magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Marcel Palonder napriek nepriaznivým skúsenostiam na domácej hudobnej scéne svoj návrat z emigrácie neľutuje

Na prvom mieste sloboda

Rodený Humenčan, ktorému láska k východu pretrvala aj po rokoch strávených v Bratislave, začal spievať už v detstve. Prvou vážnejšou predzvesťou neskoršej speváckej kariéry bola podľa jeho slov chvíľa, keď ho rodičia ako dvojročného objavili hrať sa pod televízorom, pričom si spieval známy motív z filmu o Winnetouovi. Úplne čisto, bez akýchkoľvek falšov. Od štyroch rokov sa venuje hudbe naplno. Okrem klasických detských pesničiek a riekaniek vyrastal na Beatles, Rolling Stones, Hendrixovi, Janis Joplin či Cream. K ich muzike sa dostal prostredníctvom nahrávok, ktoré mu púšťal jeho o desať rokov starší brat.

Mama ho neskôr priviedla k šlágrom zo starých amerických filmov a klasicekj hudbe. Na svoj vek mal široký záber hudobných žánrov. Ako sedemročný začal chodiť na hodiny klavíra do ĽŠU, o dva roky neskôr absolvoval prvý koncert, na ktorom hral vlastné skladby. Aj keď rodičia chceli, aby sa venoval klasike, kvôli čomu sa neskôr prihlásil na bratislavské konzervatórium /odbor klavír, dirigovanie, kompozícia/, potajomky hrával bigbít v rôznych skupinách.

"Tú prvú sme založili práve na konzervatóriu. Volala sa Propolis, no bohužiaľ, pretože som v nej hrával vlastne za chrbtom rodičov, nikdy oficiálne neuzrela svetlo sveta. Keďže som bol veľmi zlý žiak, ktorý radšej ako do školy chodil poza ňu, dal som zo školy výstup. Na istý čas som odišiel z Bratislavy a potom prišla vojenčina. Keďže Bratislava mi akosi k srdcu neprirástla, po jej skončení som si odišiel dokončiť školu do Brna. Nasledovalo angažmá sprievodného klávesáka a vokalistu v skupine Mariky Gombitovej, z neskoršieho osamostatnenia ktorej vznikla skupina Mandragora," zaspomínal si v úvode nášho rozhovoru, počas chvíle oddychu medzi skúškami na nedávny megakoncert Millennium spevák, skladateľ a inštrumentalista Marcel Palonder. Mandragora bola naozaj zaujímavá skupina. Okrem Marcela ju tvorili členovia vtedy populárnych českých skupín Tango, Abraxas, gitaristu si "požičali" z bandu Dana Fikejza. Na prelome rokov 1987-88 pôsobila skupina prevažne v Prahe, kde v tom čase slávili svoje prvé úspechy "čerstvo narodení" Oceán, Lucie, či Lucie Bílá. Buhužiaľ, pre socializmus nebola Mandragora tou správnou "výchovnou" skupinou, a tak sa vydania LP v Opuse, vtedy jedinom slovenskom vydavateľstve, nikdy nedočkala. Práve to bolo, okrem čoraz neznesiteľnejšieho pocitu neslobody myslenia, prejavu a znechutenosti nad celým systémom, jedným z dôvodov, prečo sa Marcel rozhodol emigrovať do južného Francúzska.

"Na čas v emigrácii mám množstvo príjemných spomienok. Keďže v južnom Francúzsku nie je rocková či popová scéna nejako výrazná, pretože sa centralizuje najmä v Paríži, trochu som zmenil štýl a začal sa venovať opere. To ma v konečnom dôsledku celkom tešilo, pretože ku klasike mám už od detstva veľmi blízko. Vyštudoval som klasickú hru na klavíri a dirigovanie, takže preorientácia mi nerobila žiadne problémy. Neskôr som na rok a pol zakotvil v Monaku, kde som študoval na Akadémii hudby a zároveň spieval v tamojšej opere," vysvetľoval Marcel, pripaľujúc si už vari tretiu cigaretu.

Prečo sa teda vrátil na Slovensko, keď "vonku" sa mu črtala veľmi sľubná kariéra?

"Pretože prišiel 17. november a udalosti s ním spojené. Snažil som sa pochytiť čo najviac informácii o tom, čo sa vlastne doma deje. Denne som hodiny čakal pred televízorom, kedy sa v spravodajstve objavia nejaké šoty z Československa, pravidelne som telefonoval s rodičmi... Do konca života budem ľutovať, že som nebol pri týchto prelomových chvíľach. Len čo sa mi v januári 1990 naskytla príležitosť, s návalom prvých emigrantov, so špeciálnymi papiermi z viedenskej ambasády na jednorazový vjazd a výjazd som sa vrátil, aj keď iba na chvíľu. Postupne som sa však na Slovensko vracal čoraz častejšie, až som sa v lete toho istého roku rozhodol definitívne. Bol som ohúrený situáciou, s hlavou plnou ideálov, bol som presvedčený, že to tu bude fantastické. Nadšenie síce vystriedalo trpké sklamanie, no svoj návrat neľutujem. V deväťdesiatom piatom som bol postavený pred rozhodnutie vrátiť sa, alebo ostať tu natrvalo. Vybral som si to druhé. Založil som si tu rodinu, narodilo sa nám dieťa. Do zahraničia som si mohol dovoliť chodiť už iba tak na mesiac, dva. Keď tak teraz, po desiatich rokoch uvažujem, že by som bol niekde v Paríži, Londýne či New Yorku, vracal sa sem iba sporadicky a nebol pri všetkých tých premenách krajiny, nebolo by to ono. Práve skúsenosti spojené s premenami sú pre človeka a celý národ veľmi dôležité. Aj keď, ako som už spomínal, môže často ísť o skúsenosti nie veľmi príjemné," skonštatoval s výrazom mierneho sklamania.

Medzi tie príjemnejšie patrí určite pôsobenie vo formácii Accidens Happen, ktorá si počas svojho relatívne krátkeho života stačila vybudovať na domácej hudobnej scéne celkom slušný kredit.p> "Accidens Happen bola veľmi dobrá kapela, ktorá by sa, podľa môjho názoru, ešte mohla vrátiť. Mojou myšlienkou nášho fungovania bolo hrať absolútne voľne, srdcom, pre potešenie z hudby ako takej. Aby v tom nebol zamontovaný žiaden biznis, ale práve to bolo kameňom úrazu a dôvodom, prečo sa neskôr skupina rozpadla. Zvyšok mal na to presne opačný názor. Časť členov skupiny po rozpade iniciovala vznik Made II Mate."

Ako sólista sa Marcel zapísal do povedomia verejnosti najmä vďaka hitovej balade Láska, ktorú neskôr prevzala do svojho repertoáru vtedy ešte začínajúca česká speváčka Anna K. V roku 1996 bol zastupoval Slovensko na medzinárodnej súťaži o cenu Eurovízie v nórskom Oslo. Prezentoval sa svojím ďalším hitom, piesňou na text nebohého Joža Urbana - Kým nás máš.

"O tom, že bol vyhlásený konkurz na zástupcu Slovenska v súťaži o cenu Eurovízie, som nevedel, nikto ma naň nepozval... Dozvedel som sa o ňom čírou náhodou a tak som bol nútený v čase príprav môjho albumu, za dva dni pripraviť s Ďurom Burianom skladbu, nakrútiť ju, získať text. Mimochodom, ten mi Jožo "zostrojil" za vskutku bizarných podmienok, keď som mu autobusom poslal kazetu s podkladom a on mi na druhý deň do telefónu nadiktoval slová," zaspomínal s úsmevom.

"Kritéria na výber súťažnej piesne boli prísne, skladba nielenže nesmela byť nikdy predtým nikde hraná, ale jej dĺžka musela byť tri minúty, ani o sekundu viac. Konkurz sa mi nakoniec podarilo mne dodnes záhadným spôsobom vyhrať, aj keď na účasť na Eurovízii mali zálusk oveľa známejšie mená... Mal som pocit, že pre mňa nastáva svetlejšie obdobie, veď po dlhom čase zákazov som dostal šancu. Prvý a posledný raz v histórii Eurovízie sa konali predkolá a mne sa ich, raz ako interpretovi a raz so skladbou samotnou, podarilo vyhrať. Vypadli vtedy aj také štáty, ktoré na Eurovízii bývajú pravidelne už tridsať rokov, napríklad Nemecko, Izrael, Francúzsko či Rusko. Týždeň pred akciou boli prípravy, recepcie v rámci propagácie krajiny, pričom sme boli neustále pod drobnohľadom ľudí z médií, ktorí predbežne tipovali umiestnenia. Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že moje meno figurovalo v prvej desiatke. No večer pred finálovým kolom nórska televízia odvysielala jeden dokument o Slovensku, v ktorom bolo vykreslené ako krajina na rovnakej úrovni ako Albánsko. S veľmi zlou politickou situáciou, Mečiar bol práve na vrchole svojej vlády, s tým, že Slovensko sa začína pomaly izolovať od sveta. Je známe, že na cene Eurovízie výrazne zaváži politická situácia a tak si myslím, je to môj osobný názor, že to tak nakoniec bolo aj v mojom prípade. Osemnáste miesto neberiem ako svoj osobný neúspech, pretože okamžite po súťaži som dostal pozvania spievať do Škótska či Írska, kde som aj hneď na jeseň vycestoval. Bol o mňa veľký záujem, dostával som ponuky aj z iných krajín. Kým nás máš, v anglickej verzii, sa dlho držala v mnohých európskych hitparádach, od dublinského až po laponské rádio, počas celého roka. O tom sa však u nás nevedelo," dodal.

Ako sme v rozhovore spomenuli, jednou zo základných filozofií Marcelovej kariéry je nezávislosť na veľkom hudobnom vydavateľovi, a teda absolútna sloboda v tvorbe.

"Možno je to na jednej strane škoda, pretože takto nie som v prvej línii a prakticky hocikto ma môže zrušiť, čo sa už aj stalo. Prežil som niekoľko zákazov, či už v Slovenskej televízii alebo iných médiach. To všetko pre moje politické zmýšľanie, ktoré bolo v istom čase istým ľuďom proti srsti. Vždy som bol zástancom demokratického zmýšľania a svoj názor som dával otvorene najavo. Neznamenalo to však, že za predchádzajúcich vlád jedného pána, by som sa otočil k opozícii a z toho potom ťažil, to nie. Vždy som si držal vlastný názor a tak nastalo obdobia, keď som si na Slovensku nezaspieval. O to častejšie som potom navštevoval zahraničie, Škótsko, Veľkú Britániu, Írsko, kde som mal neskôr vlastnú kapelu, s ktorou som absolvoval niekoľko vystúpení na rôznych rockových festivaloch. Bolo to pre mňa veľmi dôležité a poučné obdobie. Na Slovensku pre mňa nastalo rovnaké obdobie nemilosti, ako pred emigráciou," komentoval, pripaľujúc si ďalšiu marlborku.

Nadväzujúc na spomenuté skutočnosti, sme sa nutne museli dopracovať aj k existenčnej otázke.

"Je to ťažké, ale stojí mi to za to. Našťastie nie som odkázaný na žiadne mimohudobné aktivity. Tým, že dosť často vystupujem v rámci rôznych akcií, či najnovšie v muzikáli Krysař, sa muzikou dokážem ešte stále celkom slušne uživiť. Na Rock FM rádiu mám svoju pravidelnú reláciu, kde okrem moderovania púšťam svojú obľúbenú muziku, pozývam si ako hostí rôzne známe i menej známe skupiny i interpretov z oblasti rocku, popu, jazzu, či vážnej hudby. To je moja oblasť. Ako som už spomínal, dosť často som cestoval - hranie v zahraničí ma kedysi tiež živilo, aj keď to nebolo ľahké. Pre mňa je totiž oveľa dôležitejšie zájsť povedzme do Londýna a zahrať si v nejakom tamojšom klube, ako sa tu za každú cenu snažiť nasilu presadiť. V poslednom čase ma asi najviac zamestnávajú prípravy vlastného muzikálu - Nostradamus. Je to moje dieťa. Prvý z mojich veľkých životných projektov, na ktorý sa veľmi teším. Podarilo sa mi dať dohromady veľmi dobrých muzikantov, jedným z nich je napríklad Oskar Rózsa, ktorý bude zároveň spoluproducentom muzikálu. Čo sa hereckého obsadenia týka, okrem známych osobností zo Slovenska som oslovil aj niektoré veľké české hviezdy. Zatiaľ je však všetko v štádiu rokovania, čiže o konkrétnych menách by bolo ešte predčasné hovoriť. Ak všetko pôjde podľa plánov, premiéra by mohla byť už v jeseni," dodal s istou dávkou optimizmu.

Sám však priznáva, že nebyť rodiny, úvahy nad opätovným návratom do zahraničia sa v istej chvíli zdali dosť reálne. Takto mu však neostávalo nič iné, len vyrovnať sa s pocitom, že na slovenskej hudobnej scéne patrí medzi interpretov, ktorí aj napriek svojmu nespornému talentu ostávajú nedocenení.

"Slovenský šoubiznis je na takej hrozne mizernej úrovni, že o nejakej kvalite či pravidlách hry tu nemôže byť ani reči. Všetko tu vždy bolo a stále je postavené na mafiánskych vzťahoch. A tomu principiálne nedôverujem. Som obyčajný muzikant, spevák, ktorý má rád hudbu a to je pre mňa najdôležitejšie. Záleží mi na tom, aby sa moja hudba páčila publiku a nie aby som stál niekde na piedestále a dostával smiešne ocenenia, ktoré navyše vôbec nie sú objektívne. Som človek, ktorý potrebuje k životu, komponovaniu a produkovaniu muziky absolútnu slobodu. A to aj za cenu, že som nikdy nebol a dodnes nie som v prvom rade. Napríklad, ani raz som nebol pozvaný na žiadneho Zlatého slávika či domácu Grammy. Aby som bol úprimný, len by to niekedy skúsili... Ďakujem, neprosím. Aj tak sú to všetko zmanipulované záležitosti," dodal na záver.

Budúcnosť nielen svojej, ale aj celosvetovej hudobnej produkcie, vidí Marcel v spájaní štýlov. Keďže sám sa celý život pohybuje na hranici medzi popom, džezom a klasikou, verí, že sa mu tieto žánre raz podarí skĺbiť. Nechajme sa prekvapiť.

Igor PETRUŠKA

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 6. 1. 2000

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606