magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Budeme v roku 2003 prežívať veľké sucha i pohromy z povodní?
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Jan 08 2003 - 08:07 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/19112002/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
Mimovládna organizácia Ľudia a voda varuje, že aj v roku 2003 nastanú závažné problémy hydrologického cyklu. Podľa ich vyjadrení, dochádza k veľkému vysušovaniu kontinentov, ročne sa zo súše stráca až jedno percento vody, ktoré sa hromadí v moriach a oceánoch. Tento alarmujúci stav povedie k dôsledkom, ktoré zhrnuli v prognóze nazvanej Stav vody v roku 2003.

Podľa ich vyjadrení kompetentné orgány podceňujú vážnosť stavu. Organizácia Ľudia a voda preto pripravuje medzinárodnú konferenciu, ktorá by mala zdokumentovať súčasný stav a hľadať východiská. Rok 2003 bol aj OSN vyhlásený za Medzinárodný rok vody.

„Chceme prispieť k tomu, aby Slovensko i okolitý svet neboli tak často sužované živelnými
pohromami, povodňami i suchami,“ uvádza v stanovisku mimovládna organizácia Ľudia a voda.

Prečítajte si ich správu:

Stav vody v roku 2003


Hydrologický cyklus na všetkých kontinentoch vrátane strednej Európy v posledných rokoch zaznamenáva značné zmeny. Tieto zmeny sa prejavujú v dlhodobom poklese ročných zrážok i časovej a priestorovej zmene rozdelenia sezónnych zrážok. V letnom období a v horách prší viac a intenzívnejšie a v nížinách i mimo leta prší menej ako v minulosti. Dochádza taktiež k nebývalým zmenám počasia s náhlymi vpádmi chladných a teplých frontálnych systémov. To spôsobuje extrémne živelné pohromy, víchrice, hurikány, prívaly dažďov, náhle topenie snehov, povodne i suchá v priebehu celého roka. V podstate dochádza k trom zásadným zmenám v hydrologickom cykle tokoch na všetkých kontinentoch planéty ZEM. Zvyšuje sa relatívna rozkolísanosť teplôt, zrážok i prietokov, prejavujúca sa častejšími a extrémnejšími výskytmi maxím i miním.

Príčinou častejšieho výskytu maxím i miním v teplotách, zrážkach i prietokoch na tokoch je vysušovanie malého hydrologického cyklu. To spôsobuje atmosférické poruchy, ktoré spôsobujú živelné pohromy i klimatické zmeny. Vysušovanie hydrologického cyklu je dlhodobé a je spôsobované spriemyselňovaním krajiny (odlesňovanie, odvodňovanie, zastrešovanie zemského povrchu). Najintenzívnejší proces vysušovania hydrologického cyklu na Európskom kontinente prebieha po 2. svetovej vojne.

V poslednej dekáde 20-tého storočia sa začínajú výrazne prejavovať zmeny v hydrologickom cykle a tento trend zmien sa bude naďalej prehlbovať, ak sa bude pokračovať naďalej vo vysušovaní malého hydrologického cyklu nad kontinentmi. Z toho dôvodu je možné očakávať taktiež v roku 2003 problémy s vodou.

Zimné obdobie je poznamenané extrémnymi výkyvmi počasia, čo spôsobuje náhle roztápanie snehu s následnými povodňami. Tento jav sa v Európe prejavuje už takmer pravidelne každé zimné obdobie.

Jarné obdobie (apríl – jún) v strednej Európe bude poznamenané opäť dlhým obdobím bez dažďa, čo spôsobí extrémne sucho s extrémnymi teplotami, presahujúce 35 stupňov celzia. V podstate po zime vstúpime priamo do letného obdobia. To bude mať vážne dopady na poľnohospodársku produkciu. Poľnohospodári budú opäť požadovať kompenzácie na záchranu úrody. Paradoxom je, že práve poľnohospodári v povojnovom období sa najvýraznejšie podieľali na vysušovaní poľnohospodárskej krajiny odvodňovaním, scelovaním pozemkov, likvidáciou medzí, mokradí i remízok.

V letnom období (júl, august) je možné očakávať opačnú tendenciu vývoja počasia. Prívaly dažďov na lokálnej i regionálnej úrovni, predovšetkým na rozhraní medzi horskými zalesnenými oblasťami a nižinnými oblasťami otvorenej poľnohospodárskej krajiny budú potenciálnym zdrojom vytvárania povodní. V prípade rozsiahlejších dažďov je možné očakávať riziká s funkčnosťou vodohospodárskych diel, hlavne priehrad. Preto bude vhodné na začiatku letného obdobia mať pripravené priehrady tak, aby dokázali využívať maximálny manipulačný objem priehrad.

Na malých tokoch v podhorských oblastiach budú značné problémy s protipovodňovou bezpečnosťou obcí s možným rizikom vytvárania prielomových vĺn, ktoré môžu spôsobiť tragédie na životoch občanov i na ich majetku. Preto predovšetkým podhorské obce by sa mali pripraviť na bezpečné prevádzanie povodňových prietokov. Štát by mal ponúknuť hlavne podhorským obciam verejnoprospešné pracovné príležitostí na zapojenie nezamestnaných do procesu protipovodňovej ochrany horských a podhorských obcí. Taktiež je potrebné postupne pripraviť podmienky, aby obce v rámci reformy verejnej správy prevzali zodpovednosť za budovanie efektívneho systému plošných protipovodňových opatrení na území katastrálnych území, čím by prispeli k integrovanému vodohospodárskemu systému povodí na Slovensku i k zmierneniu rizík spôsobených vysušovaním hydrologického cyklu pre bezpečnosť občanov, pre potraviny i pre prírodu.

Inštitucionálne zabezpečovanie vodohospodárskych problémov bude naďalej zaostávať. Transformácia štátnych vodohospodárskych podnikov, ktoré bola navrhnutá, nedostatočne reflektuje na potreby riešenia vodohospodárskych problémov. To sa bude prejavovať v nedostatočne efektívnom riešení verejnoprospešných funkcií vody (prevencia pred povodňami, ochrana vodných zdrojov). Prevedená transformácia vodohospodárskych podnikov vytvorila síce podmienky pre vstup zahraničných investícií do vodárenských funkcii pre využívanie vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva, avšak verejnoprospešné funkcie vody ostanú na bedrách štátu so značnou finančnou záťažou na daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Tým sa bude komplikovať presadzovanie integrovaného vodohospodárskeho systému na Slovensku, čo je v rozpore s rámcovou smernicou EÚ o vodách. Navrhovaná transformácia vodohospodárskych inštitúcií bude brzdiť presadzovanie efektívnych integrovaných vodohospodárskych plánov pre povodia. Budú sa naďalej presadzovať staré metodické postupy i finančné náročné investičné celky pre vodné hospodárstvo, obmedzí sa presadzovanie nenáročných ekologický prijateľných technológií i riešení pri ochrane i obnove vody v hydrologickom cykle.

Je možné predpokladať, že to bude mobilizovať viacero samospráv na Slovensku, aby sa pokúsili o aktívnejšiu úlohu v presadzovaní svojich akcionárskych práv vo vodárenských spoločnostiach, aby sa pokúsili zefektívniť a inštitucionálnu úroveň vodárenských podnikov. To bude vyvolávať konflikt medzi štátnou administratívou i samosprávami, ktorá bude chcieť naďalej zohrávať aktívnu úlohu v rozhodovaní a vo výbere zahraničných investorov pre jednotlivé vodárenské spoločnosti.


Michal Kravčík, Dipl. Ing, CSc.
Ľudia a voda, občianske združenie   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606