírode, ale aj zmierňovať napätie v spoločnosti. Je to v našich rukách, či sa nám to podarí.


Michal Kravčík, Ľudia a voda, Čermeľská cesta 24, 040 02 Košice, Slovensko
Tel./Fax: 00421 55 799 88 06, 09005 482 099
e-mail: kravcik@ludiaavoda.sk   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606