magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Naše mesto v 18. storočí PRAVDIVÝ ROZVRH Z ROKU 1747

O prvom tereziánskom pláne Košíc

Tridsaťdva rokov po pláne, ktorý spracoval Herman Kleinwachter z Wachtenbergu a asi dvadsaťsedem rokov po tom, čo vznikla jeho francúzska mutácia, nakreslil ktosi neznámy ďalšie zobrazenia nášho mesta. Ktovie, či Kleinwachter v tom čase ešte žil, jeho plán však žil určite, pretože nové mapové dielo ním bolo doslova inšpirované a všetko, čím bol Kleinwachterov plán prínosom, na ňom nájdeme, navyše je však viditeľne starostlivejšie okopírované a lepšie zachované. Ani toto dielo, bohužiaľ, nepoznáme z originálu, ale iba z kópie. Ibaže to nie je kópia od gymnazistov Eiszelta a Halmosa, ale od plukovníka Rothauschera, ktorý ju vyhotovil v roku 1874, v časoch keď sa pripravovala prvá stála expozícia Hornouhorského múzea. Spolu s ďalšími dvoma precízne zhotovenými kópiami ju múzeu pri tejto príležitosti venoval.

BLÍZKY POTOMOK KLEINWACHTERA

Spomedzi Rothauscherových troch kópií je „Pravdivý rozvrh" časovo kdesi uprostred. Spracoval totiž kópie aj nákresu citadely z roku 1676 a Mariniho plánu mesta z roku 1781. Bol to človek ešte starého štýlu a tak sú jeho kópie vypracované nesmierne presne a minuciózne, až sa človek diví, že to dokázal bez mikroskopu. Kópie nerobil na pauzovací papier, ale na čosi, čo sa podobá dnešnému akvarelovému papieru alebo rysovaciemu kartónu, takže musel kresbu originálov s použitím rôznych fínt a jemných prístrojov prenášať na netransparentný podklad kópie. Zvládol to skvele, takže niekedy výsledok až pôsobí dojmom, že kópie sú asi presnejšie a čitateľnejšie ako originály. Kam sa hrabú chudáci naši gymnazisti. Žili už v inej dobe, keď sa hľadelo hlavne na to, ako sa čo najviac zbaviť „šiplavej" roboty.

Plán z roku 1747 má v jednoduchej geometrickej kartuši kvetnatý nápis /taký mal ostatne aj Kleinwachterov plán/: Wahrhafter Entwurf und Grundriss der Vestung Caschau sambt der umliegenden Situatuation gezeichnet im Mertzen Ao 1747. V slovenčine to znamená: Pravdivý rozvrh a pôdorys pevnosti Košice a okolitej situácie zakreslený v marci 1747. Autor zakreslenia sa nepodpísal - nevieme prečo. Svoje dielo však datoval presne na mesiac. V porovnaní s Kleinwachterovým plánom to vyzerá tak, že bolo akýmsi zvykom realizovať plány miest v dobe predjaria. Mierka plánu je 1 : 4680, čiže 1 palec na mape sa rovná 65 siaham v skutočnosti - presne ako u Kleinwachtera. Skreslenie je niečo menej ako 4 percentá, teda aj menej, ako mal Kleinwachter, čo však asi bude „výdobytkom" a zároveň potvrdením rozdielnej precíznosti práce kopistov. Orientácia kresby plánu je tiež zhodná s Kleinwachterom - sever je vpravo.

„Pravdivý rozvrh" bol taktiež kolorovaný a podobne ako na kópii Kleinwachterovho plánu, vybledla aj koloratúra Rothauscherovej kópie. Dá sa však ešte pomerne presne identifikovať. Lúky okolo mesta a záhrady boli kolorované lazúrnou zelenou farbou, ktorá však medzitým vybledla tak, že sa dnes javí ako jemná svetlomodrá. Modrou boli vyznačené vodné toky, hnedou hradobné vodné priekopy a mosty cez ne, sivou boli vytieňované plochy glacis. Základná kresba bola prevedená čiernym tušom, ktorá prežila dodnes v dobrom stave.

Formát „Pravdivého rozvrhu" sa síce od Kleinwachtera líši - je ležatý s rozmermi 530 x 489 milimetrov /Kleinwachter má stojatý formát/, ale zobrazuje v podstate to isté, ibaže s väčším záberom terénu predmestí smerom na sever. Navyše má na pravej strane pridanú legendu - popisky k plánu. Možno to takto bolo aj na originálnom Kleinwachterovi. Plocha, ktorú „Pravdivý rozvrh" zobrazuje je 2,48 x 2,289 km, čo je po odpočítaní kartuše nápisu čisté zobrazené územie 5,1868 štvorcového km /u Kleinwachtera 4,3039 km2/. „Pravdivý rozvrh" sa nezaoberá profilmi opevnenia, je to iba čistý plán. Napriek tomu aj v ňom sú návrhy na úpravy opevnenia veľmi blízke návrhom Kleinwachterovým.

ČO HOVORÍ OPISOVÁ ČASŤ - PÍSMENÁ

Opisová čať „Pravdivého rozvrhu" má 24 položiek označených veľkými písmenami a 31 položiek číslovaných. Písmenné položky označujú fortifikačné objekty, číslované položky ostatné dôležité stavby. Iba dva slovné opisy sa nachádzajú priamo na ploche plánu - jeden znie Hernad /na hlavnom riečnom koryte/, druhý Jesuiter Garten /na záhrade vedľa mlynského náhonu/. Opisy sú pochopiteľne v dobovej nemčine a sú natoľko stručné, že si môžeme dovoliť uverejniť ich celé.

Písmeno A označuje Tupý bastión /Stumpfe Batterie - výraz Batterie je tu i pri ďalších položkách uvedený technicky nesprávne/, B Tehlový bastión /Ziegel Batterie/, C Mlynský bastión /Mühl Batterie/, D Katov rondel /Hencker Rondell/, E Železný bastión /Eis Batterie/, F bastión Gabriela Bethlena /Bethlen Gabor Batterie/, G Moskvičský bastión /Moscoviter batterie/, H Zubatý bastión /Schartacken Batterie/, J Hnilný kavalier /Faul Batterie/, K Mäsiarsky kavalier /Fleischhacker Batterie/, L Kováčsky kavalier /Schmidt Batterie/, M Nový kavalier /Neue Batterie/, N ravelín svätého Karola /St. Caroli Ravelin/, O Eugenov ravelín /Eugen Reavelin/, P ravelín svätého Jozefa /St. Joseph Ravelin/, Q ravelín svätého Petra /St. Peter Ravelin/, R vonkajšia priekopa /Aussere Graben/, S glacis, T projektované glacis /projektirte Glacis/, U projektované reduty /projektirte Redouten - v pláne sú však písané ako V/, W hlavná priekopa /Haupt Graben/, X vnútorná priekopa /Innere Graben/, Y parkán /Zwinger/, Z demolovaná citadela /Demolirte Zitadelle/.

Písmenami značené položky začínajú od toho istého miesta /ťažko povedať prečo práve na Tupom bastióne/, ako u Kleinwachtera, ale legenda nie je celkom rovnaká. Navrhované nové úseky glacis sú taktiež na miestach, kde aj v pláne z roku 1715, navyše sú tu však tri nové pevnôstky - reduty, ktoré plánovali postaviť v dnešnom Mestskom parku na mieste za dnešným mostom vedúcim k stanici, potom na mieste, kde parková cestička vedie popri tenisových kurtoch a nakoniec pri hornom mlyne, na začiatku dnešnej Jesenského ulice. Jedna reduta je tu už však kreslená ako hotová - stojí presne medzi ravelínmi svätého Jozefa a Petra. Citadela je síce už kreslená iba čiarkovanou líniou, teda ako odstránený objekt, ale zato veľmi presne. Glacis citadely pred jej južnou stranou je kreslené ešte ako funkčné.

OPISOVÁ ČASŤ - ČÍSLICE

Ako obvykle na takýchto plánoch býva, číslicou 1 je označený Dóm svätej Alžbety, teda farský kostol /Pfarr Kirche/. Číslica 2 je Michalská kaplnka, čiže slovenský kostol /Slowakische kirche/, 3 jezuitský kostol /Jesuiten Kirche/, 4 františkánsky kostol /Franziskaner Kirche/, 5 kláštor uršulínok /Kloster Frauen/, 6 dominikánsky kostol /Dominikaner Kirche/, 7 proviantný sklad na Mäsiarskej 6 /Proviant Haus/, 8 Dolná brána /Untere Thor/, 9 Dolné kasárne /Casserne/, 10 radnica /Rathaus/, 11 hlavná strážnica /Haupt Wache/, 12 súsošie Immaculaty /Säule/, 13 zbrojnica na Hlavnej 108 /Arsenal/, 14 Horná brána /Obere Thor/, 15 laboratórium pri Mlynskom bastióne, 16 cisárske mlyny na pušný prach naproti Mlynskému bastiónu /Kaiserliche Pulver Mühlen/, 17 mestské mlyny na mieste letného kúpaliska pri stanici /Stadt Mühlen - v mape číslo 17 nefiguruje, ale nachádzajú sa tu dve čísla 16/, 18 cisársky mlyn na bývalom Mlynskom námestí /Kaiserliche Mühle/, 19 katolícky cintorín svätého Michala južne od Štúrovej ulice /Katolischer Friedhof/, 20 evanjelícky kostol na predmestí, na Žriedlovej ulici /Luterische Kirche/, 21 kalvínsky kostol na predmestí na Moldavskej ceste /Kalvinische Kirche - číslo sa však na kópii nenachádza/, 22 cintorín pobožných /Beter Friedhof - číslo sa na kópii nenachádza/, 23 dominujúce vŕšky nad strednými predmestiami /Dominierende Anhöhen/, 24 kaplnka svätej Anny /St. Anna Kapelle - číslo sa na kópii nenachádza/, 25 stará veža /Alter Thurm - číslo sa na kópii nenachádza/, 26 mlynský náhon /Canal/, 27 stavidlo náhona pri Mlynskom bastióne /Schleusen des Canals/, číslo 28 v opisovej časti chýba, 29 rieka Hornád /Fluss Hernad/, 30 vyvýšenina pred Dolnou bránou, na mieste citadely /Die Höhe vor der Nieder Thor/ a 31 ešte nie celkom demolovaná krytá cesta citadely /Der noch nicht ganz demolirten Couvert - Bedeckte Weg/.

Dosť zarážajúci je pomerne vysoký počet chýbajúcich položiek a chýb v číselnej legende, asi spôsobených kopistom Rothauscherom. Ináč je tu však zachytené asi všetko, čo v tej dobe v Košiciach stálo za povšimnutie. Chýba vari iba komorská budova na Hlavnej ulici.

PREDMESTIA NA PRAVDIVOM ROZVRHU

Plán z roku 1747 ukazuje najmä na zobrazení predmestí, ako sa začínali zapĺňať novou zástavbou. Na južnom /dolnom/ predmestí stoja už v ploche záhrady na niekdajšej citadele tri budovy. V tesnom susedstve juhovýchodne od citadely a západne od cisárskych mlynov je už doslova osada s jedenástimi stavbami. Sú tu tiež dva nové mosty, kdesi na dnešnej Rosnej ulici. K areálu dolného mestského mlyna pribudli ešte dve obďaleč stojace budovy a stavba v záhrade na východnom brehu mlynského náhona.

Záhrady, mokrade a jazierka na západnom /strednom/ predmestí sa oproti roku 1715 nezmenili, ale aj tu pribudlo domov a hlavne kostoly. Plán ich podáva síce iba dva, ale z neskorších opisov vieme, že boli až štyri. Luteráni si dovolili ten prepych, že mali pre každý jazyk jednu osobitnú modlitebňu - nemeckú, slovenskú a maďarskú. Zároveň tu stála aj ich škola. Na pláne sú skutočne tesne pri luteránskom kostole zakreslené štyri ďalšie objekty. Aj kalvínsky kostol s areálom cintorína, aj keď nie je na pláne opoložkovaný číslom 21, ako sa uvádza v priloženej legende, tu zakreslený je. Na zvyšku predmestia je v malých skupinkách roztrúsených 25 budov. Kaplnka svätej Anny a stará veža uvádzané v legende sa nachádzali už mimo formát plánu, ktovie prečo sa tam teda spomínajú.

Severné /horné/ predmestie sa pýši až 37 domami, rozmiestnenými síce zdanlivo chaoticky po záhradách, ale už tu cítiť budúce ulice Komenského, Garbiarsku a Československej armády. Na východnej strane za mlynským náhonom stoja v jezuitských záhradách štyri objekty a v mieste, kde je dnes Jesenského ulica, je už zárodok celej predmestskej osady s dvanástimi domami. Práve na tomto mieste je aj navrhnutá nová pevnôstka - reduta, ktorú však našťastie nikdy nevybudovali, pretože inak by tu museli celú osadu odstrániť. Aby bol opis kópie „Pravdivého rozvrhu" z roku 1747 kompletný, dodáme ešte, že bol podlepený na trojmilimetrový kartón polepený na rube stranami z časopisu Illustrierte Zeitung zo dňa 4. a 11. apríla 1901.

POČIATOK TEREZIÁNSKYCH ČIAS

Doba vzniku „Pravdivého rozvrhu" je dobou počiatku panovania mladej cisárovnej Márie Terézie. A počiatky to veru boli rušné. Pozrime sa však najprv na posledné akcie jej otca Karola VI. V roku 1736 zomrel najväčší dobový vojvodca v službách Habsburgovcov, princ Eugen Savojský. Práve v tom roku sa cisár Karol pustil do vojny s Turkami, ale na rozdiel od predtým slávených úspechov, bola táto vojna pre habsburské armády sériou debaklov. Turci sa dokonca pokúsili o vyvolanie odboja v tradičnej časti monarchie - Uhorsku. Keďže František II. Rákóczi už stihol v exile umrieť /1735/, mal na tento účel poslúžiť jeho starší syn Jozef. Nebol to šťastný výber, pretože doboví pamätníci naňho spomínajú ako na nerozhodného, popleteného zmätkára, absolútne nevhodného na velenie vojenskej jednotke, tobôž na kniežaciu funkciu. Vypravili ho s jednotkou maďarských exulantov a tureckých spojencov, aby vtrhol do Sedmohradska, ale stihol zomrieť na akúsi horúčku ešte na území Valašska /dnes Rumunsko/ v roku 1738. Keď prišla do Košíc zvesť o jeho smrti, národ si vraj vydýchol, pretože mešťania sa obávali, že by si na Košice robil nároky a žmýkal z nich peniaze, ako jeho otec.

Na rozdiel od čias Kleinwachterovho plánu, keď sa bojovalo na mnohých miestach, iba v habsburskej ríši nie, bolo to teraz úplne naopak. Len čo zatlačili nebohému cisárovi Karolovi VI. oči /umrel na banálne prechladnutie na poľovačke/, už sa okolití susedia vrhli na jeho kráľovstvo, nehľadiac na to, že za jeho života všetci súhlasili s Pragmatickou sankciou. Pruský kráľ Fridrich Veľký obsadil Sliezsko a bavorský kurfirst Karol Albrecht sa vydal do Česka /s francúzskou armádou/, aby sa nechal korunovať za českého kráľa. Korunováciu za rímsko-nemeckého cisára medzitým už stihol absolvovať.

Rozhorela sa vojna známa ako Vojna o rakúske dedičstvo. Na počiatočné úspechy agresorov odpovedali habsburské armády tak, že vpadli do Bavorska i Sliezska a hlavne vypudili z Česka francúzsko-bavorské armády Karola Albrechta. Ústup Francúzov vedených maršalom de Belle Isle počas tuhej zimy sa vraj dosť podobal neskoršej Napoleonovej skúsenosti v Rusku. Načas šťastie prialo Márii Terézii, nakoniec sa však bojujúce strany vyčerpali a 25. decembra 1745 uzavrelo Rakúsko s Pruskom mier v Drážďanoch. Pokonanie s Francúzmi prišlo až 18. októbra 1748 v Cáchach /po nemecky Aachen/. To už bol „Pravdivý rozvrh" rok a pol na svete.

A čo sa v tých časoch dialo v Košiciach? Rekatolizácia stále pokračovala. V roku 1731 vysvätili a začali opäť používať kostol uršulínok, ktorý bol dovtedy vojenským skladom. V roku 1734 sa kdesi medzi mestom a Košickou Novou Vsou našli mamutie kosti, dobovo považované za slonovinu. Aj tento nález sa využil na katolícku propagandu a profesor univerzity Samuel Timon naň zložil oslavnú latinskú báseň. V roku 1736 dostali Košice nového kapitána, syna baróna Renauda Jána Jozefa. O rok neskôr sa začal stavať areál košickej Kalvárie a v roku 1740 sa zase menili kapitáni mesta, baróna Renauda mladšieho vystriedal gróf Sternthal.

Presne v roku spracovania „Pravdivého rozvrhu" sa obrátili košickí evanjelici na cisárovnú, aby im bola pridelená nepoužívaná kaplnka svätého Michala. To ale pohlo katolíckou obcou. Okamžite kaplnku vyčistili, opravili, vysvätili a začali ju používať. A tak evanjelici museli zostať pri svojom drevenom kostole na predmestí, ako ho zachytil autor plánu z roku 1747. Tri roky po jeho nakreslení nastúpil do Košíc nový kapitán - Kryštof Gotfried Engelhardt und Schellenstein. Košickým richtárom v rokoch 1747 a 1748 bol Ladislav Demecký, ktorý túto funkciu zastával už v rokoch 1736 až 1739.

PLÁN HAJTMANA HATSCHEKA

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 2. 2. 2001
Text a reprodukcie: Jozef DUCHOŇ

Celok „Pravdivého rozvrhu" z marca 1747 od neznámeho autora, nepochybne však ovplyvneného Kleinwachterovým plánom starým vtedy už tridsaťdva rokov.

Detail oblasti južného predmestia z plánu z roku 1747. Vľavo hore je pozostatok citadely a vznikajúca súvislá zástavba predmestia. Vpravo hore zase okraj mestského opevnenia s ravelínmi, už existujúcou redutou medzi nimi a dvoma z troch plánovaných redút.

Dobové zobrazenie mladej cisárovnej Márie Terézie pri dojčení. V dobe, keď začínala vládnuť a musela odrážať vojenské intervencie susedných štátov, zároveň často rodila, takže scéna ako táto nebola žiadnou výnimkou.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606