magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Ekológia versus obchod
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Jan 14 2003 - 06:01 GMT
Do redakcie Cassovia.sk sme dostali spoločnú tlačovú správu občianskych združení Spoločnosť priateľov Zeme, Brečtan a Sosna. Podľa ich názoru obchodné loby vyvíjajú vplyv, ktorým by sa mal zmeniť nedávno prijatý zákon o odpadoch. Pripomeňme, že nový zákon o odpadoch garantuje väčší obeh obalov, ich návratnosť a povinnosť ich spätného vykupovania výrobcami a predajcami, čo v konečnom dôsledku zníži produkciu odpadov a zlepší sa vplyv na životné prostredie. Viac v tlačovej správe:

Coca Cola a Zväz obchodu - prestaňte klamať o zákone o obaloch
a presadzovať zmenu legislatívy, ktorá by produkovala viac odpadov



( o.z. Spoločnosť priateľov Zeme, o.z. Brečtan a o.z. Sosna - tlačová správa) -- Mimovládne občianske organizácie a viacerí odborníci z akademickej obce sú pobúrení opakovanými klamstvami a skresľovaním priemyselného združenia Slicpen* a Zväzu obchodu o ustanoveniach zákona o obaloch, ktoré patria k najprínosnejším pre životné prostredie.

Spoločnosť priateľov Zeme spolu s ďalšími občianskymi organizáciami a odborníkmi zašlú v najbližších dňoch kompetentným inštitúciám analýzu nepravdivých a skresľujúcich tvrdení Slicpen-u a Zväzu obchodu k zákonu o obaloch. Upozornia na nebezpečnosť ich snáh meniť legislatívu pre ochranu životného prostredia na základe nepravdivých tvrdení a vyzvú na zaujatie stanoviska k tejto veci.

Aj v poslednom stanovisku k vyhláške MŽP o zálohách na obaly SLICPEN opäť útočil voči zákonu o obaloch aj skresľujúcimi tvrdeniami, popri oprávnených pripomienkach (napr. niektoré výšky zálohy, posunutie termínu). Napríklad o zálohovaní jednorazových nápojových PET obalov sa vyjadrili ako o „vytváraní zberní odpadov v obchodných jednotkách“ (!). V skutočnosti ide o normálny odber obalov, nie odpadov, podobne ako je tomu dnes u opakovane používaných nápojových obalov (napríklad tzv. vratných na pivo). Kritériá pre výkup zálohovaných jednorazových obalov stanovené v legislatíve (zachovalosť tvaru, bez mechanických nečistôt atď.) zabezpečujú, že budú mať pri ich spätnom odbere v obchodoch charakter obalu – nie odpadu, rovnako ako je tomu v prípade vratných, opakovane používaných obalov. Tak aké „zberné suroviny“ ??? V každej krajine na svete, ktoré používa zálohovanie jednorazových nápojových obalov ich chápu ako obal (nie odpad), aj v čase vracania spotrebiteľmi, skladovania v obchodoch. Je nečestné účelovo použiť frázu, ktorá má fabrikovať problematický obraz o zálohovaní jednorazových nápojových obalov ako o „výkupe odpadov v obchode“ keď to vôbec nezodpovedá pravde.

Nepravdivé je tvrdenie Slicpen-u z toho istého stanoviska: „zákon o obaloch spoločne s vyhláškou o zálohovaní obalov obmedzuje hospodársku súťaž, vytvára obchodné bariéry“. Zálohovanie jednorazových nápojových obalov majú zavedené viaceré európske štáty (Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Island, začína Nemecko), ponuku vratných obalov Portugalsko, Česká rep. EÚ nevyjadrila ani zmienku o tom, že by tieto ustanovenia „obmedzovali hospodársku súťaž či vytvárali obchodné bariéry“. Naopak, škandinávske štáty a Nemecko patria medzi najlepšie v recyklácii a ochrane životného prostredia. Ak EÚ (ktorá má prísne pravidlá pre voľný obchod vnútri trhu) nemá žiadnu námietku tohto druhu voči predmetným opatreniam, naopak dlhodobo ich používajú viaceré štáty EÚ, nie je možné konštatovať nič iné, len, že predmetné tvrdenie Slicpen-u nie je pravdivé.

„Chlieb dostať“ aj po 1.1. 2003.

Ilustratívnym príkladom zavádzania Zväzu obchodu je tvrdenie z leta 2002, že povinnosť pre obchody nad 100 m2 ponúkať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane používaných obaloch ak ich predávajú v jednorazových a vyskytujú sa na trhu SR „ohrozí šírku ponúkaného sortimentu, pretože sa priestorovo nedá zvládnuť ponuka nápojov v oboch typoch obalov“. Zástupcovia obchodu dokonca tvrdili, že toto ustanovenie môže „ohroziť zásobovanie základnými potravinami v malých sídlach“ (!), HN, 2.9. 2002. Dnes je cca polovica januára, ustanovenie o ponuke nápojov aj vo vratných obaloch platí - a samozrejme nevznikli problémy, o ktorých hovoril Zväz obchodu ešte pred niekoľkými mesiacmi. Predmetné tvrdenie bolo od začiatku absurdné, pretože predpokladalo, že spotrebitelia začnú kupovať 2 x tak veľké množstvo nápojov – odrazu aj v opakovane používaných aj v jednorazových fľašiach. Spotrebitelia pochopiteľne nebudú kupovať 2 x tak veľké množstvo nápojov len kvôli ponuke v odlišných typoch obalov. Nezvýšilo sa množstvo nápojov na pultoch, len sa rozšírilo právo spotrebiteľov na výber. Ak budú spotrebitelia kupovať nápoje vo vratných obaloch v malej miere, tak ich obchody budú predávať v malej miere a prevážia nápoje v jednorazových, a opačne. Výhodou je, že rozhodne spotrebiteľ, nie skladová politika obchodného reťazca.

Vymyslené nepravdy

Ďalším príkladom je tvrdenie Slicpen-u v liste poslancom Národnej rady SR pred schvaľovaním zákona o obaloch. Uviedol - ako takmer jediný „argument proti zálohovaniu jednorazových nápojových obalov“ vymyslené nepravdivé tvrdenie cit. : „experimenty so zálohovaním jednorazovo použiteľných obalov skončili vo väčšine prípadov v krajinách, kde sa ho pokúsili zaviesť, neúspechom (napr. Rakúsko, Nemecko)“. V skutočnosti Rakúsko, Nemecko nikdy „neexperimentovali“ so zavedením záloh na jednorazové obaly a žiadna krajina nikdy nezrušila zálohový systém na jednorazové obaly. Spomínané Nemecko práve zavádza zálohy na jednorazové obaly (bez predošlého „experimentovania“). Krajiny, ktoré zaviedli zálohy pre jednorazové obaly nápojov, s ním majú dobré skúsenosti, hlavne v oblasti znižovania odpadov a divokých skládok.

„Je nemysliteľné a nebezpečné, aby sa menili legislatívne opatrenia prínosné pre životné prostredie na základe nepravdivých tvrdení“ uviedol Ladislav Hegyi, predseda Spoločnosti priateľov Zeme.


Ladislav Hegyi
predseda Spoločnosti priateľov Zeme



* Priemyselné združenie Slicpen združenie len niekoľko výrobcov nápojov, väčšina výrobcov nápojov nie je členom Slicpenu. Pod názvami priemyselného združenia Slicpen, alebo Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov i niektorými ďalšími vystupujú takmer výlučne zástupcovia spol. Coca Cola. Viacero iných výrobcov nápojov má iné, korektnejšie postoje k zákonu o obaloch.


Príklady nepravdivých a skresľujúcich tvrdení Slicpen-u a Zväzu obchodu SR o zálohovaní a recyklácii jednorazových nápojových obalov a zák. o obaloch



Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„Experimenty so zálohovaním jednorazovo použiteľných obalov skončili vo väčšine prípadov v krajinách, kde sa ho pokúsili zaviesť, neúspechom (napr. Rakúsko, Nemecko)“
Slicpen – v liste poslancom NR SR pred schvaľovaním zákona o obaloch v r. 2002
„…slovenskí zákonodarcovia prikročili k legislatívnej úprave, ktorou sa pokúsili riešiť problematiku zberu obalov v niektorých krajinách Európy, ale keď zistili, že sa to neosvedčilo, od tohto riešenia ustúpili“
Adrián Ďurček, podpredseda Zväzu obchodu SR, HOSPODÁRSKE NOVINY 4. júla 2002

Skutočnosť

Rakúsko, Nemecko, ani iné krajiny nikdy „neexperimentovali“ so zavedením záloh na jednorazové obaly a žiadna krajina nikdy nezrušila zálohový systém na jednorazové obaly. Spomínané Nemecko práve zavádza zálohy na jednorazové obaly (bez predošlého „experimentovania“). Krajiny, ktoré zaviedli zálohy pre jednorazové obaly nápojov, s ním majú dobré skúsenosti, hlavne v oblasti znižovania odpadov a divokých skládok.

(Toto tvrdenie Slicpen uviedol v liste poslancom Národnej rady SR k danej veci, pred schvaľovaním zákona, jako takmer jediný argument … pričom išlo o vymyslené klamstvo)

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„žiadna členská krajina EÚ ani žiadna asociovaná krajina nezaviedli samostatnú evidenciu jednotlivých polymérov pre dosahovanie cieľov recyklácie“
Ivan Štefanec, predseda Asociácie výrobcov nealko nápojov (AVNM), december 2002 – k návrhu MŽP pre cieľ recyklácie záloh. PET obalov 80%.

Skutočnosť

Samostanú evidenciu a ciele recyklácie pre iné ako 4 základné materiály majú v EÚ stanovené viaceré štáty. Pre jednorazové nápojové obaly má stanovený osobitný limit (aj na „jednotlivý polymér“ – nápoj. PET fľaše) napríklad Švédsko (cieľ 90% recyklácie pre PET fľaše a plechovky), Dánsko (cieľ 90% recyklácie pre zálohované jednorazové nápoj. obaly). Ciele pre viacvrstvové obalové materiály stanovilo Nemecko, Rakúsko…

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„vo Švédsku vykupujú zálohované jednorazové obaly len cez automaty vo veľkých obchodoch, ale my na Slovensku ako jediná krajina na svete sme stanovili povinnosť vykupovať jednorazové nápojové obaly v kioskoch, na benzínových čerpadlách“
P. Konštiak, Zväz obchodu SR, STV 6.11.2002

Skutočnosť

Naopak, v krajinách, ktoré zaviedli zálohovanie jednorazových nápojových obalov sa tieto „vykupujú“ – odoberajú na všetkých miestach, kde sa nápoje v týchto obaloch predávajú, vrátane benzínových čerpadiel, malých obchodov, kioskov a pod. Práve dostupnosť pre spotrebiteľov je jedným z kľúčových faktorov pre vysokú účinnosť a úspešnosť zálohovania týchto obalov (75-99% miera zberu a recyklácie)

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„Popritom nikoho nepočujete, ako bude riešiť napríklad polyetylénové a mikroténové vrecúška, PET obaly na oleje, kozmetiku, obaly na zubné pasty, tégliky od potravín, vrecúška na polievky a pod., ktorých je 10-krát viac a je omnoho ťažšie ich vyseparovať a následne recyklovať“
Slicpen, P. Krasnec, Hospodársky denník, 9.12.2002

Skutočnosť

Nie, § 8 jasne stanovuje povinnosť pre všetkých výrobcov a dovozcov zabezpečiť zber a recykláciu, zhodnotenie všetkých odpadov z obalov a to vo výške ktorú stanovuje Nariadenie vlády SR. Zber a recykláciu môžu zabezpečiť tak ako to umožňuje zákon o odpadoch – prostredníctvom zmluvného partnera, sami alebo úhradami Recyklačnému fondu. Teda na rozvoj triedeného zberu a recyklácie sa budú platiť príspevky za všetky obaly.

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„celkové finančné zaťaženie spotrebiteľa sa bude ročne pohybovať v rozmedzí 568 - 2 369 Sk na osobu, čo pre 4-člennú rodinu predstavuje od 2 272 do 9 440 Sk ročne na celú domácnosť“
Zväz obchodu SR, materiál ku konf. Intraco 2002

„Takéto riešenie si vyžiada minimálne investičné náklady vo výške 2 mld. Sk na nákup automatov na spätný odber odpadov z obalov a ročne rovnakú sumu na prevádzkové náklady“
Slicpen - P. Krasnec, Hospodársky denník, 9. 12. 2002

Skutočnosť

Tieto údaje sú dokázateľne mnoho násobne nadhodnotené. Systém kombinujúci zálohovanie jednorazových nápojových obalov a triedeného zberu (napr. Švédsko, Fínsko, Dánsko) je dokonca lacnejší než niektoré systémy triedeného zberu odpadov prostredníctvom „farebných kontajnerov, vriec“, bez jeho doplnenia zálohovým systémom, napr. oproti nemeckému. Voči niektorým iným má zálohovanie trochu vyššie náklady, avšak vyzbiera viac daných obalov (cca 80-99%) a zníži ich nelegálne vyhadzovanie do prírody. Cenovo sa napríklad líši francúzsky model (len triedený zber, bez záloh jedn. ob.) od švédskeho (triedený zber + zálohovanie PET fľaší a plechoviek) o cca 1/3, ale Švédsko recykluje o cca 1/3 viac odpadov z obalov. Jediná známa ekonomická štúdia v tejto veci vypočítala náklady na zálohovanie jednorazových nápojových PET a sklených fľiaš a ich 80% recykláciu v SR na menej než 1 Sk na 1 ks nápoja v obale. Rakúsko dosahuje (2001) triedeným zberom 35% recykláciu PET fľiaš za nákladov 1,47 Sk na 1 ks nápoja v obale. V Nórsku predstavuje poplatok, ktorý poskytuje priemysel na fungovanie zálohovania jednorazových obalov nápojov, iba 2-3% z ceny nápoja v obale. Zaujímavosťou je, že poplatok za veľké PET fľaše je v súčasnosti 0 korún na 1 ks obalu, dosahujúc 70-75% mieru ich recyklácie. Zálohované veľké PET fľaše majú v súčasnosti v Nórsku nižší poplatok za PET fľaše než v rámci akýchkoľvek systémov triedeného zberu iných štátov, ktoré propaguje priemyselné združenie Slicpen.

V prípade zálohovania jednorazových PET a väčšiny sklených fliaš budú náklady na 1 občana na rok cca 55-77 Sk. Tvrdenia Zväzu obchodu o „nákladoch na zálohový systém jednorazových obalov nápojov“ (údajne 568-2369 Sk na 1 občana/rok) sú cca 7 – 43 násobne nadhodnotené.

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„zavedenie záloh na jednorazové obaly zásadným spôsobom obmedzí rozbiehajúcu sa separáciu komunálneho odpadu na obciach, hrozí že postupne zanikne separovaný zber v obciach, pretože obce nebudú mať dostatok druhotných surovín“
Slicpen – P. Krasnec, R. Pekník – na konferenciách a rokovaniach k zákonu o obaloch, 2002

„obciam sa zoberú najlepšie druhotné suroviny a separovaný zber bude pre nich stratový“
„narušený bude separovaný zber a možný je aj jeho zánik“
Zväz obchodu SR, materiál ku konferencii Intraco 2002

Skutočnosť

Zálohovanie stanovilo MŽP pre nápojové PET fľaše, ktoré tvoria cca 2/3 z PET fliaš v SR a cca 1/10 plastového komunálneho odpadu. Teda obciam ostáva potenciál vyše 90% plastových druhotných surovín pre triedený zber a 100% ostatných druhotných surovín. V prípade zavedenia zálohovania (zamýšľaného) aj na jednorazové sklené nápojové fľaše bude končiť ako odpad a potenciálna surovina pre triedený zber:
všetok papier, textil, bioodpad, nebezpečné odpady, čierna a biela technika, 90% plastových druhotných surovín, cca 40% sklených surovín, značná časť kovov, stavebné odpady atď. V žiadnej krajine na svete kde zaviedli zálohovanie jednorazových obalov, tento neobmedzil triedený zber. Naopak, zálohovanie pomohlo zvýšiť celkovú mieru zberu a recyklácie. Okrem toho zásadne znižuje nelegálne vyhadzovanie jednorazových nápojových obalov (čo len samotná podpora triedeného zberu nedosiahne) a odstraňuje súčasnú diskrimináciu vratných obalov.

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„každý z nich bude povinný vypracovať projekt v zmysle zákona č. 233 § 7 na zber (odpadov), technické, bezpečnostné a hygienické zabezpečenie a nechá ho schváliť na ministerstve životného prostredia“
Zväz obchodu SR, materiál ku konferencii Intraco 2002

Skutočnosť

Nie, legislatíva i výklad zákona podľa predkladateľa (Ministerstvo životného prostredia) považuje zálohovaný jednorazový obal aj pri jeho navracaní, po použití spotrebiteľom do obchodu, počas skladovania prázdnych obalov v obchode až po ich odvoz z obchodu na miesto zhromažďovania – stále za OBAL. Aj kritériá za ktorých je povinný obchodník vykúpiť zálohované obaly, stanovené vyhláškou o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch (vyžadujú zachovalosť tvaru, bez mechanických nečistôt atď.) zabezpečujú ich charakter ako obalu – tak ako je tomu v prípade vratných, opakovane používaných fliaš. Je možné overiť si na MŽP SR, že žiadne projekty pre „zber odpadov“ vôbec obchod v tejto veci nemá robiť.

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

„Zavedením záloh na nevratné obaly hrozí záplava nevratných obalov zo zahraničia. Slovensko sa môže stať smetiskom strednej Európy,“
Slicpen – P. Krasnec, SME, 27.6. 2002, podobné vyjadrenia aj R. Pekník

„Hrozí dovoz nevratných obalov na Slovensko, lebo ani jedna z okolitých krajín nepripravuje zálohy na nevratné obaly. Tým sa Slovensko môže stať smetiskom strednej Európy“
Zväz obchodu SR, materiál ku konferencii Intraco 2002

Skutočnosť

Ani jedna krajina na svete (vrátane 5 európskych), ktorá realizuje zálohový systém jednorazových nápojových obalov, netrpí dovozom týchto obaliv z okolitých štátov „ktoré nemajú zatiaľ zavedené zálohy na tieto obaly“. Jednorazové obaly sa po použití stávajú odpadom a pre ich dovoz je potrebné získať potrebné dokumenty pripúšťajúce dovoz odpadov. Už týmto nástrojom kontroly je možné brániť dovozu odpadov z obalov. Ďalšou formou, ktorú používajú v škandinávskych štátoch, je zavedenie osobitného označenia (využitím čiarového kódu a osobitného loga) pre zálohované obaly uvádzané na trh v danom štáte a ďalšie technické opatrenia.

Opak je pravdou, zo Slovenska robí „smetisko“ práve tá časť výrobcov a obchodných sietí, ktorá je zodpovedná za expanziu jednorazových obalov na úkor opakovane používaných a ktorá teraz protestuje voči týmto opatreniam. Expanzia jednorazových fliaš zvýšila množstvo odpadov a nelegálne vyhodených fliaš v prírode. Zálohový zber eliminuje vyhadzovanie fliaš na divoké skládky a prispieva k výraznému zníženiu odpadov.

**

Nepravdivé, alebo zavádzajúce tvrdenie

K nákladom na zálohový systém jednoraz. obalov:
„Sme tie náklady vyčíslili na hodnotu až 3 Sk (na 1 ks)“ … P. Konštiak, Zväz obchodu SR (Z.O.), STV 1, 28.12.2002
Niekoľko dní pred tým zástupcovia obchodu M. Katriak a V. Švarc tvrdili na MŽP SR, že náklady na zálohový systém budú 4 Sk na 1 obal…

Skutočnosť

Okrem toho, že čísla o nákladoch tvrdené zástupcami Z.O. sú podľa ekonomickej štúdie niekoľkonásobne nadhodnotené, pri prepočítaní na celkové množstvo obalov, ktoré sa plánujú zálohovať zistíme, že zástupcovia Zväzu obchodu strieľajú desiatkami miliónov Sk ročne „hore – dole“. Zástupcovia Zväzu obchodu nám na našu otázku „na základe čoho tvrdia tieto čísla a či majú ekonomickú štúdiu v tejto veci“ potvrdili, že nemajú... Ekonomickou štúdiou disponovalo už pred schvaľovaním zákona Ministerstvo životného prostredia a mimovládne organizácie.   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606