magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Malá Ida

Obec Malá Ida sa nachádza západne od Košíc, len štyri kilometre od mestskej časti Košice-Šaca. V súčasnosti v tejto obci prebieha veľká výstavba rodinných domov. Jej poloha v tichom lesnom prostredí ju predurčuje na pokojné bývanie, ktoré stále viac vyhľadávajú Košičania so záujmom o život v rodinnom dome na vidieku.

Najstaršia známa história obce siaha pred rok 1247, keď Peter, syn Juraja z rodu Aba, predal Matejovi - spišskému prepoštovi, zem a lesy ležiace v oblasti Malej Idy, ktoré ležali na východ od rieky Ida, čiže na jej ľavom brehu. Tieto pozemky mu zabral Pousa - predok zemanov z Bašky. Ale v roku 1247 bola zem i les spätne prisúdené prepoštovi Matejovi. Od neho získal územie jeho brat Antaleus, od Antaleusa ako cena krvi za Beňadika de Ruzka na Beňadíkových synov Petra, Beňadika, Kazimíra a Ižipa. Títo získali nie len pozemky zeme Idy, tzv. Vyšnú Idu, kde sa dnes nachádza obec Malá Ida, ale aj územie zeme Ida, kde sa dnes nachádza mestská časť Košice-Šaca.

Ďalšie osudy časti, kde sa dnes nachádza Malá Ida, sú opäť poznamenané zmenami vlastníctva. Najskôr to bol spor medzi synmi Beňadika de Ruzka a Sixtom de Toh, ktorý sa riešil duelom. Od Sixta de Toh, ktorý zo sporu vyšiel víťazne, odkúpil v roku 1280 pozemky komes Dávid z Omodejovskej línie rodu rodu Aba a jeho synovia Peter, Finto a Omodej. Títo už zem udržali vo svojom vlastníctve dlhší čas. V listine z roku 1300 sa územie spomína ako Omodeus dictus Fejes de Ida. V inej nedatovanej listine ako Homodei de Ida.

Ďalším vlastníkom Malej Idy (ako aj obcí Poľov a Gord) sa stal Štefan zvaný Čurka (Churka, Chyurka, Churke, Chyrke) z rodu Aba. Nevedno však, akým spôsobom došiel k tomuto majetku. Jednu z možností uvádza historik Karácsonyi, ktorý poukazuje na možnosť, že sa tak mohlo stať pri deľbe majetkov, na základe príbuznosti rodinnej línie Dávidovej a Štefana zvaného Čurka z rodu Aba.

Nasledujúcim medzníkom vo vlastníckych vzťahoch bola bitka pri Rozhanovciach, po ktorej synovia Štefana Čurku - Tomáš a Mikuláš, utiekli do Poľska. Malú Idu a Poľov zabral palatín Filip Drugeth. V roku 1323 boli Tomáš a Mikuláš omilostení na príhovor poľského kráľa a kráľovnej a tak spomínané územie prešlo od Filipa Drugetha opäť do ich vlastníctva.

Prišiel rok 1330 a Tomáš, Mikuláš a Ján, synovia Štefana Čurku, sa rozdelili o rodinné majetky. Tomáš získal Malú Idu (Felida), Mikuláš Poľov, Ján Šebastovce (Zebus). Obec Hýľov (Hylo) a les si bratia ponechali na spoločné užívanie. V tom čase previedli určité územie z chotára Poľov do chotára Malej Idy, keďže Poľov bol veľkosťou i kvalitou lepší ako Malá Ida. Ešte predtým však bratia v roku 1324 časť pozemkov Malej Idy, ktoré susedili s Ižipovou Šemšou, dali Ižipovi, synovi Beňadika de Ruzka. Dali mu aj mlyn na rieke Ida.

V druhej polovici XIV. storočia potomkovia Štefana Čurku držali Malú Idu vo svojom vlastníctve. V roku 1367 ako držieľ daného územia vystupuje magister Peter, syn Tomáša a vnuk Štefana Čurku. Rovnako aj v roku 1379.

Veľký zlom nastáva v roku 1406, keď Palatín Mikuláš z Gary prisúdil právom kúpy Malú Idu a Šebastovce v prospech Spišskej kapituly. Jej vlastníctvo potom potvrdzujú aj portálne súpisy z rokov 1427 a 1553. Kým v roku 1427 mala Malá Ida rozlohu 28 port, v roku 1553 už len 7 port. V tých časoch bola ešte stále menej zaľudnená ako Veľká Ida.

V rokoch 1332 - 1335 už stál v Malej Ide kostol a fara. Pôsobili tam farári Demetrius de Minori Ida a Michael de Superiori Ida. V roku 1347 sa v historickej listine spomína kamenný kostol bez zvonice.

Genéza názvu obce:

1280 - Fel Ida
1300 - Ida
1323 - poss. Ida
1323 - poss. Idaa
1324 - villa Churke Ida
1330 - poss. Felida
1331 - de Kyus Ida
1332 - 1335 - de Minori Ida, de Superiori Ida, Felyda
1347 - de Ida Superiori, poss. Felyda
1358 - de Fevlida
1359 - poss. Kys Ida, Felida
1360 - Ful Ida
1367 - Kysyda, Kysida, de Ida
1379 - Kyshyda, Kysida
1397 - Kys Ida
1427 - Kys Ida
1447 - Chyrkendorff
1553 - Kys Ida
1773 - maďarsky: Kis-Ida
1808 - slovensky: Malá Ida, maďarsky: Kis-Ida
1903 - slovensky: Kišida, maďarsky: Kisida

Historik B. Varsik o prvých písomných zmienkach a rannej hostórii obcí na území zeme Ida uádza:

Z dokladov o Veľkej a Malej Ide jasne jasne vysvitá, že na území pôvodnej zeme Ida boli najstaršie dve dediny Veľká a Malá Ida, a ako idíme na polceste medzi nimi, a to na území dnešnej Šace, vznikol najstarší kostol na pôvodnej zemi Ida, ktorý slúžil obom najstarším dedinám, ako aj celej pôvodnej zemi Ida. Okolo najstaršieho kostola na zemi Ida len postupne vyrástla aj tretia dedina a to Šaca. Niet nijakých pochýb, že aj spomedzi dvoch najstarších dedín na pôvodnej jednotnej zemi Ida bola dnešná Veľká Ida staršou dedinou než Malá Ida, lebo kým Veľká Ida vznikla na úrodnej rovine, zatiaľ Malá Ida vznikla už hlbšie v údolí medzi vrchmi a lesmi. Preto sa Veľká Ida v najstarších dokladoch uvádza dôsledne len s pôvodným názvom Ida, a mladšia Ida, ktorá vznikla už pri hornom toku rieky Idy, dostala pre rozlíšenie pomenovanie Vyšná Ida (r. 1280 Fel Ida). Pravda, v dobe vzniku Malej Idy neexistovala ešte Šaca ako dedina. Keď sa však na začiatku 14. storočia počet obyvateľstva značnejšie rozmnožil a Veľká Ida v dôsledku svojho bohatšieho chotára počtom svojho obyvateľstva značne prevyšovala Malú Idu, preniká od tridsiatych rokov 14. storočia pomenovanie Veľká Ida a Malá Ida. Dlhšie však travlo, kým starší názov yšná Ida zanikol. Po vybudovaní kostolov vo Veľkej Ide a Malej Ide v Šaci v r. 1332 - 1335 už nebolo kňaza.

Koncom stredoveku tu bola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva podobne, ako aj v obciach Šaca, Poľov a Baška.Malá Ida bola najsevernejšou dedinou v údolí rieky Ida, ktorá sa pomaďarčila. Súpisy z druhej polovice 14. storočia poukazujú na skutočnosť, že tu prevažovalo maďarské obyvateľstvo. Podľa súpisov z rokov 1560 a 1568 má väčšina obyvateľstva osobné mená maďarského pôvodu. Súpis z roku 1696 poukazuje na zvyšujúci sa podiel sloenského obyvateľstva.

Po roku 1696, v čase rákócziovských vojen a nasledujúceho moru, poklesol počet obyvateľov. V roku 1715 tu žilo len sedem rodín, v roku 1720 už desať. Potom nastal nový prílev obyvateľstva, a to prevažne slovenského, o čo svedčí aj lexikon osád z roku 1773, podľa ktorého sa tu už rozprávalo prevažne po slovensky.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Ďalšie stránky súvisiace s Malou Idou: Osídlenie pri hornom toku rieky Ida
Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Kostol

Pre Malú Idu je charakteristický nárast obce "prisťahovalcami" z Košíc do lokality Panský les

V Malej Ide majú vlastnú pekáreň

Pohľady na súčasnú obec

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606