magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Hodkovce

Hodkovce sa nachádzajú na niekdajšej rozľahlej zemi Šemša. Prvú zachovalú písomnú zmienku o obci poznáme z portálnejho súpisu z roku 1427, kde sa uvádza ako Horhkowch. Je však známe, že miesto terajšej dediny bolo osídlené už na začiatku 14. storočia. Z opisu hraníc západnej strany zeme Šemša, ktorá sa kúpou stala majetkom spišského kastelána Tomáša, syna Ferenca. Kúpil ju za 100 mariek od rodiny, ktorá pochádzala z obce Ruska. Zem sa rozprestierala od severu, kde sa potok Hýľov vlieval do rieky Ida, na juh, až k hraniciam zeme Paňovce. V opise lokality sa uvádza aj potok Hodkov, v tom čase Hothkou. Tento potok tiekol cez územie dnešnej obce Hodkovce. Jeho názov pochádza od osobného slovanského mena Hodek, takže už v tom čase tu muselo byť, aj keď nie koncentrované, tak aspoň rozptýlené osídlenie. Aj v roku 1319 sa pri ďalšom opise zeme spomína riečka Hudkov.

O rozptýlenom osídlení v zemi Šemša svedčí aj listina z roku 1324 s opisom územia odpredávanej východnej čiastky Šemše, kde sa nachádza aj dnešná obec Šemša. Táto časť územia susedila na východe s majetkom Budu, vdovi po Markovi a majetkom Ižipa, pričom sa opisujú domy Budu a vdovy po Markovi. To dokladá rozptýlené osídlenie územia. Podobne z nekoncentrovaného odídlenia vznikla aj obec Hodkovce už pred rokom 1318, pretože už pred týmto rokom je tu spomínaný geografický názov Hodkov - pochádajúci z osobného mena.

Portálny súpis z roku 1427 udáva v Hodkovciach územie rozľahlé 9 port. To patrilo Františkovi zo Šemše. Skutočnosť, že územie Hodkoviec od roku 1318 neustále patrilo Tomášovi, synovi Ferenca a jeho potomkom, teda zemianskej rodine zo Šemše, rovnako že tu nikdy nedošlo z žiadnemu sporu s majiteľmi susedných zemí, zapríčinlilo, že nebolo nutné vyhotoviť ani skoršie listiny o Hodkovciach.

Genéza názvu

1318 - fluv. Hothkou
1319 - fluv. Hudkov
1427 - Hothkowch
1428 - Hathkocz
1450 - poss. Hathkoltz
1457 - Hathkocz
1472 - Hathkocz
1497 - Hathkowcz
1519 - poss. Hathkocz, poss. Hothkocz
1521 - poss. Hathkoch
1523 - poss. Hathkowlcz
1553 - Hathkocz
1605 - Hatkocz
1696 - poss. Hatkocz
1773 - slovensky Harkowce, maďarsky Hatkotz
1786 - slovensky Hatkouze, Hatkowce, maďarsky Hatkócz
1868 - slovensky Hatkovce
1903 - slovensky Hodkovce
1906 - slovensky Hodkouce
1919 - slovensky Hodkovce

Nakoľko je názov obce odvodený od slovanského osobného mena Hodek, je jasné, že obec bola od počiatkov obývaná Slovákmi. K názvu obce historik B. Varsik uvádza: "V rokoch 1921 - 1923 pôsobila komisia pre revíziu mien a obcí osád na Slovensku, pre ktorú vypracoval podklady o bývalej Abaujsko - Turnianskej stolici Dr. Jozef Minárik. Ten pre Hodkovce uviedol "názov tunajším ľudom používaný" len ako Hatkovce, z Hatkovec. Podľa uvedeného Slováci v 18. až 19. storočí nazývali Hodkovce v samej dedine ako Hatkovce, čo značí, že názov neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči a v Hodkovciach bola pretrhnutá, čo len na krátky čas, kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a Slováci teda prevzali názov späť do maďarčiny."

Osídlenie Hodkoviec, podobne ako aj celej oblasti i Košíc, ovplyvnili turecké nájazdy. Portálny súpis z roku 1553 udáva rozlohu obce 6,5 porty, v roku 1564 už len 4 porty. Dochádzalo teda k postupnému vyľudňovaniu.

Diktálny súpis z obilia uvádza, že v roku 1560 žilo v Hodkovciach 13 poddaných rodín, a to 9 sedliackych a 4 želiarske. Po roku 1563 sa ešte zvýraznil turecký vplyv. Mnoho maďarských rodín utekalo na sever, čím sa menila národnostná skladba miest a obcí. V roku 1570 mnohé južné územia už patrili Turkom. V tomo roku sa z portálneho súpisu Hodkoviec dozvedáme, že tu boli už len 3 polovičné porty, čiže len 1,5 porty, kde žili traja želiari. Ešte pred súpsisom, presne 10. marca 1570 tu boli vypálené 2 porty a dvaja želiari.

Ďalšiu zmienku máme z roku 1589, kde sa uvádza miestny farár, pôvodom z Hernádpetri. Išlo o maďarského kalvínskeho kňaza. V roku 1595 tu pôsobil Gregor Gosnovský, ktorý v rokoch 1585 - 1591 pôsobil ako slovenský luteránsky farár v Bukovci. Gegor Gosnovský bol v rokoch 1574 - 1579 slovenským luteránskym kňazom aj v Košiciach. Za jehom pôsobenia v Hodkovciach pravdepodobne došlo k opätovnému poslovensčeniu obyvateľstva obce, ktoré bolo v čase tureckých vojen pomaďarčené.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606