magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Čakajú nás povodne a požiare
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Apr 09 2002 - 11:01 GMT
Nie je to tak dávno, čo štatisti konštatovali vysoký počet obetí povodne v Jaromniciach. Letá sú z roka na rok teplejšie a poľnohospodári sa domáhajú dotácií za škody spôsobené suchom. V Slovenskom raji vyhorela časť národného parku, oheň sa šíril nesmiernou rýchlošťou. Čo majú tieto tri nepríjemné skutočnosti (a mnoho ďalších, iných, nemenovaných) spoločné?

V stredu 8. 11. 2000 sa na tlačovej besede v priestoroch Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach prezentovala svojimi názormi a postojmi mimovládna organizácia Ľudia a voda.

Ako pokázal líder tejto mvo, Ing. Michal Kravčík, CSc., princ Charles si počas nedávnej návštevy nevybral do programu návštevu prírodnej rezervácie pri Banskej Bystrici náhodne. Svetová elita, ktorá nie je zaťažená vlastnými obchodnými záujmami, prejavuje čoraz väčšie znepokojenie nad ľudskou aroganciou voči krehkej rovnováhe prírody. Ak prehovoríme rečou faktov, naprílad na území Slovenska sa vybetónovaním každého jedného metra štvorcového zamedzí vsiaknutiu 230 litov vody do pôdy ročne. Voda rýchlejši odteká z prostredia, na ktoré padla formou zrážok. Zväčšovaním odtokov sa viac koncentruje do morí, oceánov a krajina vysychá. Následkom nerovnomerného rozloženia vody vznikajú extrémne výkyvy počasia. Španielsko trpí horúčavami, Anglicko prenasledujú potopy. Na Slovensku?

Podľa predstaviteľov mimovládnej organizácie Ľudia a voda je stupeň rýchlosti, akým sa šíril požiar v Slovenskom raji, jednoznačným príznakom presušenosti krajiny a takéto katastrofy môžeme očakávať stále častejšie.

Podľa štatistík, ktoré prezentovali pred prítomnými novinármi, na Slovensku pribúda ročne priemerne 560 hektárov urbanizovanej plochy, z veľkej časti vybetónovanej, prípadne pokytej asfaltom. Nie je to však charakteristické le pre našu krajinu, podobne sa správajú aj mnohé iné štáty. Ide teda o problém svetový.

Východisko z tejto situácie spoločnosť Ľudia a voda vidí v legislatívnych zmenách, podľa ktorých by mal staviteľ urbanizovanej zóny za povinnosť stavať aj účelové zariadenia na zdržiavanie vody v krajine, kam padla formou zrážok, aby sa mohla spätne vyparovať do ovzdušia. Pritom by nemalo ísť o bodové zberače, ale plošné, rozptýlené. Podľa prognóz OSN je postup vysýchania kontinentov taký progresívny, že v roku 2020 bude viac ako 3 miliardy ľudí žiť vo vysušenej krajine bez prírodných zdrojov vody a možností pestovania a chovu potravinových zdrojov. Už v budúcom storočí by sa mala voda stať lukratívnou surovinou a spoločnosti ovládajúce trh s touto tekutinou budú vystupovať ako symboly ekonomickej moci.

Východisko z problému na Slovensku spoločnosť Ľudia a voda vidí v tvrobe siete projektov regionálneho rozsahu, ale s celkovým efektom. Tým by malo byť vytváranie spoločností zložených z obecných samospráv, mimovládnych organizácií a štátnych organizácií, ktoré by v koordinácii vytvárali čo najlepšie podmienky pre revitalizáciu životného prostredia a spoločne sa starali o povodie slovenských tokov. MVO Ľudia a voda pripravuje akýto projekt, pričom jeho územne najmenšia alternatíva sa týka povodia rieky Svinka, najväčšia povodia rieky Hornád.

Zároveň 10. októbra 2000 mvo Ľudia a voda v spolupráci s ďalšími dvanástimi mimovládnymi organizáciami pripravila 16 stranový materiál konkrétnych pripomienok k zákonu o vodách, ktoré predložili Ministerstvu životného prostredia SR. Tieto sú v súlade s požiadavkami Európskej únie, podľa plánov vývoja legislatívy v rezorte ochrany životného prostredia. Takto koncipovaná legislatíva by mala byť prijatá v EÚ o tri roky. Potom sa stane záväznou pre všetky jej členské štáty. Slovensku sa núka šanca vytvoriť legislatívu podľa plánov EÚ už teraz.

Ich návrhy nachádzajú pozitívne ohlasy a podporu hlavne v krajinách Západnej Európy a USA. Kniha Michala Kravčíka Voda pre tretie tisícročie práve vychádza v angličtine v USA s názvom Hlas vody. Ich programový manažér Ing. Jaroslav Tešliar, CSc., práve o probléme prednáša v Amerike.

Spoločnosť Ľudia a voda pri tejto príležitosti vydala súhrn príčin a následkov v článku s názvom Ako si globálne „podkurujeme“.

V ďalšej časti tlačovej besedy aktivisti mvo Ľudia a voda prítomných oboznámili s listom, ktorý Krajské grémium tretieho sektora Banskobystrického kraja a Krajské grémium tretieho sektora Košického kraja odoslalo zástupcovi Európskeho parlamentu Janovi Marinusovi Wiersmovi. Predmetom listu je znepokojenie slovenských mimovládnych organizácií nad nerovnomerným investoaním Vlády SR do rozvoja jednotlivých regiónov a vyjadrili obavy nad zneužívaním prostredkov Európskej únie na aktivity vedúce k deštrukcii životného prostredia, za ktorými stojí nad záujmom spoločnosti lobbing stavebných firiem. Tento list nájdete ak kliknete tu.

Slavomír Szabó

sivo@box.sk   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606