magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

HORNÁ BRÁNA Sondovali ju v roku 1996

Dokončenie

Už v minulých pokračovaniach sme čitateľov tejto rubriky informovali, že archeologický výskum Hornej brány sa v roku 1996 konal v značnom časovom strese a na veľmi obmedzenom priestore. Neprekvapuje preto, že priniesol viac otázok ako konkrétnych odpovedí. Nepodarilo sa zistiť to najhlavnejšie - presnú polohu samotnej brány. Iba na základe časti čelného muriva veže a zvyškov rondelu zachyteného v pásme korvínovskej hradby bolo možné konštatovať /a potvrdiť tak staršie plány/, že komplex brány ležal nie v osi dnešnej ulice, ale na jej východnej strane. Na západnej strane Hlavnej ulice potvrdili nálezy priebeh a dimenzie oboch pásiem opevnenia. Dnešný záverečný článok seriálu nám priblíži výsledky výskumu práve v tejto časti ulice.

ĽUDSKÁ KOSTRA V PARKÁNE

Prvým múrom, odkrytým v severozápadnej časti ulice, bol základ parkánovej hradby vnútorného pásma opevnenia. Samotnú vnútornú hradbu sa však napriek dodatočnému sondovaniu nepodarilo vo výkopoch zachytiť. Parkánový múr bol postavený z fylitovej bridlice a z tohto druhu kameňa, ako sa ďalej ukázalo, postavili aj základy múrov vonkajšieho opevnenia. Šírka parkánovej hradby bola na tomto mieste 100 centimetrov a jej základy zapustené až do štrkových vrstiev siahali 3,2 metra pod dnešnú úroveň Hlavnej ulice.

Tesne pri hradbe, na jej vnútornej strane, sa našla ľudská kostra, uložená v hĺbke 140 až 165 centimetrov v hlinito-štrkovitom násype parkánu. Kostra ležala pozdĺž múra s hlavou smerom k východu. Zachovala sa z nej iba lebka a horná polovica hrudného koša s ľavou ramennou kosťou - jej ďalšie časti zničili výkopové práce. Kostra bola bez nálezov, ktoré by ju mohli presnejšie datovať. Vzhľadom na hĺbku, v ktorej bola uložená, mohlo ísť o novoveký hrob zo 17 storočia. O tom, že sa vtedy pochovávalo neďaleko od tohto miesta, svedčia nálezy pri stavebných prácach v roku 1890 v teréne za bývalou zbrojnicou /dnes pod budovou číslo 110/. Našiel sa tu vtedy dokonca aj náhrobok s nápisom z roku 1619. Kostra v parkáne hradby mohla byť azda súčasťou tohto málo známeho cintorína. Nálezy ľudských kostí v parkáne nie sú zriedkavosťou, skôr pravidlom. Našli sa aj v parkáne na Dominikánskom námestí, Hradbovej ulici a pri Hnilnej bráne.

Hĺbkové sondy v trase rýh inžinierskych sietí pomohli presne určiť šírku vnútornej vodnej priekopy pri Hornej bráne. Podobne ako pri Dolnej bráne, bola priekopa aj tu ukončená kamenným múrom - kontreskarpou - hrubým 120 až 125 centimetrov. Priekopa na tomto mieste bola 20 metrov široká a pri stene kntreskarpy mala hĺbku 3,3 metra. Bola zreteľne prehĺbená do štrku podložia a jej výplň tvorila tmavá až čierna nepríjemne zapáchajúca vrstva hliny, hrubá 40 centimetrov. Prekrývalo ju rumivo a zásypy z čias, keď opevnenie začiatkom 19. storočia likvidovali. Stred priekopy mohol byť podstatne hlbšie, ale rez celou priekopou nemohol byť urobený, takže sme z nej ani nezískali archeologický materiál /rôzny odpad, ktorý sa do priekop zvykol vyhadzovať/, ktorý by jej vznik a prípadné úpravy mohol presnejšie datovať.

ZÁKLADY NEZNÁMEHO OBJEKTU

Historické plány opevnenia zobrazujú rondel Hornej brány, viazaný na korvínovskú hradbu. Ako boli tieto stavby vzájomne napojené, sa na západnej strane ulice nedalo overiť - miesto ležalo pod električkovou traťou. Zo vzájomnej polohy hradby a rondelu vyplývalo, že čelo rondelu vyčnievalo 9,5 metra pred západný úsek hradby. Východný úsek korvínovskej hradby bol však posunutý tak, že čelo rondelu tu bolo iba 1,2 metra pred ňou. Tento nápadný rozdiel musel súvisieť s prejazdovou komunikáciou vonkajších častí brány. Je zaujímavé, že časť tejto korvínovskej vonkajšej hradby sa zachovala až dodnes. Je to kamenný múr s funkciou plota, uzatvárajúci severnú stranu dvora dopravnej priemyslovky /Hlavná 113/. Hrúbka tohto múra takmer presne zodpovedá hrúbke základu hradby, odkopaného na západnej strane Hlavnej ulice.

Korvínovskú hradbu na západnom úseku od rondelu Hornej brány vybudovali vo vzdialenosti 10 metrov od vonkajšieho okraja vnútornej vodnej priekopy. Jej základ hlboký 3,80 metra mal hrúbku 110 centimetrov.

Plošný odkryv v priestore medzi vnútornou priekopou a korvínovskou hradbou odhalil západne od rondelu základy neznámeho, funkčne zatiaľ nevysvetleného objektu. Vybudovali ho na mieste staršieho stavebného reliktu 3,5 metra dlhého kamenno-tehlového muriva, v tmavej čiernej vrstve pôvodne zamokreného terénu. Snáď tu bývala mokraď, spôsobovaná vpustom vôd Čermeľského potoka. Nálezmi renesančných kachlíc bol tento objekt datovateľný do 16. až 17. storočia. Tento objekt neznámeho účelu pozostával z dvoch paralelne vedúcich murív hrubých okolo metra a vzdialených od seba 8 metrov. Priestor medzi nimi dodatočne uzavreli do pravouhlého pôdorysu kamennou priečkou, dotýkajúcou sa aj kontreskarpy vnútornej vodnej priekopy. Ako to vyzeralo na východnej strane tohto objektu, sme nezistili, pretože múry viedli pod električkovú trať a kdesi v tomto priestore sa napájali na múry rondelu.

Takýto objekt nebol zobrazovaný v plánoch opevnenia, aj keď jedna výnimka tu predsa len je. Na pláne mesta z roku 1747 jeho autor akýsi objekt pri rondeli Hornej brány zakreslil. Aký? To z jeho kresby nevieme vyčítať. Isté je jedine to, že zanikol v čase likvidácie Hornej brány, čo potvrdili nálezy keramického odpadu zo začiatku 19. storočia v jeho zásypoch. Našlo sa medzi nimi viac ako 40 kusov polámaných hlavičiek hlinených fajok, ktoré naznačujú, že objekt bol súčasťou fortifikačného systému a mohol byť azda strážnym postom.

PRIANIE NA ZÁVER

Pri zabezpečovaní prác na vykopávkach Hornej brány sme sa onoho leta 1996 stretli s nečakaným porozumením zo strany, kde sme to ani nečakali. Kopáčom bolo potrebné zabezpečiť v blízkosti lokality miesto, kde sa môžu prezliekať, kam sa dá na noc uložiť náradie, kde sa dá ukryť pred prípadným dažďom a podobne. Na tento účel by pomerne dobre vyhovovala niektorá z prízemných miestností neďalekej dopravnej priemyslovky a pán inžinier Kiši, jej riaditeľ, nám ochotne vyšiel v ústrety. Nakoniec sa aj sám začal zaujímať v súvislosti s istým investičným zámerom školy o prípadné archeologické nálezy na školskom dvore. Informovali sme ho, že tam stávala vonkajšia Horná brána, tá, ktorú ešte stihol zachytiť na svojom pláne z roku 1831 Jozef Belágh.

V tomto teréne by toho, samozrejme, mohlo byť oveľa viac, pretože doterajšie skúsenosti sú také, že každé kopanie v areáloch bývalých brán prinieslo prekvapenia v podobe nálezov objektov, o ktorých sme pri sebapodrobnejšom študovaní starých textov a plánov vopred nevedeli. Takže pri výskume areálu Hornej brány zatiaľ nepadlo posledné slovo. Je možné, že raz v nepríliš ďalekej budúcnosti sa bude vo dvore priemyslovky predsa len stavať, a teda sa tu budú kopať základy. To by mohla byť príležitosť osvetliť z dejín brány oveľa viac ako doteraz a nepochybne by to znamenalo aj zaujímavú brigádu pre tamojších študentov. Je tu tiež malá prácička pre miestnych pamiatkárov - ten spomínaný kamenný múr, slúžiaci ako plot, ktorý je v skutočnosti korvínovskou vonkajšou hradbou, by bolo potrebné zapísať ako novú registrovanú položku medzi doteraz známymi fragmentmi mestského opevnenia, ktoré je už niekoľko desaťročí chránené ako celok.

Text: Dárius Gašaj
Fotografie: Jozef Duchoň

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer v júli 2001

Pohľad na vykopávky zvyškov Hornej brány na západnej strane ulice z vtáčej perspektívy - teda z výsuvnej hydraulickej plošiny. Múr celkom dole je kontreskarpa vnútornej vodnej priekopy, múr hore je vonkajšia hradba a murivá uprostred sú zvyšky neidentifikovaného pomocného objektu spomínaného v texte.

Tie isté vykopávky Hornej brány, ktoré boli predstavené z vtáčej perspektívy, sú tu nasnímané pri normálnom pohľade v čase, keď si kopáči odskočili na desiatu.

Tento pohľad na areál vykopávok Hornej brány bol volený tak, aby ukázal miesto, kde sa našli zvyšky luxemburskej veže brány - to je rozkopaná časť oproti nárožiu dopravnej priemyslovky - a aby bolo zároveň vidieť miesto, kde stála staršia, arpádovská veža brány - to je oproti obchodnému domu Tesco, presne uprostred záberu.

Každodenný, vôbec nie lákavý chlebíček archeológa, pracujúceho v mestskom teréne. Doktor Gašaj pozorne skúma steny výkopu, v ktorom bager prekopal akúsi stavbu - jej zvyšky možno vidieť ako svetlejší zhluk vľavo od archeológa.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606