magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Kto – čo má na svedomí povodne?
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Nov 27 2002 - 03:33 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/27112002/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
Slovenskí vodohospodári v týchto dňoch vyjadrili znepokojenie nad interpretáciou vývoja hydrologickych procesov a klímy, ktorú prezentuje mimovládna organizácia Ľudia a voda. Podľa vyjadrenia tejto organizácie je príčinou povodní vysušovanie kontinentov, civilizačný rozvoj bez ohľadu potrieb trvalo udržateľného rozvoja, nevhodné zásahy do prírodného prostredia a zhromažďovanie vody v priehradách.

Ich intrepretácia príčin súčasných zmien počasia je oveľa obsažnejšia, prepracovanejšia a podložená mnohými prepočtami a príkladmi. Uvádza tiež návrhy komplexných riešení ochrany riečnych povodí. Počíta však skôr s koncepčnými zmenami v oblasti ochrany prírodných vodných zdrojov, nie s nákladnými vodohospodárskymi stavbami, ktoré sú pre mnohé stavebné loby finančne lákavé.

Pretože tlač uverejnila stanovisko odporcov spoločnosti Ľudia a voda bez toho, aby dali jej zástupcom priestor, boli sme požiadaní, aby sme uverejnili stanovisko napadnutej strany.

sivo

(Ľudia a voda – tlačová správa) -- Pán Zvrškovec, predseda predstavenstva Dividend Group z Banskej Štiavnice, kde sídli Slovenský vodohospodársky podnik, vo svojom príspevku „Kto je zodpovedný za záplavy“, tvrdí, že po „bitke je možno robiť z každého vojaka generála“. S tým je bohužiaľ možné len súhlasiť, pretože vodné hospodárstvo na Slovensku ovládajú vojaci, ktorí majú veľké rezervy v strategickom myslení, ako riešiť zložité vodohospodárske problémy. Ak by vodné hospodárstvo na Slovensku ovládali generáli so strategickým myslením, tak by sa úroveň vodného hospodárstva na Slovensku systematický zlepšovala. Opak je pravdou. Za posledných 10 rokov dochádza k zásadným zmenám v hydrologickom cykle nie len na Slovensku, ale aj vo svete, čo slovenskí vodohospodári nestíhajú zvládať. Toto zaostávanie za realitou stavu vody, môže mať katastrofálne dopady na socio-ekonomické prostredie slovenskej spoločnosti. Preto by som radšej privítal diskusiu o tom, ako kompetentní vodohospodárski odborníci sa dokážu vysporiadať s novými výzvami vodohospodárskych problémov u nás i v iných regiónov, napríklad Európy. Keď pán Zvrškovej, pozná Švédsko, kde žije jeho rodina, privítal by som, keby ponúkol slovenskej vodohospodárskej verejnosti model efektívneho fungovania vodného hospodárstva v krajinách Európy a aké má napríklad Švédsko skúsenosti s riadením vodného hospodárstva.

Pre čitateľov Hospodárskeho denníka možno bude zaujímavé, aké zmeny v hydrologickom cykle v 20-tom storočí na Slovensku nastali. V celej strednej Európe, vrátane Slovenska, dochádza dlhodobo k časovej a priestorovej zmene rozdelenia zrážok. V lete prší viac a intenzívnejšie a mimo leta menej. Taktiež v horských oblastiach prší viac i intenzívnejšie a v nížinách menej. Príčinou tohto stavu je vysušovanie ekosystémov povodí predovšetkým poľnohospodárskej i urbárnej krajiny. Toto vysušovanie povodí zvyšuje dynamizmus atmosférických porúch, ktoré vyvolávajú častejší výskyt extrémnejších prívalových dažďov s následnými tragickými povodňami. Vodohospodári síce tvrdia, že Slovensko je strechou Európy a preto by sme mali na Slovensku zachytávať čo najviacej vody, ale myslia iba na výstavbu vodných nádrží. Paradoxom je, že za posledných 50 rokov vplyvom hospodárskych aktivít z povodí Slovenska stratilo viac ako 15 miliárd m3. Za to isté obdobie vodohospodári „stihli“ vybudovať vodné nádrže o kapacite 2,8 miliárd m3! Tento fakt potvrdzuje, že zodpovednosť vodohospodárov na Slovensku siaha iba po vlastnú peňaženku a vlastné záujmy.

Prognózu stavu vody na Slovensku k roku 2010, ktorú Ľudia a voda zverejnilo 11.septembra 2001 spublikoval aj Hospodársky denník po tohtoročných záplavách. Z tejto prognózy, ktorú sme vypracovali na základe poznania dlhodobých zmien hydrologického cyklu (publikácie „Voda pre tretie tisícročie“, Ľudia a voda, 2000, Nová teória o globálnom otepľovaní, Ľudia a voda, 2001), pre Slovensko vyplýva potreba zásadných zmien v riadení vodného hospodárstva. Pretože doterajšie metodické prístupy nezahrňujú faktor časových a priestorových zmien hydrologického cyklu, čím všetky vodohospodárske objekty, investície v nasledujúcich rokoch sa stavajú potenciálnym rizikom zlyhávania celého vodohospodárskeho systému v povodiach Slovenskej republiky s nedozernými dôsledkami na ekonomické, sociálne i environmentálne prostredie. Za toto má priamu zodpovednosť Slovenský vodohospodársky podnik, či sa to niekomu páči, alebo nie.
Keďže si osobne uvedomujem súvislosti, ktoré bohužiaľ kompetentným nehovoria nič, dovoľujem si využívať ústavné právo ponúkať verejnosti riešenia. Že to má význam, svedčí napríklad zmena rétoriky generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Aleša Mazáča. V článku „Stimuláciou k ochrane vôd“ uverejnený v Hospodárskom denníku v ktorom doslova cituje formulácie Ľudia a voda (samozrejme bez uvedenia zdroja), napriek tomu, že zasadne nesúhlasí s navrhovanými riešeniami, ktoré ponúka Ľudia a voda. Tato schizofrénia len potvrdzuje, že vodné hospodárstvo na Slovensku je pod vplyvom duchovnej krízy kompetentných.

Z toho vyplýva, že je potrebné, aby vodné hospodárstvo prešlo zásadnou inštitucionálnou reformou, a hlavne aby tí čo žijú v povodiach boli zodpovední za stav, ochranu i využívanie vodných zdrojov a tí vodohospodári, ktorí to s vodnými zdrojmi myslia vážne a nehanbia sa za svoju profesionálnu česť, by tomu mali napomôcť inštitucionálnej reforme s posilnením princípu subsidiarity. Pomôcť, aby vznikali samosprávy povodí, ktoré budú zodpovedné za stav, obnovu i využívanie vodných zdrojov. Ja chápem znepokojenie Zvrškovca, že touto reformou by sa jemu zúžil podnikateľský priestor na Slovensku, lebo by bol nútený vyjednávať s viacerými partnermii. Teraz mu to vyhovuje. Všetky kompetencie sú sústredené v Slovenskom vodohospodárskom podniku v Banskej Štiavnici a to vyhovuje zahraničným lobistom v obchodovaní s vodou. Stačí jednať iba s jedným partnerom. Na to by si mal pozrieť aj Protimonopólny Úrad SR, či to vyhovuje zdravému podnikateľskému prostrediu i záujmom občanov Slovenskej republiky.

Doterajšia prebiehajúca reforma vodohospodárskych inštitúcií potvrdzuje, že v riadení vodného hospodárstva na Slovensku sa viac prejavuje záujem lobistov o ekonomický vplyv než dobrá vôľa nájsť efektívny model fungovania vodného hospodárstva. Preto vyzývam kompetentných za riadenie vodného hospodárstva, aby našli v sebe dostatok občianskej zrelosti a urýchlene odštartovali verejný dialóg „AKO ĎALEJ VO VODNOM HOSPODÁRSTVE“, aby sme nestrácali čas pri hľadaní východísk pred VODNOU KRÍZOU.

Ing. Michal Kravčík, CSc., nositeľ Goldmanovej Environmentálnej Ceny za rok 1999
Predseda Ľudia a voda,
Absolvent Stavebnej fakulty, odboru vodné hospodárstvo   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606