magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Máte chuť na - naprogramované dieťa, prasa s génom zo špenátu či chipsy, ktoré vás možno neohrozia?
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Apr 29 2002 - 06:02 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/29042002/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
"Úloha vedcov v spoločnosti je taká ako úloha analyzovania vo vašej mysli"

"Myslím si, že genetické manipulácie je možné za určitých okolností využívať v uzavretých priestoroch, kde sú bezpečnostné opatrenia, aby geneticky modifikované organizmy /GMO/ neunikli do životného prostredia. V súčasnosti totiž nevieme dostatočne veľa o tom, ako môžu reagovať vo voľnej prírode. A všetky scenáre, ktoré naznačujú možné negativné následky na životné prostredie, sa potvrdili ako možné. Prinajmenšom je predčasné uvoľňovať ich do životného prostredia. Vieme o možných rizikách a nedokážeme ich vylúčiť..."

Vraj veda napreduje tak rýchlo, že človek nemá šancu. Mám tomu rozumieť tak, že napriek tomu, že človek je ten, ktorý vytvára vedu, ona ho predbieha? Ak áno, mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo povieme alebo rozmýšľať, prečo to bolo povedané.

Ak vedecký pracovník poukáže na ohromné riziko vedeckého výskumu, zrejme to riziko ohrozuje život tejto planéty do takej miery, akú ľudstvo doposiaľ nevymyslelo. Lebo "myslením" človek už toľko toho napáchal... A stále v tom pokračuje...

Najšokujúcejšou správou za posledné dni boli pre mňa genetické technológie. Teda technológie, ktoré narábajú s génmi - ľudskými, zvieracími, rastlinnými a aj vzájomne ich prepájajú. Aby vzniklo niečo "lepšie", "výdatnejšie", "zdraviu prospešnejšie"... Lenže výsledky - staršie i tie najnovšie - hovoria o opaku.

V súčasnosti niektorí vedci vo svojom vymýšľaní, či snahe "pomôcť ľudstvu?" zašli tak ďaleko, že na trhu si môžete kúpiť /v niektorých krajinách bežne, v niektorých je to novinka a v niektorých našťastie o tom ani nepočuli/ geneticky modifikované plodiny /GMP/ - napríklad paradajku, ktorá je "vylepšená" o gén z arašidy. Určite ste čítali o zvieracích klonoch i o "zdokonaľovaní" človeka. Aké riziká prinášajú tieto výskumy, ktoré sa dajú - tak ako všetko - použiť alebo zneužiť - porozprávala nám RNDr. Ľuba Lacinová, CSc. A podotýkam, že tieto riziká sú rovnako neprebádané ako to, prečo vznikli. Nemožno opomenúť, že do Košíc prišla na pozvanie chlapcov zo Spoločnosti priateľov Zeme.

RNDr. Lubica Lacinová, CSc. (1959) - vyštudovala jadrovú fyziku a biofyziku, kandidátsku dizertáciu robila z biofyziky v Bratislave na SAV. Venovala sa fyziológii bunky, konkrétne tomu, ako prichádza k vstupu kalcia do nej. Pracovala striedavo na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV (kde aj momentálne pôsobí), na univerzitách vo Philadelphii, Rochestri a Mníchove. Koncom 80-tych rokov sa pripojila k bratislavským ochranárom a v roku 1989 spoluzakladala Stranu zelených. Zaujímali ju širšie súvislosti toho, čo sa okolo nás deje. V devätdesiatych rokoch sa stali genetické technológie jedným z určujúcich trendov pokroku a začala ich používat aj vo svojom výskume - to jej umožnuje chápat, o čo vlastne ide. Na seminári o "zelenej" filozofii na Schumacher College v Anglicku sa stretla s konceptom ekofeminizmu, o ktorý sa začala viac zaujímať a z pozície ktorého v značnej miere genetické technológie posudzuje.

Geneticky modifikované plodiny

Poľnohospodárstvo je jednou z oblastí, na ktoré sú zamerané komerčné aplikácie genových technológií. Geneticky modifikované plodiny /GMP/ by podľa tvrdení niektorých vedcov mali mať lepšie úžitkové vlastnosti než prirodzené alebo "prirodzene" /teda krížením/ šľachtené druhy. Sú vyrobené tak, aby svojim pestovateľom zjednodušili život, znížili náklady. V súčasnosti prevládajú dva spôsoby: rastliny, ktoré sú odolné voči určitému typu herbicídu /chemický prostriedok proti burine/a rastliny, ktoré sú odolné voči škodcom.

"Ako príroda na GMP zareaguje, je jednoducho nepredvídateľné. Jediné, čo nám je jasné, je to, že ak raz vypustíme do prírody nový gén, nedokážeme ho stiahnuť tak, ako sme stiahli DDT, keď sme konečne pripustili, že je viac škodlivé ako užitočné. Stiahnuť gén znamená za prvé identifikovať všetkých jeho nositeľov, za druhé ich vyhubiť. Už prvý krok je technicky nemožný... Okrem toho, experimenty zisťujúce toxicitu určitej látky sa nezvyknú robiť na ľuďoch a výsledky testov na zvieratách sa nedajú so stopercentnou spoľahlivosťou preniesť na ľudí, takže alergické reakcie na GMP vylúčiť nemôžeme. Keď sa tieto plodiny stanú štandartom v poľnohospodárskej produkcii, bude kozument rok po roku vystavovaný pôsobeniu malých dávok cudzích látok, ktorým predtým vystavovaný nebol...", hovorí Ľuba Lacinová.

Bacillus thuringiensis /BT/ je dobrým príkladom toho, čo "dokáže človek" prostredníctvom genetických technológií. Je to baktéria bežne žijúca v pôde. Produkuje toxín, ktorý zabíja škodcov kukurice alebo zemiakov. Roľníci ho používajú ako postrek proti škodcom. No a vedci prišli na to, že ak do kukurice alebo zemiaku vložia gén, ktorý v BT kóduje jeho toxín, nemusíme už striekať proti škodcom - jed je už tam, vyrába si ho priamo rastlina. No a tieto transgénne tzv. Bt plodiny sú už dnes na trhu. Produkt baktérie je v nich prítomný. Počas celého života rastliny aj počas jej konzumácie. Na tomto príklade vidno rozdiel medzi tradičnými biotechnológiami, ako je výroba kysnutého cesta, piva alebo jogurty, a modernými genetickými technológiami. S tým "nepodstatným" rozdielom, že kým tradičné biotechnológie nemenili prírodu, moderné vytvárajú zvieratá alebo rastliny, ktoré by spontánne v prírode vzniknúť nemohli. Biela a čierna fazuľa sa môže spontánne skrížiť, ale baktéria a kukurica nie.

V lete 1998 škótsky biochemik Árpád Pusztai oznámil, že keď 110 dní kŕmil potkanov transgénnymi zemiakmi, mali zníženú imunitu a spomalený rast. Jeho transgénne zemiaky obsahovali gén pre lektín, rastlinnú bielkovinu zo snežienky, ktorá odpudzuje hmyz...

Ľuba Lacinová išla vo varujúcich myšlienkach ďalej už v roku 1999: "Novým látkam nebude vystavovaný len konzument, ale ešte vo väčšej miere prírodný ekosystém. Cez polia s rastlinami produkujúcimi jed Bt neprejdú len škodcovia, ale aj množstvo druhov užitočného hmyzu. Na kvety transgénnych rastlín budú sadať aj včely. A tie sa nielenže budú musieť vyrovnať s novými zložkami svojej výživy - a nemusia to prežiť - ale prenesú transgénny peľ ďalej. Príbuzné, divo rastúce druhy, môžu časom cudzí gén prevziať. Experimenty určili, že pravdepodobnosť takéhoto prenosu sa pohybuje medzi 3 % a 93%. Výhoda má byť zrejmá: roľníci môžu masívne striekať proti burine, ich plodiny zostanú nepoškodené. Nielenže to bude znamenať zvýšenú záťaž polí chemickými jedmi. Bude to fungovať iba dovtedy, kým dostatočne veľa burín nezíska onen zázračný gén odolnosti voči hebricídu. Vždy sa totiž nájde niekoľko jedincov, ktoré sú voči jedu odolné. Ak sa skrížia s inými jedincami, ich deti budú odolné. Dajme tomu, že na počiatku boli dva také odolné, podľa matematického modelu, v priebehu desiatich rokov bude odolná celá populácia. Hmyz sa rozmnožuje dobre."

Klobúk dole, páni na toto nebezpečenstvo mysleli! Podľa zákona musí každý farmár okolo poľa s GMP pestovať druh tradičných rastlín. Čo sa tým získa? Hmyz sa samozrejme bude množiť a šíriť ďalej, ale takýmto spôsobom k jeho neodolnosti vraj dôjde oveľa neskôr - o osemdesiat generácií. Čo je pre bežného farmára alebo politika dostatočne dlhá časová mierka... Lenže ako sa zistilo prieskumom medzi farmármi v USA, väčšina farmárov tento spôsob nedodržiava. Je teda veľmi pravdepodobný prvý model a v najbližšom desaťročí budú musieť veľké firmy vyrábajúce semená prísť s novým druhom rastlín odolným voči hmyzu, pretože Bt už nebude odolný /v okolí Kanady boli nájdené už aj odolné buriny/. A to je ten lepší prípad:

Ďalším nebezpečím, ktoré prinášajú GMP je strata biodiverzity. "Môžu vyhynúť druhy hmyzu, ktoré sú užitočné. Vždy, keď vyhýňa jeden druh hmyzu, predstavuje to riziko pre živočícha, ktorý je nad ním v potravinovom reťazci - napríklad pre vtáctvo, ktoré sa týmto hmyzom živí. Pokiaľ tieto GMP ohrozia aj druhy, na ktoré nie sú zamerané, môže sa strata biodiverzity postupom rokov šíriť v ekosystéme a môže ho úplne rozvrátiť."

Riziká pre spotrebiteľa:
GMP, to sú aj výrobky z nich - kukuričná múka, paradajkový pretlak... Obsahujú novú bielkovinu, ktorá do nich bola vložená "vďaka" tomu, že tam bol vložený nový gén /gén prislúcha bielkovine/. Táto bielkovina môže byť pre človeka potenciálnym alergénom. Napríklad do niektorých potravín sa dostávajú bielkoviny, ktoré nikdy neboli súčasťou našej potravy. Organizmus ich môže spracovať ľahšie, ťažšie. "Pred dvoma rokmi v USA sa do potravinového reťazca dostala múka z kukurice, ktorá obsahuje jeden typ Bt toxínu, o ktorom sa predpokladalo, že môže spôsobovať u ľudí alergie. Túto kukuricu bolo povolené pestovať iba na priemyselné spracovanie. Pretože farmári ju dostatočne seriózne netriedili, dostala sa aj na potravinové spracovanie a následne vyše deväťdesiat ľudí hlásilo ťažké alergické reakcie po konzumovaní chipsov, vyrobených z kukuričnej múky. Časť ľudí bola testovaná ale nebola u nich zistená alergická reakcia na tento toxín. Lenže táto štúdia nebola seriózne prevedená a firma, ktorá kukuricu priviedla na trh, pristúpila na to, že stiahla všetky výrobky a uhradila náklady, ktoré sa blížili k jednej miliarde dolárov... Ďalším rizikom GMP je, že môžeu prispieť ku vzniku baktérií, ktoré sú odolné voči antibiotikám..."

GMP prvej generácie


GMP, ktoré sa momentálne vo veľkom pestujú a sú na trhu, sa nazývajú GMP prvej generácie. Čo sa týka škodcov kukurice, americkí farmári majú veľký problém s liačkou kukuričnou: "Tam pestujú kukuricu na veľkých plochách roky. Za ten čas sa tu vytvorili dobré podmienky aj pre škodcu, ktorý predstavuje pre farmára problém." Takzvaného farmára, vlastne skôr továrnika, ktorý iba produkuje a siaha po - podľa neho jedinom lieku - chemikálii. Na Slovensku našťastie nepredstavuje tento škodca nijaký problém. A tak si Ľuba Lacinová myslí, že u nás nie je žiadúce ani potrebné pokúšať sa zavádzať Bt rastliny. "Okrem toho, že Bt rastliny sú zdravotnou hrozbou, nie sú ani finančne výhodné. Čítala som štúdie robené v USA i EÚ a neukázali štatisticky rozdiel v prospech GMP. V prípade niektorých plodín, niektorej sezóny, lokalít, bola úroda lepšia, náklady farmára nižšie, v prípade inej sezóny, inej odrody danej rastliny, inej lokality, bola úroda horšia, náklady vyššie. Keď sa to v priemere spočítalo, žiadnu výhodu tieto rastliny nepriniesli. GMP prvej generácie nám priniesli skôr problémy ako prospech."

Zachránia nás jedlá s novými vlastnosťami a zlatá ryža? Alebo si niekto nabalí vrecká?


Výrobcovia GMP sa nechcú vzdať a hovoria: počkajte, prídu GMP druhej generácie a uvidíte, aké je to dobré - mať genetické technológie a použiť ich na modifikáciu poľnohospodárskych plodín! Čo sú to, resp. majú byť GMP druhej generácie? Majú zabezpečiť jednoduhšie spracovanie na potraviny alebo krmivá.

"Tieto plodiny zatiaľ nie sú na trhu a je okolo nich ticho. Či sa napokon na trhu presadia alebo nie, je v tejto chvíli ťažko povedať." Vedátori ale vymysleli už aj GMP tretej genreácie. "Tie sa orientujú na spotrebiteľa. Majú priniesť jedlá s novými vlastnosťami. Vlajkovou loďou priemyslu zameraného na GMP tretej gennerácie je takzvaná zlatá ryža. Je to ryža, do ktorej je vložený gén pre produkciu jednej bielkoviny - provitamín A. Táto zlatá ryža má zachrániť ľudí v Treťom svete, ktorí trpia avitaminózou A - teda nedostatkom vitamínu A. Je to choroba, ktorá je veľmi rozšírená v juhovýchodnej Ázii, aj v južnej Amerike. Trpí ňou podľa odhadov až štyristo miliónov ľudí. Vedie k zniženiu imunity organizmu, k poruchám zraku, až k oslepnutiu. Veľmi zraniteľné sú najmä deti, ktoré vo svojej výžive nemajú dostatok tohto vitamínu."

Napriek tomu zlatá ryža zrejme nebude riešením: "Tak, ako je teraz vyvinutá, neobsahuje dostatočné množstvo provitamínu A. Človek by musel zjesť denne pol kila ryže, aby to pokrylo potrebu, čo je nepravdepodobné. Navyše - na to, aby organizmus mohol tento provitamín využiť, museli by ľudia túto ryžu konzumovať s tukom, keďže je nerozpustný vo vode. Nedostatok tohto vitamínu je spojený s podvýživou, a títo chudobní ľudia pokiaľ si aj ryžu uvaria, nemôžu si ju dostatočne omastiť. Navyše provitamín A sa v oveľa biologicky dostupnejšej forme nachádza v rôznych druhoch zeleniny, ktoré by si ľudia v juhováchodnej Ázii mohli pestovať. FAO - svetová organizácia pre výživu vyvinula program, ktorý sa ukázal veľmi účinný na riešenie problému nedostatku vitamínu A. Naučili ľudí pestovať si na políčkach určité druhy zeleniny."

Aké jednoduché. Ale my ľudia máme tendenciu do všetkého strkať nos, namiesto toho, aby sme ho najprv aspoň objavili. Biela ryža, teda ryža, ktorú sme zbavili šupiek, postráda celistvú výdatnú zložku pre človeka. Ale nám celozrnná ryža nechutí, pretože sme sa naučili jesť iba jej jednu časť. Preto zložku, ktorú sme odmietli, musíme hľadať inde. A tak človek v snahe vytvoriť luxusné jedlá vytvára jedlá bezcenné a apetít ľudí je neuspokojený...

"Výrobky ako zlatá ryža, o ktorých firmy produkujúce GM semená tvrdia, že zachránia Tretí svet, sú skôr prostriedkom, ako zlepšiť mediálny obraz týchto spoločností a presvedčiť ľudí o tom, že genetické technológie prinesú prospech ľudstvu. V skutočnosti tieto spoločnosti vedia, že aj keď vyvinú nejaké takéto výrobky pre Tretí svet, nebudú z nich dostatočne profitovať. Skutočnou cieľovou skupinou trhu s GMP tretej generácie sú bohatí spotrebitelia priemyselne rozvinutých krajín. A jedlá s novými vlastnosťami, ktoré pre nich chcú vyvinúť, sú jedlá, ktoré budú obohatené o látky, ktoré majú zvyšovať duševnú, telesnú výkonnosť..." Prepáčte tento vstup, ale uf! Aké šťastie, že nie som bohatá. Nič proti peniazom, ale kúpiť si niečo len preto, že niekto si myslí, že vymyslel niečo lepšie ako príroda, podľa mňa svedčí len o jednom - nejde mu o moje zdravie, chce zbohatnúť... "Tieto sľubované jedlá by mali byť potravinami, ktoré budú mať podobné zloženie ako napríklad energetické nápoje, ktoré dnes dostať aj na našom trhu a ktoré majú pridané rôzne biologicky aktívne zložky. V prípade energetických nápojov, sú do nich priamo primiešavané - bez využitia genetických technológií. V prípade jedál budú tieto dodatočné látky priamo produkované paradajkami, jablkami... Vznikne tak nová potravina, ktorú bude možné predávať za vyššiu cenu."

Na americkom kontinente - v Spojených štátoch amerických, v Kanade, v menšom množstve v Mexiku - sa v súčasnosti pestuje obrovské množstvo geneticky modifikovanej sóje, kukurice, bavlny, ryže, pšenice. "Čo sa týka pšenice, firma Monsanto /nadnárodný koncern/ by chcela zahájiť pokusy aj v Českej republike. Zatiaľ to nebolo povolené, ale v týchto dňoch sa o tom rozhoduje. Nie celkom jasná je situácia je v Južnej Amerike, kde napríklad Brazília vyhlásila zákaz GMP a napriek tomu sa zdá, že sa tam pestujú. Argentína sčasti pestuje GMP. "

Čo na to legislatíva?

"Vysádzanie GMP na polia bez schválenia príslušným orgánom v členských štátoch EÚ nie je dovolené. Firme, ktorá o vysadenie žiada, sa musí urobiť hodnotenie - čo môže toto uvoľnenie priniesť? V prípade, že riziká sú príliš veľké, by to mal príslušný štát zakázať, resp. môže dať podmienku. Napríklad: okolo poľa sa GMP musí byť vysadený 50-metrový pás konvenčnej kukurice... O povolení spolurozhodujú aj ostatné členské štáty prostredníctvom Európskej komisie. Ak žiadny zo štátov nevznesie námietku, s pestovaním sa môže začať... V súčasnosti sú k platným zákonom pripravované dodatky o stopovateľnosti i o zodpovednosti za škody. Stopovateľnosť znamená toľko: Ak sa dopestuje GMP napríklad z kukurice, musí byť zabezpečované sledovanie úrody z tohto poľa - od klásku až po krabicu s chipsami. Všetky potraviny, ktoré obsahujú GMP majú byť označené. Článku o zodpovednosti sa veľmi bránia výrobcovia. Lebo škody môžu byť nevyčisliteľné. Na jednej strane sa výrobcovia oháňajú tvrdením, že ich výrobky sú neškodné, na strane druhej odmietajú legislatívu..."


Slovenská republika 19. februára prijala Zákon č. 151 O používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, ktorý je platný od 1. apríla tohto roku.

V súčasnosti by mala byť na výrobku obsahujúcom GMP o ňom informácia. "Neviem, do akej miery sa to na Slovensku dodržuje. Označovanie potravín spravuje Potravinársky kódex, ktorý zavádza povinnosť označovať tieto potraviny. Keďže spomínaný princíp stopovateľnosti, ktorý chce presadiť EÚ, zatiaľ nie je prijatý, mal by si výrobca všetky suroviny, ktoré k nemu prídu, testovať. V praxi sa musí obmedziť na náhodné vzorky. Keby platil zákon o stopovateľnosti, dalo by sa skôr veriťtomu, čo je na etikete uvedené."

Na Slovensku vraj existujú testovacie políčka s GMP. Keďže prvého apríla tohto roku vyšiel aj u nás zákon o geneticky modifikovaných organizmoch, mali by byť teraz políčka nahlásiť na Ministerstve životného prostredia a požiadať o povolenie. Ak to neurobia, je možné udeliť majiteľom pokutu až 5 miliónov korún - čo ovšem nie je pre nadnárodné firmy zaujímavá suma. Štátne odrodové skúškyGM plodín, ktoré trvajú dva roky, u nás ešte nezačali. To znamená, že prinajmenšom dva roky nebude možné na Slovensku pestovať GMP, pretože je možné pestovať len zo semien, ktoré nimi prešli.

Prečo bolo dôležité vám o tom takto obšírne písať? Aby ste si uvedomili, že aj vy môžete rozhodovať o tom, či takéto produkty na trhu chcete alebo nie. Ľuba Lacinová hovorí: "Osobne, ak si mám možnosť kúpiť potraviny, ktoré neobsahujú geneticky modifikované zložky, kúpim si ich... Napríklad teraz som niekoľko rokov pracovala v Nemecku. A tam, pod vplyvom toho, že Európania - a Nemci zvlášť - si neželajú GMP, určité siete potravinárskych obchodov vydali prehlásenie v tlači, že sa zaručujú za to, že u nich budú iba potraviny, ktoré neobsahujú geneticky modifikované prísady."

Hranica vnímania je subjektívna. Riziko, ktoré spoločnosť považuje za prijateľné alebo neprijateľné, závisí od toho, aké hodnoty momentálne prevládajú v tej ktorej spoločnosti. V USA sa pestujú monokultúry a nikoho nezaujíma, že to dlhodobo narušuje stabilitu ekosystému. Európa nie je ochotná zasahovať do genofondu, ďaleko viac sa venuje životnému prostrediu, uznáva aj jeho estetickú hodnotu. Ekostystém je tým stabilnejší, čím je rozmanitejší.

Prasa s génom špenátu

Geneticky modifikované živočíchy môžu úplne rozložiť ekosystém


Dňa 27. februára 1997 skupina škótskych vedcov vedená lanom Wilmutom oznámila, že sa im podarilo klonovať jahňa Dolly z dospelej ovce. Narodila sa ako klon odvodený z bunky vemena dospelej ovce. Optimizmus vedcov trocha schladilo zistenie, publikované na jar 1999, že ovečka Dolly stárne rýchlejšie než by zodpovedalo normálnemu vývoju jej druhu...

"V súčasnosti je vyvinutých niekoľko rýb, ktoré majú zvýšený obsah rastového hormónu, prípadne majú vložený rastový hormón z iných živočíšnych druhov, čím je zabezpečené, že rastú oveľa rýchlejšie, než prirodzené druhy. Ale v súčasnosti je kontroverzný takýto rýchlorastúci losos, ktorý je pripravený na zavedenie do pestovania na farmách. S GM rybami je ten problém, že ryby sú asi tým najhoršie ustrážiteľným živočíšnym druhom. Dá sa predpokladať, že ak pole s kukuricou dostatočne - možno až o niekoľko kilometrov - oddelíme od iných polí s kukuricou, peľ GM kukurice sa nedostane na ostatné rastliny. Keby sme mali GM kurence, boli by na farmách tak dobre zatvorené, že by sa odtiaľ chúďatá nedostali... Lososy sa ale ustrážiť nedajú. Ak ujde jeden GM losos - a ten raz ujde - môže modifikácie šíriť ďalej a v priebehu niekoľkých rokov úplne narušiť ekosystém.

Okrem týchto rýchlorastúcich rýb sa pripravujú ďalšie GM živočíchy, ktoré používame ako zdroj potravinárskeho mäsa. Mali by mať zlepšené potravinárske vlastnosti - znížený obsah tuku... Nedávno bolo vraj vyvinuté prasa, ktoré má vložený gén zo špenátu. Tento kríženec medzi ošípanou a špenátom by mal dodať zdravšie bravčové mäso...

Napokon veľmi spornou oblasťou využitia GM živočíchov je genetické modifikovanie ošípaných tak, aby boli dostatočne príbuzné človeku a aby sa ich orgány dali použiť na transplantáciu pre ľudí. Tak ako sa chirurgia zdravotná starostlivosť rozvíja, sú čoraz lepšie vyvinuté transplantačné postupy. Nimi by bolo možné zachrániť veľa ľudí, ktorí inak musia zomrieť v dôsledku zlyhania niektorého orgánu. Ošípané sú veľkosťou i stavbou tela podobné človeku. Lenže je tu bariéra - ľudský organizmus takýto orgán odvrhne. Teraz ide o to zistiť biologickú podstatu tohoto odvrhnutia a upraviť ošípanú tak, aby nenastalo. V súčasnosti sa zistilo, že existuje jeden pomerne zložitý cukor, ktorý sprostredkúva vznik imunitnej reakcie, ktorá odvrhne transplantovaný orgán. A sú vyvinuté aj ošípané, ktoré majú z organizmu vyradený gén, ktorý tento cukor kóduje. Lenže nie je jasné, či je to jediná príčina odvrhnutia orgánu. Celý proces je veľmi komplexný a zrejme mu nerozumieme. A otázka je, ako to zistiť? Experimentovať na ľuďoch je v legislatíve väčšiny štátov zakázané. Každý živočíšny druh má vlastné vírusy, ktoré sú preňho neškodné, ale pre iné organizmy môžu byť až smrteľné. Transplantáciou môžu vzniknúť úplne nové nákazy, ktoré sa môžu šíriť spôsobom, ktorý teraz nevie nikto odhadnúť. Riziko nových nákaz je tou najproblematickejšou stránkou xenotransplantácií.

Naprogramované deti


S klonovacím "zdokonaľovaním" človeka sa začalo už v roku 1998, 8. decembra, kedy dve poradné komisie vo Veľkej Británii, Human Genetic Advidsory Commision a Human Fertilisation and Embryology Authority vydali vyhlásenie, v ktorom odporúčajú svojej vláde povoliť určité druhy klonovania ľudských embryí pre výskum nových spôsobov liečenia chorôb... S niečim ďalším, čo nám sľubujú výskumníci a lekári - ale nie tí najserioznejší - sú naprogramované deti. Deti, ktoré by mali vopred vybrané vlastnosti:

"Je známych veľmi málo génov zodpovedných za veľmi málo čŕt. Momentálne sa hľadajú gény, ktoré majú byť zodpovedné za agresivitu, sklon k alkoholizmu, inteligenciu. Súčasne sa rozširuje umelé oplodnenie, keďže sa zvyšuje množstvo párov, ktoré nemôžu prirodzeným spôsobom splodiť dieťa. Výsledkom tohto oplodnenia vznikne niekoľko embryí, z ktorých sa vyberie jedno či dve a vložia sa do maternice. Môžu sa vyberať náhodne, ale je možné urobiť selekciu - toto bude modrooké, to nechcem, toto bude hnedooké, to chcem! To je v súčasnosti možné. Čoskoro bude možná aj pozitívna selekcia. To znamená, že do ranného embrya sa vloží napríklad gén inteligencie. Osobne si ale myslím, že inteligencia je taká jednoduchá povahová črta, že by bola kódovaná konkrétnym génom. Ale viem si veľmi dobre predstaviť, že určitá skupina lekárov a biotechnológov povie, že ten gén odhalili. Pre veľmi bohatých ľudí sa na súkromných klinikách objavia embryá, ktoré ho budú mať vložené. To, či dieťa bude naozaj inteligentné, zistíme tak o dvadsať rokov. To je dosť dlhá časová miera na to, aby sa stabilizoval tento typ trhu. Ale čo ak sa niečo nepodarí? Budú to dieťa "rodičia" reklamovať? V tomto prípade vzniká dosť veľký priestor na manipuláciu... A keď to trošku sledujete, určití ľudia sú náchylní podľahnúť propagande tohoto typu - my si to môžeme dovoliť a my si to kúpime! Podľa mňa je to nezmysel. Duch osobnosti je oveľa zložitejší, než by sa dalo naprogramovať. V súčasnosti neviem o štáte, ktorého by legislatíva niečo také dovoľovala. Napriek tomu je možné nájsť na internete dostatok inzerátov rôznych obskúrnych súkromných kliník, ktoré toto ponúkajú."

Ľuba Lacinová si myslí, že pre ľudí by mohli genetické technológie priniesť úžitok v možnosti liečiť dedičné choroby... "Lenže ešte nevieme, koľko dedičných chorôb môže v skutočnosti obsahovať ľudský organizmus. Existuje do tisíc chorôb, o ktorých sa vie, že sa dedia. V súčasnosti je pri niekoľkých desiatkach týchto chorôb známe, prostredníctvom ktorého génu sa tá choroba prenáša. Pre väčšinu chorôb nepoznáme, ktorý gén ju prenáša. Mnohé choroby prenášajú viaceré gény. Ale niektoré choroby sú také jednoduché, že je jeden gén, ktorý ju prenáša. Pokiaľ by sa nám podarilo nájsť metódu, ako do živého organizmu, do buniek dospelého človeka vniesť príslušný neporušený gén, mohli by sme ho z tej choroby vyliečiť. Táto metóda už pred časom prešla do štádia klinických pokusov, ale po niekoľkých smrteľných komplikáciách sa veľmi sprísnili kritériá na tieto pokusy, a myslím, že v súčasnosti sa nerobia. Vniesť gén do bunky nie je jednoduché. Samotný proces je pre dospelý organizmus natoľko zaťažujúci, že môže pacienta zabiť. Je to jednoduchšie v embryonálnom stave, takže sa možno lekári vydajú týmto smerom. Pretože dedičné choroby sa dajú diagnostikovať v embryonálnom štádiu z rozboru plodovej vody. Ale to je opäť proces, ktorý zahŕňa experimenty na ľuďoch, a preto je veľmi kontroverzný..."

Takže toto sú sľuby genetických technológií. Našťastie sa v Európe nestretávajú s pochopením u ľudí, ktorí by sa z nich mali tešiť. Pretože prinášajú okrem sľubovaných výhod veľké riziká. Pre ekosystém, pre človeka - spotrebiteľa. Prinášajú tiež etické otázky, ktorými sa treba zapodievať.

Etické otázky: "Už len taká vec, že pri využívaní genetických technológiách sa vnášajú gény z úplne rozdielnych organizmov do iných. Takže v rastlinách sa napríklad môžu vyskytnúť živočíšne gény. To stavia dosť závažnú otázku pre ľudí, ktorí odmietajú jesť akékoľvek živočíšne produkty. Lekársky výskum práve v oblasti ľudskej genetiky prináša veľmi zložité etické otázky. Sú to vždy experimenty na ľuďoch. Genetickým diagnostikovaním možno získať o človeku informácie, ktoré ho môžu vážne diskriminovať. No a napokon selekcia ľudí, ktorá by sa v súčasnosti dala robiť, i keď ju všetky vyspelé štáty zakazujú, je možné, že sa už robí na drahých súkromných klinikách."

Bezhodnotová veda neexistuje


Nakoniec sa s Ľubou Lacinovou zamýšľame nad sociálnym a politickým stanoviskom ku genetickým technológiám, ktoré sa nemôže meniť kedykoľvek, "pretože hodnotový systém spoločnosti sa vyvíja oveľa pomalšie ako vedecké poznanie. Myslím si, že oveľa rýchlejšie sa môže zmeniť vedecké poznanie, než hodnotový postoj spoločnosti. Je to viacgeneračná otázka. A ak by sme hovorili o tom, či je možné robiť rozhodnutie o biologickej bezpečnosti čisto na vedeckom základe, odpoveď znie: Nedá. Pretože skončíme pri tom, že nemáme dostatok informácií. A tak je to otázka politického rozhodnutia, tým pádom aj hodnôt toho ktorého politika. Som presvedčená, že bezhodnotová veda neexistuje. Veda mapuje určitú časť skutočnosti a ešte stále zostáva veľká miera nevedomosti a nepoznanosti mechanizmov, ako interagujú živočíchy v ekosystéme. Takže my pri odhadovaní rizika pracujeme s veľkou mierou neznalosti. A je to otázka našich subjektívnych hodnôt, či budeme pokorní pred neznalosťou a nenapáchame zlo, alebo z ekonomických kalkulácií máme naznačené, že v určitej krátkodobej miere - ktorá môže byť zaujímavá z hľadiska volebného obdobia politika, ale je zanedbateľná z hľadiska fungovania ekosystému - môžeme získať ekonomické zisky. Hranica, aké riziko je prijateľné, aké neprijateľné, sa nedá postaviť objektívne. Je to ovplyvnené hodnotami ľudí, ktorí sú v rozhodovacích funkciách."

"Génové technológie pred nás stavajú otázky, na ktoré nemáme dobrú odpoveď", hovorí Ľubica Lacinová a dodáva: "A možno, že problém je skôr v tom, akú otázku si kladieme, než v tom, aké prostriedky použijeme na jej zodpovedanie."

Koľko energie, umu, zručnosti sa plytvá na výskumy, ktoré podliehajú času, meniacim sa podmienkam v prírode, ktorá sa zasa mení aj v závislosti na tom, ako sa k nej chováme my. Chyba sa stala možno už tam, keď sme odmietli prírodnú stravu a namiesto nej prijali stravu rafinovanú. Spoločnosť sa vydala na cestu sebazničenia. Pretože jedlo je život a život nesmie odpočiť od prírody. Dovolím si v prípade genetických technológií povedať bohužiaľ, pretože aj ja sa prikláňam k Masanobu Fukuokovi, priekopníkovi japonského organického poľnohospodárstva, ktorý hovorí: "Príroda zachytená vedeckým poznaním je príroda zbavená života, strašidlo, ktoré má kostru, no nie dušu. Príroda zachytená filozofickým poznaním je teória vytvorená ľudskou špekuláciou, strašidlo s dušou, no bez štruktúry... Úloha vedcov v spoločnosti je taká ako úloha analyzovania vo vašej mysli. Vedci bez ohľadu na to, koľko toho už preskúmali, si nakoniec začnú uvedomovať, aká je príroda v skutočnosti dokonalá a záhadná. Veriť tomu, že výskumom a vynálezmi môže ľudstvo vytvoriť čosi lepšie ako príroda, je ilúziou. Príroda nám predpisuje pravidlá a zložky prírodnej stravy. Určuje ich podľa miestnych podmienok, potrieb a telesnej konštrukcie každého človeka."

Ľudmila Paňáková   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606