História obcí

Tieto obce sa nachádzajú na západ od Košíc, pričom obec Nižný Klátov je chatovou oblasťou Máša stavebne prepojená ma mestskú časť Košice-Myslava a z centra Košíc je vzdialená len 7 kilometrov. I keď dnes ide o dve samostatné obce s vlastnými obecnými úradmi, majú spoločné dejiny.

Nižný a Vyšný Klátov sa ešte do roku 1948 nazývali Nižný a Vyšný Tejkeš. Vznikli na prelome 13. a 14. storočia. Vieme to bezpečne podľa listiny, v ktorej sa spomína, že v roku 1297 dostal gróf kráľovskej komory Hannus, syn grófa Herborda z Košíc, od kráľa Ondreja III. Čierny les a v donačnej listine sa píše, že je opustený, bez riadnej dediny, no pravdepodobne nebol úplne bez osídlenia. V tom čase sa už však v lese klčovalo a časť pôdy bola takto menená na poľnohospodárske pozemky. To sa rovnako dozvedáme zo spomínanej listne, ktorá uvádza, že obdarovaný gróf Hannus má byť uvedený komesom Feldrikom, kráľovským kastelánom zo Šarišského Potoka, do užívania majetku, ktorý sa skladá z lesa i poľnohospodáskej pôdy.

Pokiaľ sme uviedli, že i keď sa tu žiadna obec nenachádzala, nejaké osídlenie tu predsa asi len bolo, čo dokladá i listina jágerského biskupa Andreja, ktorá bola taktiež vydaná v roku 1297. Uvádza v nej, že gróf Hannus má zo získaného majetku za 50 usadlostí zaplatiť jednu striebornú marku. Pripomínajú sa tu hostia prichádajúci na tieto zeme. Už začiatkom 14. storočia obec Nižný Klátov existovala a bola osídlená nemeckými kolonistami.

Ďalšia písomná zmienka, ktorá sa zachovala, pochádza z roku 1317. Ide o listinu vydanú Spišskou kapitulou, ktorá sa nachádza v Archíve mesta Košice. Podľa nej bratia Dominik a Ján, synovia Matúša a vnuci Pousu, predali polovičku obce Klátov Jánovi, Synovi Iteho z Delne v Šariši, za 60 mariek. Pripomína sa tu, že odpredávatelia tak urobili z veľkej núdze, do ktorej sa dostali "skrz neverných kráľovstva a rúk mocných". Odpredaná polovica dediny bola však vyľudnená a prázdna. Stála v nej však kaplnka sv. Kríža.

V listine kráľa Karola z 18. novembra 1323 sa uvádza, že kráľ poveruje jágerskú kapitulu na preskúmanie predaja spomínanej polovice obce. Presne na vianoce, 24. decembra 1323 jágerská kapitula podala kráľovi správu, po ktorej kráľ Karol dňa 9. novembra 1324 potvrdil vlastnícke práva majiteľa Jána, syna Iteho, ktorý Nižný Klátov kúpil pred siedmimi rokmi. Vtedy sa obec po prvýkrát spomína ako Teukeshuyfalua, čo doslovne znamená Klátová Nová Ves. Nových vsí bolo v okolí Košíc veľa, prívlastok a súčasť mena Klátová vznikol na základe slov klát, kláty, ktoré sa tu na rúbaniskách vyskytovali v hojnom počte. V tejto listine sa už nespomína vyľudnená polovica dediny, len jedna celá obec. Opis jej hraníc je pritom plošne väčší ako opísané hranice v listine z roku 1317. Novoopisované územie zaberá časť, v ktorej sa dnes nachádza Nižný i Vyšný Klátov.

V listine Budínskej kapituly z 25. júna 1330 sa uvádza, že na nariadenie kráľa Karola z 30. mája 1330 vyslanci kapituly vykonali obchôdzku chotárov majetku Jána, syna Iteho, medzi ktoré patril aj Klátov. Tu získavame aj viac informácií o bratoch Dominikovi a Jánovi, synoch Matúša a vnukoch Pousu, ktorí boli niekajší majitelia terajšieho Nižného Klátova. Boli to zemania z obce Baška. To vysvetľuje, ako sa mohli stať majiteľmi tohto územia. Nižný Klátov na prelome 13. a 14. storočia osídlili nemeckí kolonisti, čo sme už spomínali rovnako, ako aj vlastníka - grófa Hannusa. V tom čase však pozemky často menili majiteľov aj vďaka feudálnej anarchii, ktorá bola výnimočne silná po vymretí rodu Arpádovcov, čiže od roku 1301. Gróf Hannus sa teda z majetkov dlho netešil a získali ich zemania z Bašky. Mohlo tomu byť aj vďaka sledu historických udalostí: Košice za bojov o nástupníctvo o uhorský trón sa spočiatku postavili na stranu kráľa Ladislava V. (českého Václava), ale v roku 1304 ich dobyl Karol Róbert z rodu Anjou. Stalo sa tak prostredníctvom jeho palatína Omodeja, ktorý ovládol aj okolie Košíc. Privlastnil si aj Čierny les, aby znemožňoval neposlušným Košičanom ľahký prístup k drevu. V roku 1311 sa však Košičania vzbúrili a zabili palatína Omodeja. Jeho ovdovelá manželka sa 3. 10. 1311 zmluvne zaviazala získané lesy ponechať na voľné využívanie v prospech obyvateľov mesta. Vtedy pravdepodobne zemania z Bašky využili obdobie anarchie a oblasť s Klátovom vzali do svojho vlastníctva, prípadne tak mohlo dôjsť na základe nejakej darovacej, alebo kúpnej zmluvy, ktorá sa nezachovala. Tomu by mohlo nasvedčovať aj ich sťažovanie sa pred Spišskou kapitulou v roku 1317, kde konštatujú, že sa dostali do veľkej núdze "skrz neverných kráľovstva a rúk mocných". Spustnutie a vyľudnenie dediny mohli spôsobiť boje, ktoré boli v okolí Košíc časté. Vyvrcholenie týchto bojov je známe ako Bitka pri Rozhanovciach. V okolí terajšieho Klátova sa bojovalo dokonca aj neskôr, o čom informuje listina z roku 1322. V nej sa spomína obec, ktorá patrila Itemu z Delne. I keď meno obce tu nie je spomenuté, išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o terajší Vyšný Klátov, pretože, ako sme už spomenuli, zemania z Bašky v roku 1317 predali len polovicu Klátova, teda terajší Nižný Klátov. V roku 1324 dostal Ján, syn Iteho z Delne, od kráľa potvrdenie už na vlastníctvo celého Klátova.

Za pozornosť stojí spomenutý Štefan, zvaný Čurka. Pochádzal z rodu Aba a vyznačoval sa nesmiernou krutosťou. Je možné sa domnievať, až aj k nemu smerovala spomínaná narážka v liste zemanov z Bašky. Štefan Čurka pochádzal z Malej Idy. Po Bitke pri Rozhanovciach napadol Šemšu, kde zničil aj tamojší kostol sv. Andreja apoštola. V Bitke pri Rozhanovciach stál na stane Omodejovcov. Zemania Bašky stáli pravdepodobne na strane kráľa.

Ján, syn Iteho, sa začal starať o znovuosídlenie a pozdvihnutie Klátova. V roku 1324 začal v terajšom Nižnom Klátove s výstavbou kamenného kostola. Príchodzí obyvatelia však boli opäť Nemci. V rokoch 1322 - 1337 obec odviedla pápežské desiatky.

K ďalšej zmene majiteľa dvojobce Klátov došlo v roku 1368. Ján, syn Jána a vnuk Iteho, predal Klátov za 50 mariek magistrovi Petrovi a jeho bratovi Mikulášovi, zvaným Čurka. Títo vládli Malej Ide, ale i Bukovcu a Hýľovu. Košičania sa však opäť začali dožadovali vlastníctva Čierneho lesa a tak kráľ Ľudovít v roku 1376 zrušil donáciu a previedol ho do majetku mesta "lebo od nepamäti patril Košičanom".

V roku 1382 mal Vyšný Klátov drevenú kaplnku a 32 sesií, Nižný Klátov kamenný kostol a 20 sesií. Po pričlenení obcí k mestu tunajší dedinčenia získali rovnaké výsady, ako mešťania Košíc.

Genéza názvov obcí:

1317 - villa Vyfolu seu Nemutfolu
1323 - poss. Teukeshuyfalu
1324 - Teukeshuyfalua, Teukesvyfalua, Teukesvyfalu
1330 - Thukes Wyfalu, Tevkesvyfalu
1332-1337 - Teukes
1344 - Thewkes
1349 - Teukes
1351 - Tvkes (pri osobnom mene)
1368 - Theukes
1371 - Tukes
1376 - due ville Twkes
1377 - Teukes
1382 - Superior, Inferior Tukes, poss. Tukes, ac alterius Tukes, due ville Tukes, duae Tewkes, duas Tukes
1397 - Felteukes et Alteukes
1553 - Alsó Thukes, Felső Thukes
1580 - Ober und Nieder Beckseyfen
1773 - slovensky: Nizny Tikess, Wissny Tőkes, maďarsky: Alsó Tőkés, Felső Tőkés
1903 - slovensky: Nižný Tejkeš, Vyšný Tejkeš
1948 - Nižný Klátov, Vyšný Klátov

Historik Branislav Varsík o pôvode obyvateľov´týchto obcí píše:

"Z uvedených dokladov vysvitá, že keď sa prvý raz v roku 1317 dozvedáme o Nižnom Tejkeši, vystupuje pod dvojitým názvom ´Ujfalu a Németfalu´. Oba tieto názvy dobre vystihovali skutočnosť, lebo dedina bola novou vsou voči okolitým osídleniam, ako boli Košice a Baška, ale aj názov Németfalu vyjadrovalo ten fakt, že dedinu založili a kolonizovali Nemci. Druhý názov čoskoro stratil význam, lebo niekedy v polovici 14. storočia sa začína zaľudňovať Nemcami aj Myslava, takže koncom 14. storočia boli tu už popri sebe až tri Nemcami osídlené dediny: Nižný a Vyšný Tejkeš a Myslava. V ďalšom období už preto nevystupuje Nižný Tejkeš pod názvom Námetfalu, ba je zaujímavé, že v 18. storočí Myslava sa po nemecky nazýva Deutschendorf, ako sa uvádza nemeckým názvom v lexikone z roku 1773. Keďže Nových Vsí bolo na okolí Košíc v prvej polovici 14. storočia viac, začínajú sa postupne aj tieto rozlišovať prívlastkom, a táto Ujfalu sa už r. 1323 a 1324 uvádza ako Tőkésujfalu (Teukeshuyfalu). Ako sme sa už zmienili, patrí tento názov k maďarskému slovu tőke - vo význame klát, lebo dedina vznikla na rúbanisku, a Tőkésujfalu sa kryje s názvom slovenskej dediny Klátová Nová Ves v Nitrianskej stolici. Vývin názvu tejto dediny pokračoval ďalej a už od tridsiatych rokov 14. storočia pomenovanie Ujfalu odpadá a dedina sa uvádza v dokladoch len ako Tőkés, ako to bolo napr. už pri pápežských desiatkoch z roku 1332 - 1337 (Teukes). V druhej polovici 14. storočia vystupujú už dve samostatné dediny, Nižný a Vyšný Tejkeš.

Je teda fakt, že hoci Nižný a Vyšný Tejkeš bol osídlený spočiatku len nemeckým obyvateľstvom, a hoci tam nebolo nijakého maďarského obyvateľstva, v stredovekých dokladoch a potom v novoveku sa uvádza len maďarský názov. Stalo sa to v dôsledku vtedajšieho úzu u uhorských pisárov, či už v kráľovskej kancelárii alebo v kapitulách a konventoch, že sa totiž v dokladoch uvádzajú názvy dedín, ktoré boli ľahko preložiteľné, po maďarsky, ako aj názov Ujfalu a Németfalu.Názov je dokladom toho, že maďarský názov nejakej dediny ešte neznančí, že tam bývali Maďari, prípadne, že by ju Maďari boli bývali osídlili. Tejkeš mal svoj nemecký názov Ober, Nieder Beckensayfen, ktorým si sami Nemci označovali svoju dedinu, ale tento názov neprenikol do verejných listín (len v roku 1580 v nemeckej listine Ober und Nieder Beckseyfen), a preto aj Slováci prevzali úradný maďarský názov a slovenský názov Tejkeš (Nižný, Vyšný) pochádza teda z maďarského názvu Tőkés. V slovenskej listine z roku 1568 sa pripomína "richtár tekeský".

Nemecké obyvateľsvo sa v Nižnom a Vyšnom Tejkeši pomerne dlho udržalo, lebo ešte v rokoch 1608-1623 tu bol evanjelickým farárom Ján Wolf, ktorý bezpochyby kázal po nemecky. V roku 1588 patrili zasa Nižný a Vyšný Tejkeš ako fílie do Myslavy, kde bol vtedy ev. farárom Ezechiel Hebsacher a kde sa vtedy tiež kázalo po nemecky. Už v roku 1382 sa uvádza v Nižnom Tejkeši 14 usadlostí a vo Vyšnom Tejkeši 32 usadlostí, ale v 16. storočí počet obyvateľsva poklesol a za portálneho súpisu r. 1553 bolo v Nižnom Tejkeši 6 port a vo Vyšnom Tejkeši tiež len 6 port.

Od 16. storočia sa tu usadzujú aj Slováci, čo dosvedčujú aj slovenské mená niektorých obyvateľov, a podľa lexikonu z roku 1773 sa tu už rozprávalo prevažne po slovensky. O pôvodnom nemeckom osídlení Nižného a Vyšného Tejkeša svedčia aj chotárne názny týchto dedín, ktoré sú v základe nemeckého pôvodu. Tak napríklad v Nižnom Tejkeši sú tieto názvy nemeckého pôvodu: Štenberk, Iberšek, Pod Buchberkom, Za Timberk, Berpoš, Blešlenk a zaiste je nemeckého pôvodu aj názov Rutaklia, kým slovenské miestne názvy sú len tieto: Košáre, Šlebodná, Úboč, Hora, teda viac názvy novšieho pôvodu a všeobecného významu. Vo Vyšnom Tejkeši sú aj aj dnes okolo dediny názvy väčšinou nemeckého pôvodu, ako sú: Ku Grengľu, Iberšek, Gugelek, Za Štenberk, Ku Buchperku, Do Hobolbuch, Vašusteň, Plesinberk, Uslender, Na Lutinberg, Gesgrond, Pod Hurasberk, Špecitanc, Hinigrengeľ, Švaršvedel, a chotáre názvy slovenského pôvodu sú viac na území susediaceho s Hýľovom, ktorý bol vždy slovenskou dedinou, a jednak hlbšie do hôr smerom ku Košickej Belej a k Opátke."

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Ďalšie stránky súvisiace s Malou Idou: Osídlenie pri hornom toku rieky Ida
Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie