magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Žiadosť o nepodporenie „Priemyselného plánu spoločnosti Kosit“ – doplnenie argumentov.
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Jul 12 2007 - 04:01 GMT
vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,


po dialógu so zástupcami spoločnosti Kosit nasledujúcom po predošlom MZ máme viac dôvodov požiadať Vás, aby ste nepodporili „priemyselný plán spoločnosti Kosit“, pretože:

- Je ekonomicky nerealistický – Kosit sám ešte nemá vyčíslené náklady na všetky 3 etapy ... Reálne hrozí, že spaľovňa nebude mať také množstvá odpadov a ďalších zdrojov s akými počíta, čoho následkom budú nižšie príjmy, než aké vám dnes prezentuje. To bude môcť riešiť iba dovozom veľkého množstva odpadov zo zahraničia do spaľovne, alebo výrazným zvýšením poplatkov pre občanov.

- Zhorší dopad na životné prostredie miestnych občanov (viac celkových emisií, dopravy, skládkovania...).
- Pre väčšinu druhov odpadov, kaly a biomasu volí drahšie a neekologickejšie alternatívy namiesto ekologickejších a lacnejších.

1. Zhorší dopad na životné prostredie:
plánovaným zvýšením množstva spaľovaných odpadov a kalov zo strany spol. Kosit hrozí zvýšenie množstva celkových ročných emisií do prostredia (nepíšeme o emisiách na m3, tie spaľovňa samozrejme spĺňa podľa legislatívy). Zvýšenie množstva spaľovaných odpadov a biomasy je spojené so zvýšením nákladnej dopravy a jej negatívnych dopadov a zvýšením množstva odpadov, vrátane nebezpečných, produkovaných spaľovňou (toxický popolček, škvara), ktoré bude potrebné skládkovať.

2. Plán spoločnosti Kosit ide proti ekologicky a ekonomicky výhodnejším spôsobom nakladania s odpadmi, kalmi a biomasou - napríklad prevencii, recyklácii, kompostovaniu atď. Pre väčšinu odpadov, kalov a biomasy, ktoré sa plánujú spaľovať, existujú environmentálne, a zväčša aj ekonomicky lepšie alternatívy.
- Komunálne odpady - lepšie alternatívy spočívajú v materiálovom zhodnocovaní. V praxi dnes moderné európske a severoamerické mestá dokážu recyklovať 50–60% komunálnych odpadov. Košice dnes dosahujú omnoho nižšiu mieru triedenia 9,5% - 10,2%. V predložených dokumentoch spoločnosť Kosit však vôbec nepočíta s úbytkom množstva odpadov do spaľovne z Košíc vďaka nárastu triedenia a materiálového zhodnocovania. Naopak, predpovedá nerealisticky vysoký nárast množstva odpadov v kontexte jeho spaľovania. Legislatíva EÚ a SR však tlačí na zvyšovanie miery recyklácie, ktorá je nadradená spaľovaniu s využitím energie. Následkom by malo byť aj zníženie množstva spaľovaných odpadov z Košíc. V dobrom systéme odpadového hospodárstva najmenej polovica odpadov nemá končiť v spaľovni.
Tvrdenie Ing. Makatúrovej z Kositu o tom, že Košice dosahujú porovnateľnú mieru triedenia a materiálového zhodnocovania ako najlepšie moderné európske mestá porovnateľnej veľkosti nie je pravdivé. Pre porovnanie: Insbruck (240 000) recykluje 54%, Graz podobne, Viedeň (1,6 mil. obyvateľov) 38-39% recyklácia, Bonn 45% atď. ...
- Kaly – prevencia a kompostovanie: zámer spaľovať z väčšiny „vodu“ nepatrí medzi rozumné - kaly, ktoré opúšťajú čistiarne obsahujú bežne 65% - 80% vlhkosti (iba 20 – 35% sušiny) ! Aby bolo možné kaly vôbec spaľovať, budú sa musieť sušiť, čo predstavuje externé energetické vstupy. Následným spaľovaním preto z časti nevyužívame energiu kalov, ale len získavame časť energie predtým spotrebovanej na sušenie ... Celková energetická bilancia následne nevyznieva pre túto činnosť veľmi efektívne. Lepšie alternatívy spočívajú v prevencii vstupu toxických látok do kalov a ich kompostovaní. Kompostovanie je lacnejšou a pre životné prostredie výrazne prínosnejšou metódou. Vracia do pôdy organickú hmotu a živiny, neprodukuje žiadne relevantné emisie do ovzdušia a nepotrebujeme skládkovať ani najmenšiu časť z nich (v prípade kalov bez nadlimitných koncentrácií škodlivých látok). Naopak v prípade spaľovania musíme skládkovať škvaru a popolček – nebezpečný odpad, uvoľňuje sa isté množstvo toxických emisií do ovzdušia a nijako neprospievame pôdnemu procesu.
Najdôležitejšie je však riešiť príčiny - zamerať sa na prevenciu vstupu toxických látok do kalov. Zabezpečiť monitoring zdrojov znečistenia a realizovať opatrenia pre elimináciu uvoľňovania toxických látok do odpadových vôd. Tak adresne prenášame náklady na pôvodcov znečisťovania namiesto paušálneho zaťažovania všetkých. Nech už použijeme akúkoľvek technológiu pre konečný produkt – kaly, v každom variante je najprospešnejšie znížiť samotné množstvo škodlivých chemikálií vstupujúcich do procesu. A ak sa nám podarí tento prvoradý krok, výrazne lacnejším a environmentálne prínosnejším riešením je kompostovanie. Taktiež, Program odpadového hospodárstva Slovenska do roku 2010 uvádza cieľ výrazného zvýšenia materiálového zhodnocovania (kompostovania) kalov až na 70%, energetické iba v marginálnej miere 5%.
- Biomasa - optimalizované kotle pre výrobu energie z biomasy. Tie sú konštruované a optimalizované na konkrétne druhy biomasy na rozdiel od spaľovní, ktoré sú projektované v prvom rade na zneškodňovanie odpadov. Kosit naviac potvrdil, že v jednom kotli plánuje spaľovať biomasu spolu s odpadmi a kalmi čo spochybňuje efektivitu procesu i jeho energetického zaradenia. Taktiež, k výhodám špecializovaných kotlov na biomasu patrí, že z nich možno využívať aj popol, naopak zo spaľovne, ktorá bude spaľovať biomasu spolu s odpadmi to nemožno.

Napriek existencii lepších alternatív plánuje spol. Kosit zväčšiť kapacitu spaľovne odpadov. K súčasnej výkonnej kapacite jedného kotla (cca 75- 80 000 ton odpadov ročne) sa plánuje v rámci „prvej etapy priemyselného plánu“ sprevádzkovať druhý kotol (ďalších 75- 80 000 ton) a v druhej etape to má byť tretí kotol s kapacitou ďalších 120 000 ton s tým, že spol. Kosit sľubuje v takom prípade uzavrieť kotol K1. Celková kapacita spaľovne by sa tak zvýšila na 190 000 – 200 000 ton odpadov (variantne spolu s kalmi a biomasou) ročne – ak by sa odstavil kotol K1. Spolu všetky 3 kotle by predstavovali kapacitu 270 000 ton. Maximálna kapacita Bratislavskej spaľovne je 135 000 ton ročne a nie je plne využitá... Väčšiu spaľovňu nájdeme len v Prahe v cca 1,3 mil. obyvateľov. Jej oficiálna kapacita je 310 000 ton, avšak ročne dnes spaľuje 200 000 ton ... Viac odpadov v konkurenčnom prostredí nevie získať. V roku 2006 spálila spaľovňa 58 524 ton odpadov z Košíc...

3. Ekonomické riziká

Plán spoločnosti Kosit splatiť finančné prostriedky (z ktorých dnes zverejnil iba náklady na prvú z troch etáp – 400 mil. Sk, celkové náklady sú doposiaľ neznáme) z „energetického zhodnocovania“ odpadov, kalov a biomasy, obsahuje vážne ekonomické riziká.

a) Nereálnosť očakávaní nárastu množstva odpadov.
Reakciu začneme citátom Ing. Andrea Moriconiho zo spol. Kosit k tejto veci: „Z hľadiska ekonomickej návratnosti napriek nízkym tarifám, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s vyprodukovanou energiou a neistote pri kreditoch CO2 Emission Trading, by mohla byť investícia zaujímavá, pokiaľ by bola istota zásobenia odpadom produkovaným mestom Košice na základe pevných taríf, ktorý tvorí základ celej investície. [1]
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, samotná spol. Kosit vníma ako základ návratnosti – zásobovanie odpadom produkovaným Košicami. To predstavuje najslabší článok plánu, pretože Kosit nezíska zďaleka tak veľké množstvo odpadov pre spaľovanie ako uvádza vo svojom pláne:
- Prognóza nárastu množstva odpadov spol. Kosit z dnešných 215 kg na 560 kg o 6 a pol roka je tak absurdne prehnaná,. Nikde vo svete sa zďaleka nezaznamenal tak obrovský nárast množstva odpadov v tak krátkom čase. Odborníci zväčša odhadujú nárast množstva komunálnych odpadov v pomere cca 0,5% k nárastu HDP o 1% - ak sa v danom meste / regióne nerealizujú žiadne opatrenia pre predchádzanie vzniku odpadov ... Dokonca podľa Správy o stave životného prostredia SR a údajov Štatistického úradu množstvo komunálnych odpadov v SR v poslednom roku kleslo o 5 kg na obyv./rok. V prílohe pripájame pre porovnanie graf nárastu komunálnych odpadov v krajinách EÚ. Aj v Írsku s ekonomickým rozmachom, vysokým rastom HDP - spotreby, predstavoval nárast komunálnych odpadov za 8 rokov cca 30% - zďaleka nie 2,5 násobok s ktorým počíta Kosit ...
- Množstvo odpadov z Košíc plynúcich do spaľovne by sa malo znižovať vďaka rozvoju triedenia a materiálového zhodnocovania odpadov, ktoré je legislatívne nadradené spaľovaniu s využitím energie. Legislatíva EÚ a SR tlačí na zvyšovanie triedenia a materiálového zhodnocovania komunálnych odpadov. Ak by sa skutočne vypracoval triedený zber na úroveň moderných európskych miest a zvýšil mieru materiálového zhodnocovania z dnešných cca 10% na 40% - vyše 50%, ostane z dnešných cca 60 000 ton odpadov ročne v spaľovni cca 40 000 – 45 000 ton.
- S odpadmi z okolitých miest nemožno počítať v žiadnom väčšom množstve, čoho dôkazom je aj dnešný stav, dostupnosť lacnejších alternatív a ich ďalší rozvoj. Okolité mestá Košice nemôžu prinútiť aby „svoje“ odpady odnášali do spaľovne, ak majú k dispozícií lacnejšie alternatívy.
Výrazne nižšie množstvá odpadov, s ktorými dnes Kosit kalkuluje, by však znamenali výrazné nižšie ekonomické výsledky, než s ktorými dnes Kosit počíta vo svojich nereálne optimistických scenároch.

Potom ostanú už len 2 možnosti:

- Dovoz veľkého množstva odpadov zo zahraničia do spaľovne. Kosit v minulosti verejne deklaroval záujem o túto kontroverznú činnosť. Napríklad v tlačovej správe v októbri 2003 cit. „takže zariadenia Kositu by mohli byť využívané aj oblasťou Miškolca ...“. Podobne sa vyjadrila pre médiá aj Bratislavská spaľovňa a spaľovne v Českej republike predkladajú opakované žiadosti o povolenie dovozu odpadov z Nemecka.
Dnes takúto činnosť neumožňuje legislatíva SR a obmedzuje ju aj legislatíva EÚ. Práve v súčasnosti však v Bruseli intenzívne zápasí spaľovniarska lobby pri novele Rámcovej smernice o odpadoch o preklasifikovanie spaľovní z dnešného zneškodňovania na zariadenia pre zhodnocovanie odpadov, čím by sa otvorili dvere pre dovoz odpadov. Žiaľ, posledný vývoj ukazuje, že pravdepodobne bude úspešná. V takom prípade sa značne oslabia právomoci členských štátov pre zákaz dovozu odpadov do spaľovní. Tvrdeniam spol. Kosit, že odpady zo zahraničia dovážať nechcú nie je možné veriť vzhľadom na ich predošlé verejné deklarovanie záujmu o túto činnosť, žiadosti spaľovní o dovozy odpadov v tomto regióne, ekonomickú atraktívnosť takejto činnosti pre majiteľa spaľovne.
- Ak sa nepodarí vyššie uvedené, ostane už iba možnosť vysokých poplatkov pre miestnych občanov a podnikateľov.

b) Ekonomické riziká zámeru spaľovania biomasy:
Ekonomickú efektívnosť energetického využívania biomasy v spaľovni odpadov robí otáznou trend nárastu cien už dnes nie lacnej biomasy na trhu. Už dnes ponúkajú subjekty z Maďarska vyššiu cenu za odpredaj biomasy než na Slovensku, niekedy až o 40%. Otázna je konkurencieschopnosť spaľovania biomasy v spaľovni odpadov, ktorá nie je dizajnovaná na túto činnosť, má vyššie investičné a prevádzkové náklady, oproti lacnejším, na biomasu optimalizovaným kotlom. Tie sa naviac môžu lokalizovať do blízkosti zdrojov biomasy alebo výkupcu energie, čím znížia rozvodné náklady.

c) Ekonomické riziká zámeru spaľovania kalov:
Z hľadiska celkovej bilancie znižujú ekonomickú efektívnosť spaľovania kalov náklady na ich sušenie. Kaly s nižším obsahom polutantov bude odoberať konkurencia lacnejšieho a legislatívne nadradeného kompostovania. Uvádzame príklad nákladov na rôzne spôsoby nakladania s kalmi v EÚ[2]:
- priama aplikácia na pôdu: 110-160 euro / tonu sušiny, (rastú však jej legislatívne obmedzenia, environmentálne kontroverzná)
- skládkovanie, spaľovanie a spoluspaľovanie kalov s inými odpadmi: 260 – 350 euro / tonu sušiny
- kompostovanie a následná aplikácia na pôdu 210 – 250 euro / tonu sušiny.

Grafy ziskov z predaja energie prezentované spol. Kosit na predošlom mestskom zastupiteľstve sú len prehnane optimistickým teoretickým predpokladom bez dostatočných garancií. Spoločnosť Kosit má iba veľmi krátkodobo zmluvne podchytené niektoré komodity s ktorými počíta, žiadne záruky na celú dobu splácania úverov neexistujú.
Na pléne rokovania MZ odznelo, že poskytnutie úveru z banky bude dostatočnou zárukou ekonomickej efektívnosti a návratnosti prostriedkov, pretože tá si overí reálnosť projektu. Toto tvrdenie má vážny háčik. Banka poskytne úver na tento projekt, pretože aj v prípade neúspešnosti predkladanej varianty bude garantovaná návratnosť finančných prostriedkov - zvýšením poplatkov pre občanov a miestnych podnikateľov. Práve tomu je však potrebné predísť.
Predmetný plán Kositu sa môže javiť aj ako forma stratégie pre dlhodobé ekonomické zaviazanie si mesta Košice na ďalšie predĺženie zmluvy o spoločnom podnikaní v tejto oblasti. Talianskemu investorovi vyprší zmluva o 4 a pol roka, avšak v prípade ďalších mnoho sto miliónových investícií reálne nebude možné vystúpiť zo spoločného podniku aj keby Košice dostali ekonomicky a ekologicky výhodnejšie ponuky.

Záverom si dovoľujeme pripomenúť, že neexistuje žiadna akútna potreba zväčšovania či ďalšej rekonštrukcie spaľovne odpadov. Približne pred rokom a pol sa ukončila rozsiahla rekonštrukcia košickej spaľovne odpadov, ktorá dnes spĺňa emisné limity EÚ a ani jediný kotol s kapacitou cca 75 000 ton nie je naplnený. Argumentácia Kositu o nutnosti dodania turbíny je len jednou z ekonomických variant riešenia súčasného stavu, rozhodne nie akútnou potrebou, bez ktorej by sme bezprostredne čelili vážnym problémom. Naopak, vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že problémom budeme čeliť, keď sa vydáme touto cestou.

Mimovládne organizácie Priatelia Zeme, Sosna a Abovská Osa, zložené v prevažnej miere z občanov Košíc a okolia, Vás z uvedených dôvodov žiadajú:
- Nepodporiť priemyselný plán spol. Kosit na najbližšom Mestskom zastupiteľstve, ani v prípade že sa bude hlasovať iba o jeho prvej etape (pretože tá je organickou súčasťou zbytku projektu). Žiadať jeho zásadné prepracovanie smerom k väčšiemu rozvoju recyklácie, nezväčšovaniu kapacity spaľovne a s reálnejšími ekonomickými plánmi.
- Žiadať riešenie akútnejších problémov
odpadového hospodárstva Košíc – zlých podmienok na triedenie papiera, viacvrstvových obalov, niektorých druhov plastov, azbestu, stavebného odpadu nad 1 m3, nízky počet zberných dvorov, ekonomicky demotivačné prostredie pre triedenie ...
- Zaviesť zdravé trhové prostredie do odpadového hospodárstva v Košiciach (s vyššími kritériami ochrany životného prostredia). Namiesto zaviazania sa na takmer miliardovú investíciu (vo všetkých 3 etapách) na veľmi dlhé obdobie iba s jediným podnikateľským subjektom a nesmierne obmedzenými možnosťami vystúpenia zo spoločného podniku ... Je efektívnejšie postupne vystúpiť zo spoločného podniku, začať si vyberať partnerov pre odpadové hospodárstvo na základe ekonomicky a environmentálne najlepších projektov, ktoré budú v prípade neplnenia ľahko vypovedateľné. Dlhodobo prijateľné výšky poplatkov za odpad a kvalitné služby v oblasti odpadov nezabezpečí „turbína“ ako sa Vás snaží presvedčiť Kosit, ale trhové prostredie v odpadovom hospodárstve Košíc, s environmentálnymi kritériami.

V Košiciach 9. 7. 2007

Ladislav Hegyi (Priatelia Zeme-SPZ, predseda)
Ing. Štefan Szabó PhD (o.z. Sosna, predseda)
Ing. Paulína Urdová (o.z. Abovská Osa)   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606