magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Košice v rozmedzí rokov 1600 - 1899

1600 - Na začiatku 17. storočia patrili Košice pod vládu kráľa a cisára Rudolfa II. Habsburského. Na trón nastúpil 1576 - 1608.
1603 - 11. XI.: Cisár Rudolf II. Habsburský vyzval magistrát Košíc, aby vydal Dóm. sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na výzvu generála Barbiana. Kostol i kaplnka mali patriť spätne pod Jágerskú kapitulu.
1604 - 7. I.: Generál Barbiano odovzdal rozkaz, ktorým odovzdal Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Richtár Košíc Jan Bocatius a evanjelická mestská rada odchádzajú do Prahy, kde žiada u cisára Rudolfa II. o zmenu rozhodnutia. Po neúspechu žiadajú o pomoc Štefana Bočkaja.

Mesto sa dostáva pod ochranu vojsk Jána Bočkaja. Bočkaj do Košíc prišiel 11. 11. 1604. Toto mesto si vybral za svoje sídlo protihabsburských povstaní a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1606. Dóm sv. Alžbety odovzdal evanjelikom a kaplnku sv. Michala Slovákom (!). V čase jeho ovládania mesta tu dva razy zvolal zasadnutie snemu a prijal návštevu sultána.

1606 - 22. XII.: Smrť Štefana Bočkaja. Z mesta bol vynesený v rakve dolnou bránou dňa 3. februára 1606.
1607 - 15.II.: Po Bočkajovej smrti mesto Košice stratilo vojensky silného ochrancu a uzatvorilo tzv. Viedenskú mierovú dohodu, ktorou prisahalo vernosť cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému.
1610 - Košice majú prvú tlačiareň. Jej majiteľom je Ján Fischer.
1619 - Na trón nastupuje Ferdinad II. Habsburský, ktorý vládol až do roku 1637.

V západnej časti mesta vypukol požiar. Zhorelo okolie dominikánskeho kostola, mäsiarska ulica, poškodené bolo aj opevnenie mesta. Drasticky zomrelo viacero obyvateľov mesta.

3. IX.: Pri Košiciach sa pohybujú vojská protihabsburského povstania Gabriela Bethlena, ktoré vedú Juraj Rákoci, Štefan Nyáry, Mikuláš a Štefan Monoky. Vedenie mesta s vedením vojsk uzatvorilo dohodu, podľa ktorej povstalecké vojská zachovajú výsady mesta a práva jeho obyvateľov. Po jej uzatvorení dohody - 5. 9. 1619, do mesta malo prístup maximálne 200 žoldnierov.

21. IX.: Do mesta vstúpil samotný Gabriel Bethlem a zotrval tu osem dní. Odtiaľ vojensky vyrazil na Bratislavu, kde ukoristil kráľovskú uhorskú svätoštefánsku korunu. Na spiatočnej ceste priniesol kráľovskú korunu do Košíc. Ešte pred návratom do mesta bol 25. VIII. vyhlásený za kráľa, avšak sám sa nedal nikdy korunovať. Stal sa sedmohradským kniežaťom - tzv. protikráľom.

1624 - Pred mestskými hradbami necháva Gabriel Bethlen budovať vojenskú pevnosť - citadelu, v ktorej mala ostať vojenská posádka, aby neobťažovala mešťanov, a zároveň chrániť mesto. Táto veľká pevnosť bola vojensky využitá iba raz.
1626 - 2. III.: V Levočskom dome sa konala svadba Gabriela Bethlema s Katarínou Brandeburskou. Nevesta prišla do Košíc z Berlína v slávnostnom sprievode s 225 členným doprovodom na 39 vozoch.
1629 - Zomiera ochranca Košíc a vodca protihabsburských povstaní Gabriel Bethlem a Košice sa opäť dostávajú pod priamy vplyv cisára Ferdinanda II. Habsburského.
1630 - V Košiciach je richtárom Michal Wass - v rokoch 1630 až 1634.
1631 - Najstaršia známa košická historická kronika
1632 - Sedliacke povstanie malo svoj koniec v meste Košice. Tu bol rozštvrtený jeho vodca Peter Czászár.
1637 - Na trón nastupuje Ferdinand III. Habsburský, ktorý vládol do roku 1657.
1644 - 2. II.: Protihabsburské povstania pokračujú. Na ich čele stojí sedmohradské knieža Juraj Rákoci, ktorý sa vydal s vojskom na Horné Uhorsko, aby obsadil mesto Košice a územie terajšieho východného Slovenska.

23. II.: Vojská Juaraja Rákociho sa usasili pred mestom Košice. S ich vodcom vyjednáva hornouhorský kapitán so sídlom v Košiciach Adam Forgách. Juraj Rákoci potvrdil zachovanie mestských výsad a privilégií, za čo musel Adam Forgách Košice opustiť. Juraj Rákoczy vstupuje do mesta, ktoré dobyl bez boja.

1648 - 11.X.: Juraj Rákoci I. zomrel a Košice sa opäť dostali pod priamu moc habsburgovcov, zastúpenú cisárom Ferdinandom III.

Mesto Košice bolo pripojen0 k Sedmohradsku.

1650 - Košice navštívil palatín Pavol Pálfy. Opätovne sa tu vrátila aj Jágerská kapitula, ktorá dočasne sídlila v Jasove.

V Košiciach zakladá svoje stredisko rád jezuitov.

1654 - 29.XII.: Rád jezuitov z poverenia Ferdinanda III. získal Kráľovský dom, kde dovtedy sídlil hornouhorský kapitanát. Tu jeuiti zriadili svoju školu.
1657 - 26.II.: V Košiciach vzniká akadémia. Na jej založenie poskytol peniaze vtedajší jágerský biskup Benedik Kisdy.
1657 - Na trón nastupuje cisár Leoplod I. Habsburský, ktorý vládol do roku 1705.

28. II.:V meste vznikla Košická univerzita, ktorá mala teologickú, filozofickú a filologickú fakultu. Na dve storočia bola v Košiciach najvýchodnejšia európska univerzita.

1660 - 7. VIII.: Cisár Leopold I. potvrdil Zlatou bulou založenie Košickej univerzity. Týmto získala rovnaké privilégia a práva ako ostatné ríšske univerzity - napríklad Kolínska, Pražská, Viedenská, alebo Olomoucká.
1661 - Košice navštívili zástupcovia stredoeurópskych univerzít, aby boli osobne prítomní pri prvom menovaní doktorov, ktorí ukončili svoje štúdia na Košickej univerzite.
1667 - Podľa majetkového súpisu majiteľov domov sa v Košiciach nachádzalo 520 domov.
1671 - V rokoch 1671 až 1681 sa vystaval jezuitský kostol pri Košickej univerzite. jeho výstavbu štedro podporila Žofia Báthoryová.

V rokoch 1671 až 1677 bola pred južnou bránou mestských hradieb postavená vojenská citadela.

1674 - 22.VIII.: Obrovský požiar, ktorý začal na Mäsiarskej ulici, zničil 155 domov a obilnú sýpku v dominikánskom kláštore, ktorý bol v tom čase opustený a slúžil ako sklad. Pri mestsklej Forgáchovej bráne vybuchol sklad s pušným prachom, ktorý vyhodil do povetria celú vežu. Zomrelo 28 ľudí.
1676 - V marci sa v Košiciach vyskytlo zemetrasenie.
1677 - 18. VIII: V košickom jezistkom skostole bol pochovaný František I. Rákoci.
1678 - Mesto zachvátil ďalší ničivý požiar.
1682 - 21. VIII.: Thökölyho protihabsburské povstanie zasiahlo Košice. Kežmarský magnát Imrich Thököly s kuruckým vojskom pritiahol k mestu. Na vyjednávaní cisársky veliteľ a hornouhorský kapitán generál Lamb, ako i richtár Andrej Vido odmietli vydať mesto kurucom.

14.-15.VIII.: Kurucké vojská v noci dobili ciradelu v južnej časti pred mestskými hradbami, odkiaľ spustili paľbu na Košice. Mesto sa vzdalo v poludňajších hodinách.

19. VIII.: Košice museli opustiť jezuiti, ktorí tu založili univerzitu a františkáni. Ich kostoly dostali do užívania protestanti.

1684 - V tomto, alebo tesne po tomto roku boli v Košiciach popravení významní zajatci kuruckých vojsk. Medzi nich patril Žigmund Drugeth, František Bárkoczi, Andrej Semsey, Štefan Macsay a Ján Melczer.
1685 - V septembri obkľúčila Košice armáda Aenesa Caprara. Aenes Caprar bol predtým košickým kapitánom, stál na strane habsburského cisára a získal preň i mesto Prešov. Imrich Thököly sa vzdal.
1686 - 2. I.: Dóm sv. Alžbety som spätne vydaný do rúk katolíkom. Od týchto čias ostáva katolíckym chrámom. Protestanti neboli vyhnaní, ale museli si vybudovať nové chrámy, na ktoré dostali pozemky mimo hradbami chránených častí mesta.
1697 - 16. december - cisár Leopold I. vydal príkaz, podľa ktorého sa mal dominikánsky rád vrátiť do Košíc.
1698 - Z nariadenia manželky cisára Leopolda I. sa v Košiciach zakladá kláštor Rádu uršulíniek. Do Košíc sa vracia aj Rád dominikánov.
1703 - Košice začína obliehať vojsko Františka Rákociho II.
1704 - 21. X.:Po ročnom obliehaní sa mesto dostalo do moci kuruckých vojsk Fratiška II. Rákociho. Na čele tejto jednotky protihabsburského povstania stál Šimon Forgách. Stalo sa tak deň potom, čo cisárska posádka vedená generálom Herkulom Montecucollim opustila Košice. Začína sa s veľkými opravami vojnou zničeného mesta, majmä s rekonštrukciou jeho hradieb.
1705 - 1. IX.: Uhorský snem zvolil za vodcu uhorskej konfederácie Fratiška II. Ráociho. Zároveň mu dal titul knieža. Tento akt bol jednotiacim prvkom veľkej časti uhorskej šľachty účastnej na protihabsburských stavovských povstaniach. Legitimity zo strany cisárskeho dvora sa ich činu, samozrejme, nedostalo.

Na cisársky trón nastupuje ďalší Habsburg - Jozef I. Vládol do roku 1711.

1706 - 9. IX.: Na Košice, ako na baštu protihabsburských povstaní, zaútočili cisárske vojská vedené Rabutinom. Po deviatich dňoch neúspešne odtiahli.

Košice navštívil František II. Rákoci, ktorý si mesto vybral za svoje sídlo v rokoch 1706-1707. Obýval budovu terajšieho Slovenského technického múzea.

1709 - V Košiciach vypukol mor, ktorý tu vyčíňal až do roku 1710, podľa niektorých zdrojov do roku 1711. Na pamiatku jej obetí bola v Košiciach postavená Immaculata.
1711 - 20.IV.: Habsburské vojská vedené generálmi Ebergínyim, Viardom a Löffelholzom drancovali okolie mesta.

25.IV: Aby sa masaker nešíril, mesto Košice umožnilo vstup habsburským generálom za hradby. Títo dojednali s veliteľom Košíc - Danielom Eszterhászym podmienky kapitulácie Rákociho vojska.

26. IV.: Do mesta vstúpili habsburské vojská.

1. V. :Po porážke kuruckých vojsk Habsburgovci navrhli Františkovi II. Rákocimu tzv. Satmársky mier. Rákoci nesúhlasil so zmluvou a radšej prijal vyhnanstvo v Anglicku, potom vo Francúzsku. V roku 1717 prijal pozvanie tureckého slutána a odišiel do Konštantinopolu, v roku 1720sa presťahoval do mesta Rodošto. Zomrel v 8. IV. 1735, ale jeho telesné pozostatky boli 29. X. prevezené do Košíc. Je pochovaný v Dóme sv. Alžbety.

1711 - Na trón nastupuje ďalší Habsburg - Karol III., ktorý vládol do roku 1740.
1713 - Veľké zmeny v meste. Za južnými hradbami sa búra vojenská pevnosť - citadela. Začínajú sa dláždiť mestské ulice. Všetko sa deje na priamy príkaz cisára Karola III.
1714 - V meste sa začala výstavba kaplnky sv. Rozálie, ktorá je ochrankyňa pred morom. Kaplnka bola ukončená v roku 1715.
1720 - Na pamiatku obetí moru, ktorý zachvátil Košice najmä v roku 1710, sa na mieste niekdajšieho vojenského popraviska v centre mesta začalo stavať súsošie Immaculata. Dokočené bolo v roku 1723.
1730 - V južnej časti mesta za hradbami bol postavený Kostolo sv. Ducha.

Začal nový stavebný rozvoj mesta, ktorý trval až do roku 1789. Bol zrekonštruovaný Dóm sv. Alžbety, dominikánsky a františkánsky kostol i kaplnka sv. Michala.

1741 - 4. augusta bol opätovne vysvätený Dominikánsky kostol, ktorý bol nasjkôr asi 100 rokov opustený a potom 40 rokov trvali rekonštrukčné práce.
1737 - Za mestom sa pri Starej spišskej ceste začala stavať Kalvária.
1740 - Na trón nastúpila habsburská cisárovná Mária Terézia. Vládla 40 rokov až do roku 1780.
1762 - Košice získali od pápeža Klementa XIII. povolenie usporadúvať odpoust v kaplnke sv. Rozálie. Bolo to možné raz ročne na prvú nedeľu po sviatku sv. Rozálie, ktorý pripadá na 4. september.
1767 - Dominikáni dobudovali kláštor, ktorý sa nachádza na Mäsiarskej ulici.
1770 - 4. VI.: Košice navštívil Jozef II. - syn Márie Terézie a ostal tu dva dni.
1771 - Sčítaním obyvateľov Košíc sa zistilo, že v meste žije 5130 ľudí.

V dôsledku preľudnenia a hygienických rizík bolo zakázané pochovávanie na cintorínoch, ktoré sa nachádzali priamo v meste chránenom hradbami.

1773 - Zakázaním Rádu jezuitov ukončila svoju činnosť aj Košická univerzita.
1775 - Požiar Dómu sv. Alžbety.
1776 - Košická univerzita, ktorá ukončila svoju činnosť v roku 1773, opäť pokračuje vo vzdelávaní, ale už ako Košická kráľovská akadémia a nepatrí jezuitom.
1779 - Výstavba Župného domu, v ktorom dnes sídli Východoslovenská galéria.
1780 - Na trón nastupuje ďalší Habsburgovec, syn Márie Terézie - Jozef II. Vládol do roku 1790.

Začala výstavba mestskej radnice.

1782 - Výstavba budovy v barokovo-klasicistickom slohu, v ktorej vznikol chýrny košický ubytovací hostinec Čierny orol.
1783 - Návšteva Košíc cisárom Jozefom II.
1784 - V Košiciach vzniká prvá hudobná škola.

Pevnostné hradby strácajú na význame. Na viacerých miestach dochádza k ich prerážaniu a predmestia splývajú s mestom.

1785 - V Uhorsku sa cisárskym dekrétom ruší nevoľníctvo.
1787 - V centre mesta, na mieste terajšieho Štátneho divadla, sa stavala rozsiahla budova viacúčelového významu, ktorej horné poschodie slúžilo ako divadlo.
1788 - V divadelnej budove sa odohralo prvé predstavenie a divadlo Košičanom slúžilo až do 19. III. 1894.
1790 - Na trón nastupuje habsburský cisár Leopold II. Vládol krátko, do roku 1792. V tom čase mali Košice približne 10 tisíc obyvateľov.
1792 - Na trón nastúpil habsburský cisár František I., ktorý vládol do roku 1835.
1795 - Katastrofický požiar úplne zlikvidoval tretinu mesta.
1797 - 5. február - narodil sa podnikateľ: železiar, národohospodár a verejný činiteľ JURAJ ANDRÁŠI, spoluzakladateľ a funkcionár hospodárskych spolkov
1799 - Napoleonské vojny majú vplyv aj na Košice. Cez mesto prechádzajú vojská maršála Suvorova.
1802 - V meste sa nachádza prvá košická manifaktúra na výrobu kameninového riadu.
1803 - Až v roku 1803 sa odstránili zbytky vojenskej citadely pred južnou bránou, ktorú začali demolovať v roku 1713.
1804 - 5. VIII.:Košice majú vlastné biskupstvo, a to z poverenia pápeža Piusa VII. Pod biskupstvo patrili abaújska, šarišská a zemplínka župa. Stalo sa tak 5. augusta a Košice už nepatrili pod biskupov z Jágera (Eger).

18. XII. V Dóme sv. Alžbety bol uvedený do biskupského stavu niekdajší jágerský prepošt András Szabó. V Košiciach vznikol aj Biskupský palác.

1805 - Mesto sa výraznejším spôsobom zbavuje hradieb.

Na prelome rokov 1805 a 1806 do mesta vojská generála Kutuzova. Zdržali sa tu 3 dni, stalo sa tak po prehranej bitke pri Slavkove.

Košice sa stali azylovým centrom habsburskej cisárskej rodiny aj na rok 1809. Dňa 20. XI. tu prišiel 12 ročný následník trónu Ferdinand, neskôr Mária Lujza (potom manželka Napoleona), Jozef, František, Mária Klementína, Karolína, Mária Anna a trojmesačný Ján.

Na mieste niekdajších hradieb na terajšej Mlynskej ulici vyrastá Evanjelický kostol.

1813. - Zaplavenie košických minerálnych kúpeľov rozvodneným Hornádom.

Sčítanie obyvateľov vykazuje, že v Košiciach žije 11 963 mešťanov.

1814 - Vznik prvej mestskej nemocnice.

Evanjelický kostol na Mlynskej ulici ukončený.

1820 - 24. XII. Presne na vianoce mesto postihol požiar, pri ktorom bolo zničených 99 domov a ďalších 117 stavieb.
1821 - Na návštevu Košíc prišiel ruský cár Alexander I.
1828 - V Košiciach sa rozmáhala remeselnícka výroba. Pracovalo tu 460 remeselníckych dielní.
1830 - Mesto pokračuje v likvidácii hradieb. Zbúraná južná brána, ktorá na nachádzala v priestoroch pred terajšou vedeckou knižnicou.
1831 - Sčítanie obyvateľstva ukázalo, že v Košiciach žilo 12 042 mešťanov.

Počiatok európskej epidémie cholery sa prejavil aj v Košiciach. Prvý Košičan zomrel na zákernú chorobu 17. VII. 1831. Epidémia trvala do septembra a za necelé tri mesiace v Košiciach na choleru zomrelo 1247 ľudí.

1834 - Ďalšie zemetrasenie v Košiciach. Poľkodených bolo niekoľko domov, okrem iného aj Dóm sv. Alžbety.
1835 - Na trón nastúpil Ferdinand I. Vládol do roku 1848.
1840 - Rozširuje sa západná časť mesta. Búrajú sa hradby, zasypávajú priekopy, pripravuje sa ďalší mestský rast.

15. IX.: Požiar na Mäsiarskej ulici. Zhorelo 22 domov aj uršulínsky kostol.

Zrovnoprávnením náboženského vyznania v Košiciach dochádza k výraznému nárastu a usadzovaniu židovského obyvateľstva.

1841 - 28.V.: Požiar v centre mesta, ktorý zničil niekoľko domov, vyhorel aj Biskupský palác.

1844 - Vznik Košickej sporiteľne "Kassai Takaréknztár", ktorú založil Ján Fiedler.
1845 - Povodeň, ktorá zasiahla až do centra mesta, zaplavila aj podzemie Dómu sv. Alžbety, takže bola nutná rekonštrukcia.
1846 - Mohutný požiar zničil strechu dominikánskeho kláštora a kostola.
1848 - Na začiatku roku vypukla v Uhorsku revolúcia za Rakúsko-Uhorské vyrovnanie. Aktívne sa zapojilo aj mesto Košice.

V decembri, presne 11.12. sa tu konala tzv. Košická bitka, kedy do mesta za Habsburgovcov vtrhol generál Schlick. Bojovalo sa najviac na území terajšej obce Ťahanovce, mestskej časti Džungľa a na záver v oblasti Barce, kde habsburskí žoldnieri zahranali bojujúcich Košičanov. Mestskí radní, keď videli, že mesto prehralo, vítali cisárske vjská pred radnicou. Starostom bol František Dessewfy.

2. XII.: Na trón nastúpil František Jozef I., ktorý vládol do roku 1916.

1849 - 4.I.: Maďarské vojská pod vedením Lajosa Mészarosa sa neúspešne pokúsili osolobodiť Košice.

9.II.: Generál Schlick prehral bitku pri Branisku opustil Košice, ktoré sa dostali pod ochranu maďarských dobrovoľníkov na čele s generálom Gögeim.

20. II.: Cisárske vojsko vytlačilo z Košíc vojská generála Görgeiho.

24. II. Košice navštívil Ľudovít Štúr a stretol sa tu s Jonášom Záborským.

marec: František Blaudek s približne 800 dobrovoľníkmi prichádza ku Košiciam. Bojujú na strane viedenského cisára. Prichádza aj Štúr, Hurban a Hodža, v okolí Košíc verbujú dobrovoľníkov.

Ešte v marci Košice opätovne obsadil generál Dambinský s povstaleckým vojskom. Pred príchodom ruských vojsk však Košice opustili.

24. VI.: Príchod ruských vojsk na pomoc viedenskému cisárovi. Dvestotisícová armáda (!) prechádza cez Košice. V Košiciach sa ubytoval ruský veľkoknieža Konštantín a knieža Paskevič.

Vojensko-politické udalosti komplikuje morová epidémia, počas ktorej zomrelo 822 Košičanov a asi 4 tisíc ruských vojakov.

V meste žilo približne 14 tisíc mešťanov.

1852 - 10. VIII.: Košice navštívil cisár František Jozef I.
1856 - V Košiciach funguje telegraf. V júli prišiel prvý telegram z Budapešti.
1857 - 31.VIII - 3.IX.: Košice opäť navštívil cisár František Jozef I., aby uvidel prvú priemyselnú výstavu.
1860 - Dobudovanie železničnej trate. Prvý vlak prišiel do Košíc 5. VII. 1860. Za terajšou Mlynskou ulicou vzniká park.
1866 - V meste vzniká Plynárenská účastinná spoločnosť.
1867 - Rakúsko-Uhorské vyrovnanie. V Košiciach nastúpila epocha citeľnej maďarizácie.
1869 - Založenie Samovzdelávacieho spolku košických remeselníkov.
1870 - začiatky zavádzania plynového osvetlenia v meste.
1871 - Rozdelenie moci na výkonnú a súdnu.
1872 - Počiatky predchodcu terajšieho Východoslovenského múzea - vzniklo Hornouhorské múzeum.

17. december-Zomrel podnikateľ: železiar, národohospodár a verejný činiteľ JURAJ ANDRÁŠI, spoluzakladateľ a funkcionár hospodárskych spolkov

1872 - Dnešnú Strednú priemyselnú školu strojnícku založili 9. októbra 1872 ako súkromný ústav - trojročné vyššie strojnícke učilište.

V Košiciach vyčíňa epidémia cholery. Za obeť jej padlo 4533 obyvateľov mesta.

1873 - Otvorenie legendárneho hotela Schalkház, ktorý stál na mieste terajšieho hotela Slovan.
1874 - V Košiciach vzniká korčuliarsky spolok.
1876 - Založenie prvého robotníckeho časopisu na Slovensku.
1877 - Radikálna rekonštrukcia - Dómu sv. Alžbety.
1891 - Počiatky rozvoja telefónnej siete v Košiciach.14. XI.: Prevádzkovanie prvej časti mestskej koňskej železnice, ako predchodcu terajšieho Dopravného podniku mesta Košice.
- Počiatky rozvoja telefónnej siete v Košiciach.
- Dominikánsky rád zriadil Prvý košický denný útulok pre deti z rodín chudobných robotníkov.
1896 - 6. IX.: Ukončenie rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety a jeho opätovné vysvätenie.
1898 - Založenie cyklistického spolku.

Výstavba nového múzea a divadelnej budovy, ktorá bola ukončená v roku 1899.

1899 - 28. IX.: Prvé predstavenie v novom divadle sa uskutočnilo 28.IX.1899 predvedením hry Bánk-bán.
Mesto má asi 44 000 obyvateľov
 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606