magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Ako je to s Kositom, alebo za čo platíme?
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Apr 10 2002 - 06:02 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/15022002_2/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25

Nedávno sme na stránkach Cassovia.sk informovali o aktivite časti opozičných poslancov mestského zastupiteľstva v rámci prehodnotenia výšky platby za zvoz, zneškodňovanie a likvidáciu odpadov na území mesta. Pretože aj táto tlačová beseda nastolila niekoľko otázok, oslovili sme riaditeľa spoločnosti Kosit, a.s., Ing. Adriana Marchiniho.

Ešte pred rozhovorom je nutné povedať, že vstup do areálu na Rastislavovej 98 pripomína príchod na stavenisko, pretože niekdajšie sídlo odpadového hospodárstva tak, ako ho odovzdalo mesto, skôr vyzerá ako sústava objektov v asanácii. Prekvapila ma aj kancelária generálneho riaditeľa, bez kobercov, takmer bez nábytku, namiesto pracovného stola školská lavica. Jediná účelová miestnosť trochu reprezentatívnejšieho charakteru je zasadačka na prijímanie klientov a rokovania.

Zakladateľmi spoločnosti KOSIT, a.s., zodpovednej za zber, zneškodňovanie a likvidáciu odpadu v Košiciach sú tri sukjekty. Talianska firma Four Italy, ktorá vlastní 51 percent, Mesto Košice, ktoré vlastní 34 percent a spoločnosť HOOCH, ktorá vlastní 15 percent. Najväčší podiel teda majú Taliani, pričom Four Italy je založená štyrmi talianskymi spoločnosťami AGEA z mesta Ferrara, AGSM z mesta Verona, META z mesta Modena a VESTA z mesta Benátky. Všetky tieto spoločnosti vlastnia talianske mestá, ale do dvoch rokov budú privatizované na 49 percent a ich akcie pôjdu na burzu. Majú viac ako 3 tisíc zamestnancov a predmetom ich činnosti aj know-how sú projekty v rámci odpadového hospodárstva, životného prostredia, mestskej zelene, správy cintorínov, správy vodného hospodárstva, verejného osvetlenia, tepelného hospodárstva a geotermie. Slovensko nie je skúšobná liaheň zahraničných aktivít Four Italy, svoje projekty už majú rozbehnuté v Poľsku, Srbsku a Chorvátsku. K vytvoreniu podniku Kosit sa dostali na základe tenderu. V rámci prevádzkovania košickej spaľovne so svojimi aktivitami pôsobia od 1. augusta 2001. Košice týmto nadobro ustúpili od nebezpečného skládkovania odpadu.

V súčasnosti má Kosit približne 350 zamestnancov, nájdete tu len troch Talianov. Okrem generálneho riaditeľa sú to ešte technicko-ekonomický poradca a odborník na spaľovňu.

* Zákonom o odpadoch od roku 2002 už nie sú producentmi komunálneho odpadu mestá a obce, ale ich obyvatelia. V dôsledku toho sa platba za odpad zvýšila v rámci celého Slovenska. V Košiciach však viac ako v iných mestách, čo je vždy vnímané ako nepopulárny krok. Zhodou okolností od tohto roku zabezpečuje zber, zneškodňovanie a likvidáciu komunálneho odpadu v Košiciach Kosit, a.s. To by mohol byť druhý faktor, ktorý sa podpísal na výšku poplatku každého obyvateľa Košíc 650 Sk ročne bez ohľadu na vek. Je jasné, že výšku poplatku stanovilo mesto, odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo, nebola určená Kositom. Návrh na jej výšku však musel vychádzať z ekonomických analýz prevádzkovania Kositu. Čo ovplyvnilo výšku mestom vyberaného poplatku?

"Výška platby obyvateľov za zber, zneškodňovanie a likvidovanie odpadu nebola ovplyvnená len vznikom Kositu. Zákon o odpadoch začal platiť taktiež od tohto roku a nám je jedno, či by za všetko platilo mesto, alebo jeho obyvatelia. Ale aby mohla spoločnosť fungovať podľa všetkých vyžadovaných noriem, boli nutné aj vstupné investície zo strany všetkých jej zakladateľov. Príjem musí byť vyšší ako náklady na réžiu, aby bolo opäť možné investovať v rámci zabezpečenia služieb a tvorby ekologicky čo najčistejšieho prostredia. Spaľovňa nevyhovovala životným normám niekoľko rokov, bol to v podstate šrot, len sa špekulovalo ako ju udržať pri živote a prevádzkovať aj za cenu nepriaznivých dopadov na okolie. Dnes je situácia iná.

Ukladanie odpadu na komunálnych skládkach je v súčasnosti nevyhovujúci systém s veľmi zlým dopadom na ekologickú stabilitu. Celá Európa uprednostňuje separovanie odpadu ako druhotných surovín vhodných na recykláciu a len materiál, čo nie je možné takto využiť, je najvhodnejšie spáliť.

Platbu za odvoz, zneškodňovanie a likvidáciu odpadu na jedného obyvateľa sme však nevypočítali my, tento návrh predložilo Mesto Košice. Predpokladaný zisk spoločnosti Kosit je 12,5 percenta, avšak ten sa netýka len práce v rámci komunálneho odpadu. Našim cieľom je využívanie získaných prostriedkov do skvalitňovania odpadového hospodárstva na čo najvyššiu mieru prijateľnú pre obyvateľov a životné prostredie.

Výška poplatku obyvateľov je daná aj tým, ako často mesto chce, aby sme odvážali kontajnery s odpadkami. Taktiež tým, že majetok, ktorý sme získali od mesta bol vo veľmi úbohom stave, často absolútne nepoužiteľný. Len v januári sme museli zakúpiť 730 kontajnerov.

Pozeráme predovšetkým na to, aby spaľovňa fungovala v rámci všetkých zákonných noriem. Aby sa všetko zabezpečilo v rámci požiadaviek, sú nevyhnutné veľké investície, aj keď našou i ekonomicky logickou snahou je aby náklady na zber boli čo najnižšie."

Spaľovňa bola starou ranou Košíc, ekologické normy sa aj prípadným vstupom do Európskej únie sprísnia. Aký je terajší stav?

"Spaľovňa bola naozaj v katastrofálnych podmienkach, jej prevádzka porušovala limity dané zákonmi a ohrozovala životné prostredie. Len na základné opravy sme do nej museli investovať 20 miliónov. Už teraz však v rámci svojej prevádzky vyhovuje ekologickým normám na Slovensku. Do roku 2003 chceme investovať aj do odlučovačov, ktoré spĺňajú také ekologické limity, ktoré v Európskej únii budú platiť až od roku 2005. Všetko sa deje pod kontrolou inšpekčných orgánov životného prostredia, aj tam kde zatiaľ slovenská legislatíva povoľuje vyššie normy, pracujeme tak, aby sme spĺňali náročnejšie - európske podmienky."


Ako separovať odpad
V súčasnosti sa v meste vyskytujú dva druhy kontajnerov na separovaný zber. Kontajner s modrým vrchom slúži na papier, ako je na ňom uvedené. Do kontajnera so žltým vrchom sa hádžu spolu plasty, sklo a kovy. Tie sa potom triedia v recyklačnom stredisku v Barci na farebné sklo, nefarebné sklo, kovy podľa druhu, plasty podľa druhu atď...



* Hovoríte o ekologickom prostredí. Viem, že jednotnú výšku poplatkov každého Košičana nestanovil Kosit, ale prijalo mestské zastupiteľstvo. V rámci životného prostredia by však bolo motivujúce znižovanie produkcie odpadov a väčší podiel na separovanom zbere, ak by sa neplatil jednotný poplatok, ale na základe skutočne vyprodukovaného množstva odpadu každej rodiny. Inak sa stráca ekonomická motivácia. Kosit je zasa ako podnikateľský subjekt motivovaný získať čo najviac odpadu, pretože tým narastajú jeho zisky. Súhlasíte s týmto tvrdením?

"Produkcia odpadu v Košiciach je oveľa nižšia v porovnaní s inými európskymi štátmi. Tu sa vyprodukuje 0,5 až 0,6 kilogramu na osobu denne. V iných európskych štátoch to je 1,2 až 1,3 kilogramu na osobu denne. To množstvo je spojené aj so životnou úrovňou, jej nárastom sa zvyšuje aj množstvo odpadu. Nemáme žiaden záujem zvyšovať jeho produkciu, pretože zber odpadu je len jednou časťou našej činnosti. Nezaujímajú nás špekulácie, ako zvyšovať naše príjmy takouto formou. Stabilitu spoločnosti musí zabezpečovať viac činností, ktoré je možné rozvíjať.

My máme záujem pomôcť mestu tak, aby sa optimalizovalo odpadové hospodárstvo. Ide však o komplexný systém, ktorý sa nedá vytvoriť ani počas jedného, ani počas troch mesiacov. Už teraz zavádzame separovaný zber, chceme ho rozšíriť čo najviac, na čo plánujeme informačnú kampaň. Začneme od škôl s deťmi, ďalej v úradoch verejnej správy a tak ďalej. Pri separovaní odpadkov je potrebná spolupráca občanov. Ale aj tu musí byť jasné, že separovaním odpadu finančne veľa neušetríme, je to však výhodné pre životné prostredie."

* Systém súčasných platieb je však podľa môjho názoru diskriminačný minimálne v jednom bode. Platí sa za osoby v domácnostiach, ale aj za chaty v rekreačných a záhradkárskych zónach. Uvediem príklad - ľudia, ktorí majú záhradky vo viacerých častiach Suchej doliny tam nemajú kontajnery a pritom musia platiť aj za ne. Ak by tam kontajnery boli, dajme tomu vznikajú podniku vyššie náklady za zvoz odpadu. Lenže kontajnery tam nie sú, majitelia chatiek odvážajú odpad domov. Platia aj za osobu, aj za chaty, ale viac odpadu nevyprodukujú...

"V tejto otázke sme naozaj nerozhodovali my, kto každý bude platiť, nerozhodli sme ani v tej veci, kam všade pôjdu kontajnery. Tu rozhodovalo len mesto, my sme takýto návrh nedali."

* Jeden z argumentov proti súčasnej koncepcii odpadového hospodárstva v Košiciach bolo upozornenie, že sa v košickej spaľovni spaľuje odpad z Michaloviec, pričom Michalovčania platia nanajvýš 360 Sk za obyvateľa, Košice 650Sk. Keď som si overoval dôveryhodnosť informácie, dozvedel som sa, že išlo o zákazku pre košickú spaľovňu, kde sa nespaľoval komunálny odpad mesta Michalovce, ale právnickej osoby z Michaloviec na základe zákazky v rámci podnikateľskej činnosti Kositu. Nakoľko je spaľovňa vyťažená zo strany mesta Košice a nakoľko zo strany takýchto zákaziek?

"Áno, nie je pravda, že by sa v Košiciach spaľoval komunálny odpad z Michaloviec. Spaľovňa má dve linky - K1 a K2. Každá linka má podľa projektu kapacitu 80 tisíc ton odpadu ročne, celkovo 160 tisíc ton. Od mesta Košice dostávame 55 tisíc ton odpadu. Zatiaľ pracujeme len s jednou linkou, konkrétne s K2, ktorá bola kompletne reštaurovaná tak, že môže fungovať v rámci dodržiavania limitov životného prostredia. Linka K1 v súčasnosti nepracuje. Keďže 55 tisíc ton odpadu z Košíc nezabezpečuje optimálnu prevádzku spaľovne, až pri vyťažení jej výkonu dochádza aj k optimalizácii nákladov na jej prevádzku, potrebujeme pre K2 aspoň 75 tisíc ton odpadu ročne.

V predchádzajúcich rokoch sa tu spaľovalo 70 až 75 tisíc ton, pretože približne 20 tisíc ton odpadu sa dovážalo z Prešova. Teraz zbierame odpad priemyselného typu, ale len taký, čo vyhovuje ekologickým podmienkam likvidácie v spaľovni, aby sa jej výkon využil v rámci dostatočne ekonomickej prevádzky. Časť odpadu sa dováža z okolia, zvyčajne ide o malé množstvá z dedín, ktoré nedokážu naše zariadenia kapacitne vyťažiť.

V týchto mesiacoch máme prísun asi len 130 ton odpadu na spálenie denne, ale január a február sú vždy slabšie mesiace. Ak by bol prísun 150 ton denne, ročne to vychádza na 55 tisíc ton.

Odkedy sme zodpovední za spaľovňu mali sme počas prvých šesť mesiacov prísun odpadu v objeme 32 tisíc ton a niečo. Pri takomto tempe to vychádza na približne 65 tisíc ton odpadu ročne. Do toho je zahrnutá aj tá časť odpadu, ktorá prichádza z okolia Košíc a tvorí asi 15 percent celkového objemu. Teda na dostatočné fungovanie spaľovne je to naozaj málo. So životným prostredím po rekonštrukcii linky K2 nemáme žiaden problém."

* Výšku platby za odvoz, zneškodnenie a likvidáciu odpadu teda určite ovplyvnili aj nutné investície. Pokiaľ sa dosiahne zlepšený stav technologického vybavenia je možné rátať aj s úpravou cien v nasledujúcom období?

"V tejto chvíli je na to ťažko odpovedať. V tomto roku sa cena naozaj zvýšila, investovalo sa do systému a ďalší vývoj cien je podmienený aj tým, či ľudia začnú odpad separovať. Separujeme papier, plasty, kovy a sklo. Zbierame batérie, toxické žiarivky a ďalšie. Je však dôležité, že v Európskej únii sa separuje aj organický odpad, ktorý sa nespaľuje, ale premieňa na kompost. Na to je však nutné vybudovať zariadenie - kompostáreň, čo sú ďalšie investície. Kompostáreň sme vybudovali napríklad v Benátkach a stála nás 75 miliónov eúr. Práve v týchto týždňoch uvažujeme, že by sa vybudovala kompostáreň aj v Košiciach, o niečo menšia, lacnejšia a kapacitou vhodná. Organický odpad by sme začali zbierať najskôr od veľkých výrobcov, ako sú reštaurácie a závodné jedálne. Lenže pokiaľ nemáme vybudovanú kompostáreň, nemôžeme ho separovať, musí sa spaľovať, nedochádza na jeho ekologické zhodnotenie. Dá sa robiť veľa vecí, ale všetko vyžaduje vstupné investície.

Náš plán na rok 2002 zahŕňa 50 miliónov Sk len na rekonštrukciu budov, v ktorých sídlime. Cez strechy nám preteká voda, je potrebné kompletne opraviť kanalizáciu, pretože je v havarijnom stave a zákon nám to prikazuje. Ďalších 50 miliónov investujeme do áut, aby bolo na čom pracovať. Do spaľovne chceme tento rok investovať 160 miliónov korún. Financie na čistotu mesta a údržbu komunikácií je ďalších 30 miliónov, teda len na služby obyvateľstvu je to 290 miliónov Sk."

Po rozhovore sme sa s riaditeľom Ing. Adrianom Marchinim prešli po technicko-hospodárskom dvore Kositu i priestormi donedávna chátrajúcej budovy. V garážach sa pracovalo na opravách starých technológií, dvor bol plný prestárlych nefunkčných a rozpadávajúcich sa kontajnerov, vedľa nich kontajnery nové. Pýtal som sa ešte na odbyt druhotných surovín. Problém robí napríklad sklo, lebo na Slovensku ho recykluje len Skloobal Němšová, takže transport druhotnej suroviny je drahší ako jej reálna cena. Momentálne jednajú o jeho vývoze do Poľska. Na ostatné druhotné suroviny už odoberateľov majú, prebiehajú rokovania s ďalšími, pretože dopyt sa zvyšuje. Vybudovali recyklačné stredisko v Barci, kde sa separovaný odpad ešte dodatočne triedi na sklo, papier, kovy a plasty, ďalej plasty, sklo, kovy na jednotlivé druhy a podobne.

Poplatok vo výške 650 Sk, ktorý vzali na vedomie mnohí Košičania so značnou nevôľou prijali poslanci mestského zastupiteľstva. Kosit sme však navštívili, aby sme poznali ekonomické faktory, ktoré sa spolu s novoprijatým zákonom o odpadoch podpísali na cenotvorbe. Ekológovia z mimovládnych organizácií začínajú petičnú kampaň, ktorou chcú nastoliť zmenu. Podľa nej má každý platiť len za odpad, ktorý skutočne vyprodukuje. Táto aktivita je však namierená voči vrcholným predstaviteľom mesta, Kosit o tom zo zákona nemôže rozhodnúť.

15. 2. 2002
Slavomír Szabó
sivo@box.sk   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606