magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Komentáre k zaujímavej talianskej knihe

TROCHU PODOZRIVÝ OBRÁZOK

Údaje a kresby museli pochádzať z Košíc

Údaje o Košiciach v Maggiorottiho knihe nepozostávali iba z toho, čo sme uverejnili minulý týždeň, ale aj z opisov k štyrom text sprevádzajúcim obrázkom a jednej hĺbkotlačovej tabuľkovej prílohe na konci knihy /je to u nás známa veduta Košíc/. Obrázky majú čísla 107 až 110, pričom texty k prvým dvom boli súčasťou minulej historickej strany, ostatné dve a tabuľka ostávajú na dnešné pokračovanie. Obzvlášť vysvetlivky k obrázku 110 sú mimoriadne rozsiahle, pretože sa v ňom nachádza množstvo položiek. Navyše je to veľký obrázok, ktorý musel byť do knihy umiestnený v zloženom stave. Môžeme byť na tento fakt hrdí, pretože žiadne iné mesto či opevnenie si takéto riešenie v knihe nevyžiadalo - iba mapa strednej Európy. Unikátne na tomto texte je to, že bol napísaný zmesou latinčiny a maďarčiny, Taliani ho v tomto znení v knihe publikovali, ale pridali zopár talianskych viet, takže je trojjazyčný. Názov obrázku je v taliančine nasledovný: Pianta delle mura e della cittadella di Cassovia alla fine del secolo XVII, čo po slovensky znamená:

PLÁN HRADIEB A CITADELY KOŠÍC NA KONCI 17. STOROČIA (obr.1)

Najprv v popise plánu figurujú položky vyznačené veľkými písmenami. Ich prepis budeme uverejňovať iba v preklade, v prípadoch, ktoré si to budú vyžadovať, však uverejníme v zátvorke aj pôvodné znenie, či znenia. Zároveň budeme položky komentovať, ak si to z nejakého dôvodu vyžiadajú.

A - Severná brána s vežou, B - Južná brána s vežou, C - Prvotný kostol založený v roku 1261, po roku 1390 nanovo založený /Ecclesia principalis anno 1261 condita, post a. 1390 noviter condita - Dóm svätej Alžbety/, D - Cintorínska kaplnka svätého archanjela Michala, E - Kláštor bratov rádu svätého Dominika spolu s kostolom, F - Kláštor bratov rádu svätého Františka spolu s kostolom, G - Mestský dom /stredoveká radnica uprostred Hlavnej ulice, označenie je však chybné, zamenené so susediacou kupeckou halou/, H - Potôčik Čermeľ /uvedené latinsko-maďarským tvarom Rivulus Csermely/, I - Bočné ramená rieky Hornád /uvedená ako Hernád/, J1 Mestský mlyn /známejší ako stredný mlyn/, J2 - Cisársky mlyn /neskôr známy ako dolný mlyn/, K - kupecká hala /latinský text tu chýba, je tu vybodkované miesto a za ním maďarský výraz árúcsarnok. Označenie je navyše chybné, zamenené s radnicou/, L - Horný barbakan /barbakan Hornej brány/, M - Dolný barbakan /barbakan Dolnej brány/, N - Proviantný dom /Domus victualium, Provianthaus condita anno ? Otázku, kedy bol tento rozsiahly objekt na Mäsiarskej ulici číslo 8 založený, si kladieme dodnes/, O - Mestský karcer /Miklušova väznica/, P - Suchý mlyn /rotunda na Zámočníckej ulici/, QQQ - Mosty /cez rieku Hornád/, R - Levočský dom, S - Katova bašta /Bastia carnificum, Hóhérbástya - latinský názov však znamená aj mäsiara, nielen kata/, T - Dom rádu tovarišstva Ježišovho /Jezuitský komplex budov/, U - Zbrojnica, V - Mincovňa /písmeno sa však na obrázku nevyskytuje/, W - Kostol rádu tovarišstva Ježišovho /Jezuitský kostol/, XXX - Dom sestier svätej Uršuly, Y - Dom generálnych kapitánov horného Uhorska /dnešné Slovenské technické múzeum/, Z - Dom kráľovskej spišskej komory. Na tomto mieste sa autorovi obrázku minuli písmená veľkej abecedy a tak začal používať

MALÉ PÍSMENÁ

a - Stredoveká veža, veža tkáčov /v origináli Turris medioaevalis, Takácsok tornya/, b - Stredoveká bašta kováčov ?, c - Stredoveká bašta výrobcov vozov ?, d - Stredoveká bašta katov ? /veža neďaleko Katovej bašty, kati však určite v Košiciach netvorili cech a tak nebránili osobitnú vežu/, e - Stredoveká veža meditepcov ?, f - Stredoveká veža mečiarov ?, g - Stredoveká veža stolárov ?, h - Dolný vodný priepust /písmeno v obrázku ale označuje Urbanovu vežu, ale malo by byť priamo pod Dolnou bránou/, i - Stredoveká bašta remenárov ?, j - Pôvodná strážnica /na ostrove Hlavnej ulice, neďaleko Immaculaty/, k - Stredoveká bašta výrobcov štítov, l - Bašta druhej méty 15. storočia debnárskeho cechu ? /význam výrazu méta je tu nie celkom jasný, hádam tým autor myslel druhý, teda parkánový múr hradieb/, m - Stĺp Najsvätejšej Trojice /súsošie Immaculaty/, n - Bašta druhej méty 15. storočia, o - Stredoveká veža zlatníkov, p - Stredoveká veža mäsiarov, q - Opustená stredoveká veža /v origináli uvedené: Turris medioaevalis "truncata" - csonkatorony - verisimiliter simul cum constructione batteriae carnificum - mészárosok bástyája - pro tormentis huius ultimae aptiore utendis, čiže v slovenčine: veľmi podobná konštrukcii mäsiarskej batérie slúžiacej vhodne potrebe ich kanónov/, r - Horný priepust vody /písmeno sa však na obrázku nenachádza/, s - Zvonica svätého Urbana /tá je však označená písmenom h a s na obrázku chýba/, ttt - Hrádze a priepusty /text iba v maďarčine: duzzasrók és zsilipek, písmená sa však na obrázku nenachádzajú, rovnako ako ďalšie malé písmená až po z/, u - neupravené plochy na miestach zbúraných domov, v - Konvikt šľachtickej mládeže, w - Nové kasárne /horné kasárne/, x, y - k tabuľke II a III - stredoveký múr okolo roku 1450 až 70 nanovo prebudovaný a vybavený talianskymi bastiónmi, x, y - k tabuľke IV a V - múr z rokov 1480 až 90, prestavaný okolo roku 1550 na novom základe prenesený na nové základy, y - k tabuľke V - Kasárne, zzz - Obliehacie práce cisárskeho vojska. Malé písmená tu pochopiteľne a ďalej pokračujú

ČÍSLICE

1 - Moskvičský bastión postavený okolo rokov 1480 - 90 a zhruba v roku 1550 novozrekonštruovaný v talianskom štýle, 2 - Bezmenný bastión novoprestavaný okolo roku 1550, 3 - Zubatý bastión /sarták - Scharteken/, 4 - Tupý bastión, 5 - Tehlový bastión, 6 - Mlynský bastión /pri bastiónoch 3, 4, 5, a 6 je rovnaký text o výstavbe a prestavbe, ako pri bastióne 1/, 7 - Stredoveká veža prislúchajúca kováčom, 8 - Bastión /neuvedené meno, navyše je číslo napísané v rondeli, nie bastióne/ postavený okolo rokov 1480 - 90 a okolo roku 1550 rekonštruovaný nanovo v talianskom štýle, 9 - Bastión /opäť je to však rondel/ postavený okolo rokov 1480 - 90, 10 - rovnaký text ako pri čísle 9, 11 - rovnaký text ako pri čísle 9, 12 - Bethlenov bastión rekonštruovaný okolo roku 1620 v novom talianskom štýle, 13 - Ľadový bastión /glaciei, jég/ postavený nanovo okolo roku 1550, 14 - Malá anonymná bašta, 15 - Kováčska batéria /kavalier/, 16 - Nová batéria /kavalier/, 17 - Hnilná batéria /kavalier/, 18 - Mäsiarska batéria /kavalier/, 19 - Dom abovskej župy, 20 - Nová radnica /na Hlavnej 59/, 21 - Ravelín svätého Karola postavený za kniežaťa Františka II. Rákocziho ?, 22 - Ravelín svätého Eugena, 23 - Ravelín svätého Jozefa, 24 - Ravelín svätého Petra /u všetkých troch ravelínov poznámka o možnom postavení Rákoczim/, 25 - Glacis, 26 - Glacis projektované v roku 1747, 27 - Reduty, 28 - Parkán, 29 - Laboratórium, 30 - Veža prislúchajúca cechu podkováčov /ale maďarský text uvádza zámočníkov a tiež, že veža nie je dokončená/, 31 - Bastión citadely Klaudia v roku 1686 ešte nedokončený, 32 - Bastión citadely Leopold, 33 - Bastión citadely Montecuccoli, 34 - Bastión citadely Mlynský, 35 - Bastión citadely Cintorínsky /pri všetkých poznámka o nedokončenosti v roku 1686/, 36 - Návršie oproti dolnej bráne, 37 - Krytá cesta citadely v roku 1747 ešte nie celkom zničená, 38 - Cisárske pušnoprašné mlyny, 39 - Brána oproti mestu /na citadele/, 40 - Brána vedúca do polí /na citadele/, 41 - Veža laboratória /na citadele/, 42 - Dohotovená prašná veža /na citadele/, 43 - Projektovaná prašná veža /na citadele/, 44 - Batérie, každá s dvoma kanónmi z vyhladenej medi, 45 - Mlyny na čerpanie vody, 46 - Katolícky cintorín /na obrázku chýba/.Ktokoľvek sa do štúdie kresby a textu obrázka číslo 110 bližšie zahĺbi, rýchlo zistí, že tu nehrá až nápadne veľa vecí. Príliš veľa položiek legendy nie je na obrázku zobrazených. Obrázok evidentne zobrazuje aj javy vyskytujúce sa v 18. storočí, a teda nie len v 17., ako to tvrdí jeho názov. V legende k obrázku je priveľa civilných objektov na to, že Maggiorotti písal o vojenskej architektúre. A nakoniec sú v ňom aj chyby v datovaní, ktoré sú paradoxom v knihe, ktorá sa napríklad zaoberá vznikom bastiónových pevnostných sústav a kladie ich do prvej polovice 16. storočia, pričom Košice tam majú čierne na bielom, že tu celý rad bastiónov postavili medzi rokmi 1480 - 90. Vyzerá to tak, že tí, čo pre Maggiorottiho knihu dodávali podklady, neskontrolovali poriadne, či im hrá dokopy text a obrázok, a tiež sa zdá, že použili už existujúce zobrazenie historického stavu mesta, použité pôvodne k inému účelu.

SVÄTÉ PÍSMO SVOJEJ DOBY

Magiorottiho kniha vydaná v pohnutom čase, keď sa v Európe rozhárala druhá svetová vojna, sa do múzejnej knižnice dostala už v časoch, keď boli Košice načas súčasťou Maďarska. Svojho času to bolo moderné dielo, navyše pravdepodobne jediné svojho druhu, ktoré bolo odborníkom k dispozícii. Nečudo, že z neho čerpali a citovali. Túto knihu cítiť v pozadí textov Mihalikovej knižky o Miklušovej väznici i dobového sprievodcu Košicami. Citovalo sa z nej ešte v osemdesiatych rokoch, aj keď sa už neuvádzalo, že je to práve z Maggiorottiho.

Keď som bol v roku 1996 v neďalekom Mukačeve, ukazoval mi tamojší pamiatkový pracovník obrázky stavebného vývoja ich známeho hradu - podával to ako najnovšie vedomosti v tejto veci. Na moje veľké prekvapenie mi však ukazoval reprodukcie schém z Maggiorottiho knižky - Mukačevo tam samozrejme nechýba. Takže o tejto knižke by sa dalo povedať, že v minulosti bývala akýmsi svätým písmom odborníkov i publicistov u nás a zdá sa, že na Podkarpatí je tým svätým písmom dodnes.

TAJOMNÍ MAGGIOROTTIHO SPOLUPRACOVNÍCI

Napísať knihu, ktorá mapuje činnosť desiatok ľudí na území takého rozsiahleho kráľovstva, ako bolo bývalé Uhorsko, sa dá iba s pomocou rozsiahleho štúdia odbornej literatúry a korešpondovania, prípadne iného kontaktu s miestnymi odborníkmi. Preto je nesmierne zaujímavá otázka odkiaľ, prípadne od koho údaje o Košiciach Maggiorotti čerpal. On sám totiž nie je známy ako osoba, ktorá by sa našim dejinám venovala. Kto teda vyslovil názory uverejnené v jeho knihe, obzvlášť ten o pôvodne menšej rozlohe opevneného mesta v 13. a 14. storočí?

Ako každé seriózne dielo má aj táto kniha rozsiahlu bibliografickú časť, kde figuruje celý rad uhorských a maďarských historikov, ale ani jeden z nich nie je známy tým, že by sa venoval Košiciam. Konkrétne sú tu uvedené aj ich diela použité v Maggiorottim, takže v tejto veci máme istotu. Maggiorotti síce uvádza spomínaného Bizzozera /Bizzozeriho?/, toho však nepoznáme my, navyše publikované údaje a kresby sú zjavne moderné, nemôžu pochádzať od historika zo 17. storočia.

Už minulý týždeň sme naznačili, že Maggiorottiho spolupracovníkom pre spracovanie hesla Košice musel byť niekto miestny, pravdepodobne Maďar a dnes dodávame, že to musel byť aj odborník, historik či archivár, ba dokonca nadšenec práve pre otázky opevnenia. Takých ľudí vo vtedajších /ale v podstate aj dnešných/ Košiciach nebolo zase až tak veľa, aby sme sa na vec nemohli pozrieť bližšie.

Archivár mesta a plodný historický publicista Ľudovít Kemény to naisto nebol, pretože zomrel ešte v roku 1927. Je síce možné, že niektoré idey pochádzali od neho, priamym spolupracovníkom na knihe však nemohol byť. Gymnaziálny profesor, historik a plodný publicista Juraj Kerekes by však do úvahy pripadal. V príslušnej dobe bol síce už dôchodcom, ale v roku 1938 ho maďarská vláda "reaktivovala". Profesor Kerekes zomrel až po vojne, ako sedemdesiatsedemročný v roku 1947. Osobitne by téma košických opevnení sadla známemu premonštrátskemu profesorovi Hadriánovi Szabóovi. Bol síce v príslušnej dobe už tiež dôchodca, ale vieme, že dobové výkresy hradieb zbieral a venoval sa im už dlhší čas. Nakoniec ich daroval múzeu, kde boli vystavené v Miklušovej väznici. Profesor Szabó zomrel v roku 1950.

Do úvahy by pripadal aj vtedajší riaditeľ múzea doktor Alexander Mihalik. Bol to relatívne mladý človek, ktorý by mohol stáť za onou dosť revolučnou myšlienkou vzhľadu pôvodných Košíc. Dnes však už ťažko zistiť, ktorý z pánov za tým všetkým stál. Zdá sa nám rozumné predpokladať, že to nebolo dielo jednotlivca, ale minimálne dvoch osôb - autora textu a autora obrázkov. Možno tam kdesi je pôvod nezrovnalostí, na ktoré sme upozorňovali.

(Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer 25. 5. 2001)
Preklad, texty a reprodukcie: Jozef Duchoň

Obr.1

Hradby Košíc v roku 1550 na originálnom obrázku 109 v Maggiorottiho knihe. A a B sú brány, C a D barbakany, S je Katova bašta uvedená ako "Hohérbastia", 1 až 6 a 13 sú bastióny, 7 sú stredoveké veže a 8 až 12 sú rondely.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606