magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Košická Polianka

Ranná história obce

Košická Polianka bola pred rokom 1335 vlastníctvom Dominika, syna Lacka z rodu Aba, ktorý mal svoje sídlo v Trstenom pri Hornáde. V tom čase sa Trstené pri Hornáde volalo Nádošť, preto sa aj jeho línia rodu Aba označuje ako nádošťská. Dominik však zomrel bez mužského potomka a preto kráľ v roku 1335 daroval jeho majetky, medzi ktoré patrila aj Košická Polianka, palatínovi Viliamovi Drugethovi. Práve udelenie tohto daru je najstaršia známa písomná správa o obci. V roku 1337 sa Košická Polianka spomna pri opise Hraníc opátstva v Krásnej nad Hornádom. Obec sa opisuje, že susedí s dedinou Byster. Pri opise Bystera je i záznam, v ktorom sa uvádza i cesta, vedúca z Olšovian do Košickej Polianky, ako i verejná cesta z Košicekj Polianky do dediny Byster.

V roku 1415 kráľ Žigmund daroval Petrovi zvanému Zudar z Olnódu majetky, ktoré predtým patrili spomínanému Dominikovi, synovi Lacka z Nádošťa. Medzi nimi je aj Košická Polianka. Portálny súpis Abajskej stolice z roku 1427 uvádza, že sa v Košickej Polianke nachádzalo 26 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň 5 ľudí, obec mala minimálne 130 obyvateľov. Ich usadlosti patrili vdove po Jakubovi Zudar. V roku 1553 tu však boli už len 4 porty a dedina patrila zemanom. Súpis domov Abaujskej stolice udáva, že v roku 1598 sa v Košickej Polianke nachádzalo 18 domov.

V roku 1565 sa vykonal desiatkový súpis, ktorý informuje, že v Košickej Polianke žilo 11 sedliakov a dvaja želiari. Z týchto obyvateľov mali dvaja mená slovenského pôvodu, piati maďarského a ostatní neistého pôvodu. Obec sa teda vyznačovala národnou zmiešanosťou.

Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 uvádza, že v Košickej Polianke sa hovorí maďarsky a slovensky, pričom už prevláda slovenčina. Podľa vierovyznania tu v tomto čas žilo 6 rím. katolíkov, 8 gr. katolíkov, 12 luteránov, 20 kalvínov, 8 konvetitov a asi 30 detí, čiže vyše 80 ľudí.

Lexikón obcí z roku 1773 konštatuje, že v Košickej Polianke sa rozpráva prevažne maďarsky. Historik Branislav Varsik uádza, že toto tvrdenie je tendenčné, pretože od roku 1746 počet Slovákov v obci prudko narastal. Svoje tvrdenia zdôvodnil takto: "Kým konskripciu cirkví a farárov Abaujskej stolice v roku 1746 robili rímskokatolícke vrchnosti a súpis po dedinách robili dvaja rímskokatolícki kňazi (Imrich Kelemen, košický plebán a Žigmund Halcsik, haniský plebán), ktorým záležalo na tom, aby zistili správnu príslušnosť k jednotlivým národnostiam, čo bolo potrebné už aj kvôli možnosti použitia tých-ktorých farárov s ich rečovými znalosťami pre jednotlivé farnosti, zatiaľ materiál pre lexikon z roku 1773 podávali civilné administratívne úrady a robili to len globálne podľa jednotlivých dedín slúžnovské úrady. Preto lexikon z roku 1773 v niektorých zmiešaných dedinách hovorí v prospech maďarskej národnosti a v neprospech slovenskej národnosti."

Fényes v roku 1851 uvádza Košickú Polianku ako slovenskú obec. Podľa vierovyznania v nej žilo 486 rím. katolíkov, 2 luteráni, 62 kalvínov a 26 Židov.

Genéza názvu:

1335/1339 - poss. Lengenfolwa, Lengenfolua
1337/1437/1558- poss., villa Lenegn
1375 - poss. Lengenfalu
1415 - Lengenfalua
1416 - Lengenfalua
1427 - Lengenfalua
1440 - Lengenfalwa
1468 - poss. Lengenfalwa
1447 - poss. Lengenfalwa
1496 - poss. Lengenfalwa
1517 - poss. Lengyenffalwa
1519 - Lengelfalwa
1553 - Lengelffalwa
1598 - Lengelffalwa
1773 - slovensky: Polánka, maďarsky: Lengyelfalwa
1794 - 1795 - "polanský kaplán"
1808 - slovensky: Polánka, maďarsky: Lengyelfalva
1851 - slovensky: Polvánka
1903 - slovensky: Poľanka
1906 - slovensky: Poľanka

K pôvodu názvu obce historik Branislav Varsik uvádza: "Z uvedených dokladov jasne vysvitá, že názov Polianka v dnešnom úradnom názve Košickej Polianky nie je toho pôvodu ako mnohé iné Polianky na Slovensku, ktorých názvy pochádzajú zo substantíva polianka (deminutívum k poľana s významom "lúka alebo pole pod vrchom, lúka v lese, na výšine"). Už aj maďarský názov Lengyelfalva prezrádza, že slovenský ľudový názov Poľanka súvisí s názvom pre príslušníka poľskej národnosti. Dedina sa v najstarších názvoch uvádza ako Lengenfolua a Lengen, čo značí, že dedina dostala názvo podľa príslušnkov poľskej národnosti a že bola pôvodne osídlená Poliakmi, alebo aspoň jej zakladateľom bol Poliak."

Po tatárskom vpáde v 13. a 14. storočí prichádzali Poliaci na východné Slovensko a dostávali tu aj majetky. Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606