magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Mestský park

Pomenovanie pre zelenú oddychovú zónu Metský park je relatívne mladé, pretože ide o územie, ktoré svoju úlohu plní približe len jedno storočie. Tento názov sa niekoľkokrát menil, vždy v závislosti od toho, kto mal rozhodujúce slovo v Košiciach. Takto vznikli pomenovania ako Szechenyi liget /maďarský vplyv/, Sokolský sad /český vplyv/ a Park generála Petrova /komunistický vplyv/.

Na konci 18. storočia sa v parku budovali veľké záhrady. Na mape mesta z roku 1807 je v tejto oblasti zakreslená veľká záhrada grófa Barkóczyho. Na brehu Mlynského potoka zasa záhrada grófa Sztárayho. Na juh od nej záhrada grófky Klobusitzkej.

Rozhľahlá zeleň a prítomnosť vodného toku predurčovali toto miesto ako rekreačnú zónu mesta, čo podnietilo vznik mestských kúpeľov. Už v roku 1807 na spomínanej mape možno pozorovať "Balneum civitatis". Vodný zdroj, ktorý sa pritom využíval bol známy minimálne v roku 1780, pretože vtedy je už opisovaný v knihe Zemepis kráľovstva uhorského ako prameň minerálnej železitej vody. V roku 1813 však kúpele poškodila povodeň, takže nový kúpeľný objekt vystaval v roku 1820 architekt Jozef Belág. Tieto vaňové kúpele prešli niekoľkými stavebnými úpravami, avšak koncom 19. storočia funkčne zanikli, respektíve boli nahradené novými parnými a vaňovými kúpeľmi na Drevnom trhu.

Vedľa kúpeľov v parku stála aj mestská brusiareň, avšak táto bola neskôr nahradená novým mlynom, pretože tzv. Stredný mlyn časom zastaral a bol zlikvidovaný. Firma Košický umelý mlyn, a.s., vznikla v novembri roku 1900 a v čase Rakúsko-Uhorska i prvej ČSR využívala práve spomínaný objekt. V roku 1926 prešla z využitia vodnej energie na paru a elektrinu. V tom čase tu pracovalo 24 robotníkov. Vyrábali múku a krupicu na lokálnu distribúciu, ako i kŕmnu múku na vývoz do Rakúska. V roku 1945 však došlo k znárodneniu mlyna a po roku 1948 začal pracovať národný podnik Východoslovenské mlyny.

Park slúžil aj ako spojnica medzi železničnou stanicou a centrom Košíc. Najskôr tu stála budova Potiskej železnice a dalo sa cestovať do maďarského Miškovca. Neskôr aj na západ Košicko-bohuminskou železnicou, ktorá bola v Košiciach uvedená do prevádzky 5. januára 1873. Vtedy nastala zmena aj v požiadavke na zabezpečenie služieb a výstavba novej železničnej budovy sa stala nutnosťou. Novovystavaná budova sa vyznačovala romantickým charakterom s dvoma vežičkami. Vybudovaná bola podľa projektu Jozefa Huberta v roku 1891.

V roku 1885 bol podľa projektu mestského staviteľa Júliusa Pöschla v parku vybudovaný železný hudobný altánok. Zo stavieb, ktoré sa tu ešte zachovali, je najstarším objektom. Tu sa konali promenádne koncerty. Park sa však stal aj miestom pre prevádzkovanie športov. Pestovala sa tu jazda na koni, kúpanie a cyklistika. V roku 1909 si tu korčuliarsky spolok vystaval svoj pavilón. Architektonicky išlo o secesný sloh, podľa plánov Júliusa Sandyho. Plocha pre korčuliarov mala sezónne využitie, v lete sa tu hrával tenis a i dnes sa na tejto ploche nachádzajú kurty.

V medzivojnovom období bol park známy aj svojimi reštauračnými a ubytovacími službami. Nachádzala sa tu Nádražná reštaurácia, stredisko Slovenskej rady pre cudzinecký ruch s turistickou kanceláriou a nocľahárňou. V roku 1937 v blízkosti mlyna vzniklo Mestské kúpalisko a v roku 1962 sa tu podľa plánov architekta Ladislava Greča vystavala krytá plaváreň. Táto slúžila svojmu účelu až do roku 1986. Vedľa krytej plavárne sa nachádzalo letné prírodné kino, ktoré vybudovali v 50-tych rokoch 20. storočia. To však po dobudovaní amfiteátra pod Kalváriou stratilo existenčný zmysel a na jeho mieste sa vystaval 50 metrový plavecký bazén.

V rokoch 1965 - 1973 došlo k celkovej prestavbe železničnej stanice, takže nový kopmlex účelových budov bol postavený na kapacitu 36 000 cestujúcich denne.

Dňa 23. 8. 1976 vyhorel aj mlyn, z jeho stien sa dymilo ešte niekoľko týždňov.

V parku sa nachádzajú dva pamätníky - Kukoreliho a Petrova.

zdroj väčšiny informácií: Košické historické zošity


Chodník vedúci parkom zo železničnej stanice na Mlynskú ulicu a do centra, si stále zachoval charakter malej promenády.


Medzi umelecky menej opisované diela, ale zato obdivovaná predovšetkým deťmi je táto srnka.


Hudobný altánok je najstaršou stavbou, ktorá sa v mestskom parku zachovala. Pochádza z roku 1885.


Pohľad z parku na Jakabov palác.


Bývalý korčuliarsky pavilón je už v podstate polovičná a iba veľmi pomaly rekonštruovaná ruina.


I tak je niekdajší korčuliarsky pavilón architektonicky zaujímavý.


V tomto jazierku donedávna plávali kačky. Dnes tu stojí páchnuca voda.


Bývalé slepé koryto rieky Hornád, známe ako Mlynský náhon sa v 70-tych rokoch prestavalo na cestu. Lokalita takto stratila svoj niekdajší pôvab.


V tejto voliére sa donedávna chovali pávy. Dnes je prázdna.


Počas leta je v prevádzke kúpalisko, ale už bez krytej plavárne.


Tenisové kurty stále slúžia svojmu účelu.


Medzi najnovšie stavby parku patrí táto fontána.


V tejto časti bolo prevádzkované detské dopravné ihrisko. Dopravné značky i požičovňa bicyklov a kár už zmizli. Ostal iba tento mostík a prázdne cesty.


Budova krytej plavárne chátra už od roku 1986.


Vďaka tejto železničnej stanici zbúrali jednu z najkrajších budov mesta.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606