magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Košice v rozmedzí rokov 1100 - 1599

1141-1161 - Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.
1143 - Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.

Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173 - Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov
1173-1196 - Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov
1205-1235 - Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.
1216 - Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216
1230 - Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
1230 - Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa, je jasné, že ide o osadu - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
1235-1270 - Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
1241 - Začali boje po útoku Tatárov, ktorí vačíňali v celom okolí. Zmienku o tom ich činoch v terajšom okrese Košice-okoliev meste Jasov
13.IV.1249 - Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
pravdepodobne okolo 1250 - Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
1260 - Výstavba kostolaa sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola
okolo 1250-1270 - Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
1267 - Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.
1270-1272 - Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
okolo roku 1270 - Počiatky mestskej fortifikácie.
1272-1290 - Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín
1281 - Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
1283 - V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
1290-14.I.1301 - Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov. O jeho aktivitách v okolí Košíc sa dočítate aj na stránke o stredovekej cirkevnej organizovanosti a osídľovaní okolia mesta.
okolo 1290 - Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
1290 - Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie
V.1301 - Na trón ako uhorský kráľ nastúpil Karol Róbert z rodu Anjou
27.VIII.1301 - Za českého kráľa bol korunovaný Přemyslovec Václav III. ako Ladislav V
1303-1311 - Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. O omodejovcoch nájdete zmienky na týchto stránkach: história Malej Idy, história Obišoviec, Korabinského lexikón, história obce Svinica.
1303 - Košice vojensky i politicky pridali na stranu českého kráľa Ladislava V. (1301-1304)
1303 - Neúspešné letné vojenské ťaženie Košičanov na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.
1303 - Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole
1304 - Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam
1305 - Otto Wittelsbach Dolnobavorský korunovaný za kráľa.
1307 - Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú.

Košice majú vlastnú menu - košické mince.

Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou (1307-1342)

Prvý známy Košický richtár - Arnold

27.VIII.1308-1342 - Druhá korunovácia Karola Róberta z rodu Anjou
1310 - Palatín Omodej získava Košice do daru.
19.IX.1311 - Košičania spáchali úspešný atentát na palatína Omodeja a zajali jeho synov Johanessa a Davida.

3.X.1311 Spísanie dohody medzi mestom Košice a Omodejovcami. Košice sú zvýhodnené, vrátili sa im lesy, úžitok mal aj kráľ, ktorému pripadli hrady. Mesto Košice získalo od Omodejovcov rukojemníkov.

1312 - 31.V.-4.VI. Košice opäť obliehajú Omodejovci

5.VI.-11.VI.1312 K Omodejovcom sa pridalo vyše 800 vojakov zo Šarišského hradu, ktorých viedol Demetrios

12.VI.-14.VI.1312 Na vojenskú scénu vstupuje Matúš Čák Trenčiansky a jeho 1700 žoldnierov. Pridáva sa na stranu Omodejovcov. Mesto Košice sa ubránilo, na pomoc mu prichádza aj kráľ Karol Róbert s vojskom.

14.VI.1312 Omodejovci a vojsko Matúša Čaká sa vzdialilo od mesta.

15.VI.1312 Bitka pri Košiciach, zvaná pri Rozhanovciach

1319 - Povstanie Omodejovcov, potlačené aj Košičanmi.

9.IV. Košice oslobodené od platenia mýta v Abaujskej a Zeplínskej stolice. Privilégiá vydal Karol Róbert z rodu Anjou.

21.V. Kráľ oslobodzuje mesto aj od štátnej dane

1321 - Kráľ udelil Košičanom mincové výsady, tzv. mincové privilégium, podľa ktorého sa mohli v meste raziť aj strieborné dináre.

Pretože spomínané predechádzajúce výsady sa nezachovali v písomnej forme, kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ich opätovne písomne potvrdil.

1323 - Richtárom mesta sa stal Arnoldus Villicus.
1324 - Košice navštívila v mene Poľského kráľovstva Rada mesta Krakov, dohody o vzájomných výhodách medzištátneho obchodu.
1332 - Richtárom mesta Košce sa stal Arnold Comes a svoju funkciu zastával do roku 1335.
1342 - 28.I. Košice získali od kráľa Karola Róberta privilégium úplnej súdnej právomoci
1342 - 21.VII.1342-10.IX.1382 Na trón nastúpil kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou.
1343 - Richtárom mesta Košice sa stal muž menom Arnoldus.
1346 - 6.V.1346 Košice od Kráľa Ľudovíta Veľkého získavajú právo stíhať zlodejov a vrahov v Abovskej stolici v spolupráci so stoličnou vrchnosťou

Richtárom mesta sa stal muž menom Albertus. Svoju funkciu zastával do roku 1347.

1347 - 6.II. Mesto Košice kúpilo od potomkov Samphlebena Horné Košice

28.VII. Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a získali slobody ako Budín i právo skladu a trhu. Privilégiá Košiciam udelil Ľudovít Veľký.

18.X. Kráľovská kancelária upresňuje kráľovské výsady mesta

1349 - Mesto postihol mor
1351 - 24.VI. Cez Košice prechádzajú vojská Ľudovíta I. aj s kráľom, ktorý tiahne do Poľskam, aby pomohol v boji proti Litve v jej obrátení na kresťanskú vieru.
1355 - Richtárom Košíc bol Georgius Zenthffeer.
1356 - V Košiciach sa razia zlaté mince - florény
1357 - Požiar, pri ktorom pravdepodobne zhorel aj pôvodný kostol sv. Alžbety
1357 - Začiatok stavby Dómu sv. Alžbety
1361 - Kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu právo generálneho skladu.

Richtárom mesta bol muž menom Albertus.

1366 - Košice vedú spor s johannitmi o mestskú nemocnicu. Po zásahu kráľovnej Alžbety vyšlo zo sporu víťazne mesto.
1369 - 6.V. Ľudovít Veľký udelil mestu Košice erb - ide o prvý erb udelený právnickej osobe, prvý mestský erb v Európe. Používať sa mohol, na mestskej pečati a mestskej vlajke.

V tomto roku získali Košice aj výsadu na predaj vína a došlo k dohode s Krakovom o obchode v Prusku a iných zemiach.

1371 - Mestom prechádza kráľ Ľudovít I. po návrate z vojny v Poľsku.
1372 - Košickí kupci získavajú výhody pri obchodovaní na tzv. tatárskej ceste a vo Ľvove.
1373 - V Košiciach sa konal snem poľskej šľachty s kráľom Ľudovítom Veľkým.
1374 - 17.IX. Košice opäť dejiskom snemu poľských stavov a kráľa Ľudovíta Veľkého.
1377 - Richtárom mesta bol muž menom Jacobus Stoyani. Svoju funkciu zastával do roku 1378.
1380 - Richtárom mesta bol Leonardus. Svoju funkciu zastával do roku 1382.
1385 - Richtárom mesta bol Jacobus Stoyan.
1387 - 31.III.1387-9.XII.1437 Na trón nastúpil Žigmund Lucemburský, ktorý sa v roku 1420 stal aj českým kráľom, od r. 1410 kráľom rímskym a od r. 1433 cisárom
1382 - Košice získavajú feudálne panstvo, nasjkôr nad dedinami Tejkeš, Myslava a Ťahanovce
1383 - V lete sa kráľovná Alžbeta a princezná Hedviga stretli v Košiciach s poľskou šľachtou. Hedviga bola prijatá na miesto poľskej kráľovnej. Vznikol tzv. Košický pakt.
1387 - V rokoch 1387 až 1437 sa v košickej mincovni razili aj denáre a dukáty.
1392 - V rokoch 1392-1422 došlo na tzv. luxemburskú prestavbu mestského opevnenia.
1394 - Podľa zápisov mestskej v knihe v Košiciach obchodovali kupci z Benátok, Norimberka, Nemecka, Rakúska, Česka, Moravy, Sliezka, Pruska a Poľska.
1394 - Zachovaná prvá písomná zmienka o mestskej škole.
1400 - Richtárom mesta bol Jacobus Kilianus.
1401 - V meste Košice sa nachádzajú 4 fary, 3 kláštory a 9 kostolov. V roku 1401 tu bola aj Slovenská ulica.
1402 - Zachoval sa písomný doklad, podľa ktorého v Košiciach pôsobili Františkáni.

Podľa odpustkovej buly pápeža Bonifáca IX., kto sa vyspovedá a dá príspevok na stavbu Dómu sv. Alžbety, dostane odpustok

1403 - Richtárom mesta bola Jacobus Stoyan. Svoju funkciu zastával do roku 1404.
1405 - Mesto zachvátil veľký požiar.

Richtárom mesta bol Ladislaus Knoblauch.

1406 - Košice od kráľa Žigmunda získavajú právo vysielať delegácie na zasadnutia kráľovského snemu.
1407 - Richtárom mesta bol Laurentius Ditel.
1408 - Richtárom mesta bol Jacobus Stoyan.
1410 - Richtárom mesta bol Georgius Greniczer.
1411 - Kráľ Žigmund Luxemburský udelil košickým výrobcom balvnárskych výrobkov - barchetu - monopol
1412 - 21.III.1412 V Košiciach sa stretáva uhorský kráľ Žigmund s poľským kráľom Vladislavom

19. IV. Snem mestských poslov z Košíc, Bardejova, Prešova. Levoče a Sabinova - tzv. Pentapolis

1416 - Richtárom mesta bol Ladislaus Kukelbrecht.
1420 - Rozostavaný Dóm sv. Alžbety získava novú stavebnú dielňu, mení sa aj jeho celkový vzhľad
1423 - Richtárom mesta bol Johannes Hebenstreit. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1435.
1429 - Podľa listiny zo dňa 1.XI. kráľ Žigmund daruje Košiciam hrad Sokoľ
1432 - 1.II.1432 Kráľ Žigmund dopĺňa mnestský erb o najela so štítom.
1436 - Richtárom mesta bol Ladislaus Institor. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1437.
1437 - 17.12.1437-1439 Nástup kráľa Albrechta Habsburského.
1439 - Richtárom mesta bol Tadeus Schynnagel.
1440 - V spore medzi Jagelovcami a synom Albrechta - Ladislavom Pohrobkom, Košice obsadil Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý bojoval na strane Ladislava Pohrobka.

15.V.1440-1457 Korunovácia Ladislava Pohrobka (dynastia Lucemburská) ako Ladislav V.

17.VII.1440-1444 Korunovácia Vladislava I. z dynastie Jagellovcov

Richtárom Košíc bol Augistinus Greniczer.

1439 - Po roku je Ján Jiskra z Brandýsa (*1400? - +1469?) je poverený matkou Ladislava Pohrobka - kráľovnou Alžbetou zabezpečiť trón pre jej syna. Ján Jiskra sa stal hlavným kapitánom mladého kráľa Ladislava v Uhorsku, pričom na strane Jagelovcov stojí ako kapitán Ján Huňady. Ján Jiskra zvoli Košice za svoje hlavné sídlo.
1440 - Hrad Sokoľ je už zrúcaný.

Starostom mesta bol Augustinus Greniczer.

1441 - Posilnenie mestských hradieb.
1443 - Richtárom mesta bol TADEUS SCHYNNAGEL.
1444 - Richtárom Košíc bol JOHANNES HEBENSTREIT.
1445 - Pravdepodobne v tomto roku sa zbúral tzv. Košický hrad na Hradovej. Demoláciu viedol Juraj Rozgony.
1446 - Najstaršie zachované písomné stanovy na území Slovenska - kupecký cech.
1448 - Starostom mesta sa stal AUGUSTINUS GRENICZER.
1449 - Boje Ján Huňadiho s Jánom Jiskrom o Košice.
1449 - Pápež Alexander VI. vydal odpustkovú bulu, podľa ktorej veriaci, čo sa v deň Nanebevzatia Panny Márie vyspovedajú a venujú príspevok na kostol sv.Alžbety poškodený po obliehaní mesta, dostanú odpustok
1452 - Starostom mesta sa stal STEPHANUS GROMER. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1459.
1453 - Mesto získalo privilégium na ochranu proti nežiaducemu prílevu cudzincov.
1454 - Košice navštívil profesor viedenskej univerzity Leonard Brixenthal, ktorý tu prišiel upevniť poslušnosť a poriadok v radoch dominikánskych mníchov, čo podliehali bratríckemu učeniu o potrebe chudobnej cirkvi. Poveril mestskú radu, aby mníchov, ktorí by takéto veci hlásali, vyhnali z mesta.
1458 - 24.I.1458-1490 Po smrti Vladislava Jagelovského, akceptácii Ladislava Pohrobka Uhrami a smrti Ladislava Pohrobka sa na trón odstáva Matej Korvín - syn Jána Huňadyho.

Matej Korvín dal mestu privilégium, podľa ktorého môže raziť mince po vzore Budína, platné v celom Uhorsku.

1460 - Matej Korvín navštívil Košice.
1462 - Richtárom mesta sa stal AUGUSTINUS CROMER.
1464 - Richtárom mesta sa stal STEPHANUS CROMER.
1467 - Richtárom Košíc sa stal AUGUSTINUS CROMER.
1468 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1472 - Richtárom mesta Košice sa stal JOHANNES MUSSIKGANG.
1474 - Výstavba hlavného oltára v Dóme sv. Alžbety - jeden z najväčších neskorogotických oltárov v Európe.
1476 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1477 - Richtárom mesta sa stal FRANCISCUS CZOTMMAR.
1478-1479 - Kráľ Matej Korvín pobýva so svojim dvorom v Košiciach.
1479 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES RUSSDORFER.
1480 - Košice majú takmer 10 tisíc obyvateľov.

Pápež vydal mimoriadne odpustky za odpustenie hriechov pre tých, ktorí prispeli na dostavbu Dómu sv. Alžbety.

1481 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1482 - Richtárom mesta sa stal PAULUS DORROHOLTZ.

Z tohoto roku pochádza najstarší známy písomný údaj, ktorý pojednáva o predmestských cintorínoch pred hradbami.

1484 - Približne v tomto roku sa vybudoval vonkajší pás hradieb okolo mesta. Kráľ odpustil mestu dane na dva roky.
1485 - Richtárom mesta sa stal CLEMENT CZYPSSER
1486 - Richtárom mesta sa stal PAULUS DORROHOLTZ
1487 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS FERBER.
1489 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES RUSSDORFER.
1490 - 1490-1516 Korunovácia kráľa Vladislava II. z dynastia Jagelovcov

17.I.: Na Košice útočí poľsko-litevské vojsko Jána Alberta. Ide o prvé využitie delostrelectva voči Košiciam, ktoré vďaka hradbám mali pozíciu ako obrovský hrad. V dôsledku toho došlo k poškodeniu Dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Mestskú nemocnicu, ktorá stála pred mestskými hradbami v južnej časti, vojská zničili.

5.VIII.1491-XI.: Vojská Jána Alberta opäť útočia s využitím delostrelectva. Výrazné poškodenie Dómu svätej Alžbety a v obliehaných Košiciach vypukol mor.

1492 - Richtárom mesta sa stal STEPHANUS IRMESCH.
1494 - Snem umožnil mestu Košice rozšíriť právo skladu aj na obchod s vínom.

Na konci 15. storočia mali Košice 17 veží a cez ich hradby viedlo 5 brán.

1496 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1499 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES OPITZER.
1500 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS SYBENBURGER.
1502 - 8.XII.: Kráľ Vladislav II. Jagelovský mení podobu erbu mesta Košice na súčasné stvárnenie.
1503 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1504 - Richtárom mesta sa stal MICHAEL KUKELBRECHT.
1506 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1508 - Pražský staviteľ Václav ukončil stavebné práce na Dóme sv. Alžbety do súčasnej podoby. Južná veža však ostala nedostavaná, ako je tomu doposiaľ. Na kaplnke sv. Michala pristavali svernú loď. Túto už v súčasnosti nemožno vidieť, pretože ju pri prestavne v rokoch 1902 až 1904 odstránili.
1510 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS SCHVARCZ.
1511 - Kráľ Vladislav II. Jagelovský udelil Košiciam výsadu, podľa ktorej mohla košická mincovňa raziť strieborné mince. Na ich výrobu bolo používané striebro zo Zlatej Idky, ktorá bola v držbe mesta Košice.
1512 - Richtárom mesta sa stal MATHIAS GREFF.
1514 - Richtárom mesta sa stal MICHAEL KUKELBRECHT.
1516 - Interiér Dómu sv. Alžbety sa doplnil o bočný oltár Navštívenia a bočný oltár Metercie.

1516-1526 Na trón nastúpil kráľ Ľudovít II. z rodu Jagelovcov.

1526 - 29. VIII.: Bitka pri Moháči, kde turecké vojsko zvíťazilo nad uhorským a získalo voľný priechod do Uhorskej nížiny, teda aj na Košice.

10. XI.: Časť šľachty uznala Jána Zápoľského za kráľa.

16. XII.: Iná časť šľachty uznala ako kráľa Ferdinanda I. z rodu Habsburgovcov. (1526-1564)

1527 - 15.X.: V spore o kráľovskú korunu Košice vyjadrili podporu Ferdinandovi I. Habsburskému.
1531 - Košice zachvátil ničivý požiar.
1532 - Mesto získalo do vlastníctva Levočský dom. V súčasných Košiciach existujú už len dve stredoveké stavby, ktoré nepatrili medzi cirkevné stavby. Ide o spomínaný Levočský dom a Miklušovu väznicu.
1536 - Ján Zápoľský, bojujúci o svoju pozíciu na tróne, obsadil Košice, ktoré vyjadrili podporu Ferdinandovi I. V meste prebiehalo veľké rabovanie a nemecké obyvateľstvo, ktoré tu žilo od čias kráľa Bela IV., bolo vysídlené a nahradené Maďarmi.
1542 - Levočský dom získalo od Alexiusa Thurza mesto Levoča.
1552 - 14.VI.: Cisár opäť získava kontrolu nad Košicami. Mesto posilňuje o vojenskú jednotku s mestským kapitánom, pričom ich úlohou je i ochrana privilégií, ktorými Košice disponovali.

7. VI.: Nariadením Ferdinanda I. získavajú košickí Maďari rovnaké práva, ako majú starousadlí košickí Nemci a iní dlhodobí obyvatelia mesta. Prílev maďarského obyvateľstva do Košíc bol najvýraznejší najmä po bitke pri Moháči, keď utekali pred Turkami a po dočasnom obsadení Košíc Jánom Zápoľským, ktorý sa takto pomstil zato, že mesto nepodporovalo jeho nároky na trón.

1553 - Dominikánsky rád bol prepadnutý ozbrojencami na čele s richtárom Jánom Lippayom. Mníchom vydrancovali ich kláštor, kostol aj archív ostali vydrancované.
1554 - V pohnutých časoch reformácie sa Dóm sv. Alžbety dostal do vlastníctva protestantskej cirkvi.
1556 - Mohutný požiar zničil podstatnú časť mesta, zaniklo viacero významných stavieb.

6.VI.: Dominikánsky mníšsky rád podpísal zmluvu s mestom, podľa ktorej prenajali Košiciam svoje majetky. Keďže ich kostol a kláštor boli v roku 1553 vyrabované a začaitkom roka 1556 ešte aj zničené požiarom, mnísi opustili mesto.

14.VII.: Ferdinand I. Habsburský odovzdal opátstvo z Krásnej nad Hornádom trnavskej škole. Historici sa však domnievajú, že v tomto čase už bolo opátstvo opustené.

1557 - Po ničivých požiaroch bolo nutné uliať nový zvon pre Dóm sv. Alžbety. Takto vznikol zvon Urban, ktorý vážil 7 200 kg. Zničený bol v roku 1966 pri požiari Urbanovej veže. Podľa povesti zvon dostal meno Urban aj podľa niekdajšieho zvonára, ktorý zvonením v kostole varoval Košičanov, aby ratovali svoj majetok, ale sám pritom uhorel. Keďže nový zvon vznikol z roztavených zvytkov starých, ktoré sa žeravé rozliali po Urbanovom tele, povesť tvrdí, že vo zvone sa nachádzala aj Urbanova duša.

Časť pokladu Dómu sv. Alžbety bol daný ako záloha mestu Bardejov. Niektoré jeho časti sú tam uložené doposiaľ. Košice po požiaroch získavajú pomoc pri rekonštrukcii opevnenia od miest Bardejov, Levoča a Prešov.

1564 - Na trón nastúpil Maximilán I. Habsburský. Vládol do roku 1576.
1568 - Spišská komora založila svoje sídlo v Košiciach.
1576 - Na trón nastúpil Rudolf II. Habsburský. Vládol do roku 1608.
1578 - Mesto Košice na opustenom a požiarom zničenom Dominikánskom kostole dalo opraviť strechu a zriadilo tam sklad potravín.
1583 - V Košiciach pobýva vyslanec pápeža Gregora XII. Antol Possevino. Jeho úlohou je uzatvorenie mieru medzi Rudolfom II. Habsburským a poľským kráľom Štefanom Báthorym.
1584 - V januári mesto dostalo nariadenie Rudolfa II. Habsburského, ktoré vydal 31. augusta 1583. Týmto cisár nariadil, aby bol v jeho krajinách prijatý gregoriánsky kalendár, ktorý 24. februára 1582 schválil pápež Gregor XIII.
1597 - Jágerská kapitula sa na základe nariadenia kráľa sťahuje do Košíc. Stalo sa tak v dôsledku vojenského obsadenia mesta Jáger (Eger).
 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606