magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Zvieratá sa správajú, ako sa sluší – milujú sa a množia
@ Aktuálne -> Rekreačné zóny      Sep 04 2002 - 08:56 GMT
Pozornosti návštevníkom ZOO Košice dozaista neujde, že vo výbehoch sa to mláďatami priam hemží. Najväčšiu radosť z nich asi majú deti, ktoré si pre ne môžu zakúpiť krmivo a kàmiť ich. Čo sa teda vľúdna jar a horúce leto odzrkadlili na správaní zvierat? Porozprávali sme sa s riaditeľom ZOO Košice – Ing. Karolom Semanom.


Ak vyzerá tohoročná populačná explózia v ZOO Košice?

„Zvieratá, ktoré nemajú dobré podmienky, sa nemnožia. Prírastky sú znakom toho, že zvieratá sú spokojné, ako sa o nich staráme. Počas prvého polroka 2002 máme v našej zoo vyše 400 prírastkov. Sú v tom zahrnuté aj mláďatá z umelej liahne, kde prichádza na svet okrasná hrabavá hydina.“

Štyristo mláďat? Započítali ste do toho aj akvarijné rybičky?

„Nie.“

Ktoré prírastky považujete za najzaujímavejšie?

„Sú to každopádne medvedie pätorčatá, ide o svetovú raritu. Pomerne početný prírastok majú ovce aj kozy kamerúnske. O tieto mláďatá majú záujem aj iné zoologické záhrady, teraz sa nám prihlásili Bojnice. Svojo potomstvo priniesol aj poník shetlandský. Veľmi pekne sa nám množia aj muflóny a fretky. Fretka je pre návštevníkov veľmi atraktívne zviera, pretože je veľmi čulá. Záujem z iných zoologických záhrad o mláďatá je taký veľký, že ho ani nestihneme pokryť. Máme aj päť mladých pštrosov emu. Rozmnožili sa nám aj daniele škvrnité, taktiež kamzíky.

Týmito kamzíkmi sa musím doslova pochváliť. Minulý rok sme im zväčšili výbeh, čím sme ich trošku dezorientovali. Dočasne sa tým narušil ich stereotyp a aj ich ruja bola podľa našich pozorovaní akási atypická. Pritom rozmnoženie kamzíka je dosť náročné. Samica je totiž plodná asi len jednu hodinu v roku. Ak sa v tej hodine neoplodní, je stratený celý rok. Máme ale dva prírastky.“

Počítate so zväčšovaním výbehov pre zvieratá, alebo sa s mladými budú musieť potlačiť na súčasných chovných plochách?

„ Pred dvoma týždňami sme už začali stavať výbeh pre afrických pštrosov. Ten by mal byť ukončený približne o jeden a pol mesiaca, takže aj ich stádo môžeme rozmnožiť tak, že na budúci rok sa budú milovať a množiť, ako sa patrí. Výbeh bude naozaj veľký minimálne tri tisíc metrov štvorcových. Chceme , aby návštevník zvieratá videl, ale aj aby zvieratá mali dostatok pohybu a boli v dobrej kondícii. To sa dá zlúčiť.

Neskôr plánujeme postaviť aj nový veľký výbeh pre huculské kone. Toho roku sme pripustili šesť kobýl, takže na budúci rok by sme mali mať šesť nových mám so žriebätkami. Samozrejme, predovšetkým mi záleží na tom, aby medvede mali pekný nový výbeh, na čom sa tiež pracuje.

Týmito aktivitami sa návštevnícky atraktívna zóna rozrastie, naviac pribudne ďalší živočíšny druh – zubor.“

O tom, ako vaši pracovníci dokázali udržať pri živote päť malých medveďov sme nedávno hovorili. Čo však v prípade, ak matka mladé odmieta? Vysvetlí sa to ako prirodzený úhyn?

„Všetko je vec nasadenia ľudí, ktorí majú tieto zvieratá radi. Veľmi sa hrdíme napríklad odchovom mláďaťa papagája alexandra veľkého. Kolega ho musel každé tri hodiny kàmiť umelou výživou. To, že mláďa prežilo a darí sa mu, je znakom nie len odbornosti, ale aj obetavosti nášho pracovníka. A to je už druhý takýto odchov u tohto páru papagájov, ktorý akosi nie je v stave vysedieť mláďatá.“

Nakoľko sú atraktívne košické prírastky pre iné zoologické záhrady?

„Všetko je vecou ponuky a dopytu. Veľmi vzácny a žiadaný je napríklad uhorský dobytok a tohto roku máme prírastok – jedného býčka. Už vlani nám kvôli tomu telefonovali z Maďarska. A nám sa tu každý rok narodia dva prírastky tohto druhu. O dva týždne čakáme ďalšie.

Kým som nastúpil do funkcie, vždy sa povedala cena, za ktorú sa mláďa predá a kto prišiel prvý, ten ho mal. Teraz robíme dražbu. Každý má možnosť prihodiť k cene, takto ju vieme zdvihnúť až na dvojnásobok.“

Uhorský dobytok môže zoo priniesť nejaké peniaze, ale čo s ostatnými prírastkami, ak nie sú pre iné zoo atraktívne?

„Každá zoologická záhrada má ponukový list, respektíve zoznam toho čo hľadá a čo ponúka. Aj my sa v chovateľskej komisii dohodneme, čo máme naviac a čo hľadáme. Potom ponuky posielame ďalším zoologickým záhradám. Najväčší záujem registrujeme z Maďarska, chcú mladé jaky, lamy a mnohé iné druhy.

Z ekonomickej stránky to nemusí byť vždy len predaj. Často je to aj medzidruhová výmena. Takto sme napríklad rozšírili zoznam druhov v našej zoo o opice – tamaríny pinčie. Z Rakúska k nám asi pribudnú ďalšie kamzíky. Ide aj o to, aby sa stádo nemnožilo stále len medzi sebou, ale pribudli k nim aj ďalšie zvieratá, treba ´občerstviť krv´. Rozmýšľame aj o privezení klokanov zo ZOO Olomouc, tiež nejaké drobné šelmy.

Pokiaľ ekonomická situácia zoo neumožňuje nákup a nie je záujem ani o výmenu zvierat, existuje ešte aj deponácia zvierat. V rámci Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií, v ktorej Košice zatiaľ nie sú, je možné, aby jedna zoologická záhrada venovala druhej zvieratá na dlhodobý chov. Pravidlá hry sú dané. Ten, kto zvieratá príjme, nesmie s nimi ďalej obchodovať, ale musí sa o ne starať. Ak prinesú potomstvo, to sa potom medzi delí medzi zoologické záhrady, ktoré uskutočnili danú deponáciu. Podmienkou prijatia zvieraťa do deponácie je preukázanie, že daná zoologická záhrada má pre daný druh vytvorené podmienky na jeho množenie.

Deponácia však nie je typická pre Slovensko, naše štyri zoologické záhrady si medzi sebou zvieratá najčastejšie predávajú.“

Koľko prírastkov zoo opúšťa a koľko ostáva? Nestávajú sa nakoniec aj ekonomicky nežiadúce?

„U nás sa viac-menej početný stav nemení. Máme približne tých 130 druhov a 800 jedincov. Skôr máme záujem zvieratá vymieňať, dôvod som už uviedol pri kamzíkoch. Za mláďatá máme tiež záujem získavať mláďatá, ale také druhy zvierat, aké v našej zoologickej záhrade nie sú zastúpené. Keď bude zoo dobudovaná, počíta sa tu asi s 300 druhmi zvierat. Ak teda počet zvierat trošičku narastie, je našou snahou vykryť náklady na ich chov adopčným programom.“

Aký je záujem verejnosti o adopčný program?

„Pred dvoma rokmi sme mali len 22 adoptovaných zvierat, vlani už 84. Vlani sme získali 184 tisíc korún na ich chov. V tomto roku už máme 50 adoptovaných zvierat a za tento rok to už je asi 227 tisíc korún. To pretože sa adoptovali aj drahšie druhy zvierat.

Tie peniaze ostanú tu na krmivo, navyšujeme tým rozpočet a ušetrené financie použiť na estetizáciu prostredia. Toho roku sme za drahé peniaze nakúpili farby, keby tieto činnosti neboli, tak by sme na to nemali. To pretože v rámci ozdravného projektu nám mesto znížilo rozpočet o 1,6 milióna Sk. Ak by sme teda nevyvíjali aktivity ako adopčný program, nemohli by sme plniť naše ciele.“


Pripomíname, že adopčný program je založený na dobrovoľnosti. Záujemca si vyberie z ponukového listu zvierat to, ktoré sa mu páči. Zaplatí jeho ročnú kàmnu dávku (od 500 Sk hore) a tým si ho adoptuje. Zviera ostáva v odbornej opatere v zoo, ale na klietke či výbehu má tabuľu, ktorou sa oznamuje, kto je jeho adoptívny rodič. Adoptívny rodič získa aj ročnú vstupenku do zoo, potvrdenie o adopcii, prípadne sa môže so zvieraťom vyfotiť. Pomôže tak aj zoologickej záhrade.

4. 9. 2002
Slavomír Szabó

Tematické linky o ZOO linky:
ZOO Košice
Adopčný program so zoznamom
Ing. Karol Seman, CSc. - v rubrike Kto je kto v Košiciach   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk