magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

HORNÁ BRÁNA Sondovali ju v roku 1996

Čo odkryli vykopávky

V doterajších častiach seriálu o Hornej bráne sme sa sústredili hlavne na historické grafické a písomné pramene. V areáli brány sa však realizoval aj archeologický výskum, navyše práve v onom napätom roku 1996, keď sa pozornosť Košičanov upriamila na opačný koniec Hlavnej ulice, na oveľa príťažlivejšie a mediálne hýčkanejšie vykopávky Dolnej brány. Výskum Hornej brány viedli postupne dvaja archeológovia - doktorka Ďurišová /ktorá ho však pre zaneprázdnenie na Dolnej bráne zanechala/ a doktor Gašaj. On nás bude v zostávajúcich častiach seriálu informovať, čo všetko sa tu vykopalo a ako sa to dá interpretovať.

DRUHÝ VEĽMI SILNÝ MÚR

V roku 1781 zakreslil trasu najstaršej - vtedy ešte súvisle stojacej vnútornej hradby košického mestského opevnenia - taliansky inžinier Lodovico Marini. Spolu s vežami arpádovskej fázy ju pozoruhodne detailne vyznačil v južnej a východnej časti, v úseku od Hnilnej brány až po zlom a odskok trasy opevnenia na severovýchodnom obvode. Rozsiahly úsek opevnenia na severnom a západnom obvode však vyznačil inak, v podobe extrémne hrubej hradby, v jej línii zakreslil tiež Hornú bránu a mohutné veže, vystupujúce hlboko do plochy parkánu.

Pomerne strohé písomné pramene naznačujú, že túto časť opevnenia vybudovalo mesto pravdepodobne až v období vlády kráľa Žigmunda Luxemburského. Ukončenie tohto stavebného diela posúva svedectvo kráľovskej listiny k roku 1422 /originálny text listiny je však zatiaľ nedostupný/. Autor latinsky písanej kroniky Košice staré a nové ju citoval slovami: Vnútornému múru mesta pridaný bol druhý, veľmi silný, v roku 1422 nákladom mesta. Je to nepochybne zaujímavá a dôležitá zmienka, na ktorú sa odvolávali rôzne ju interpretujúc aj neskorší kronikári. Spomenúť možno napríklad Jozefa Tutkóa, ktorý túto zmienku evidentne prekrútil a pridanie druhého múra /už ho neuviedol ako veľmi silný, lež ako tenký/ interpretoval ako vybudovanie parkánovej hradby, vzdialenej šesť siah od vnútornej hradby.

Logickejším vysvetlením uvedenej zmienky je názor o zosinení - zhrubnutí vnútornej hradby, ktorý má oporu vo výsledkoch výskumu v areáli Dolnej brány, kde bola pôvodná arpádovská /vnútorná/ hradba po oboch stranách brány zosilnená prídavným múrom na hrúbku 380 centimetrov. Obdobne mohla vzniknúť extrémne silná hradba na severnej a západnej strane mesta, teda v úsekoch, ktoré zakreslil Lodovico Marini v roku 1781. Možné je tu však aj ďalšie vysvetlenie, ktoré práve pre opevnenie v severnej časti mesta najvýstižnejšie zodpovedá svedectvu Žigmundovej listiny. Namiesto pôvodnej hradby, ktorej existenciu naznačil najnovší objav na Zbrojničnej ulici, vybudovalo mesto novú hrubšiu, postavenú na rozšírenej ploche mesta.

Základy luxemburskej hradby archeológovia zatiaľ dôkladne neskúmali, hoci k tomu mali dve jedinečné príležitosti. Prvou bola príprava rekonštrukcie zachovaného úseku hradby na Hradbovej ulici v roku 1983, počas ktorej sa síce sondovalo aj v hradbových základoch, ale iba z dôvodov statických. Pamiatková obnova hradby sa potom realizovala iba na základe výsledkov stavebno-historického prieskumu /žiaľ, veľmi povrchne „odbaveného"/, bez solídneho archeologického sondovania, ktoré by prinieslo poznatky o štruktúre muriva a čase jeho vzniku. Druhou príležitosťou boli výkopy rýh nových inžinierskych sietí v roku 1996 v severnom úseku Hlavnej ulice, o čom budeme písať v nasledujúcom texte.

TORZO LUXEMBURSKEJ BRÁNY

Záchranný archeologický výskum v priestore Hornej brány sa uskutočnil v čase od 22. júla do 17. septembra 1996. Nevyhnutné archeologické sondy sa tu mohli vykonať zväčša iba vo vyhĺbených ryhách inžinierskych sietí a aj to iba v miestach, kde sa podarilo zachytiť viac či menej porušené fragmenty opevnenia. V tom bol hlavný rozdiel oproti výskumu na Dolnej bráne, ktorý sa práve v tom čase rozrástol do úctyhodných rozmerov. Len výnimočne sa fragmenty Hornej brány dali sledovať aj mimo trasy týchto sietí. Magistrát mesta Košice znášal ako investor stavby aj celú ťarchu výskumu, ale pre požadovanú nepretržitú prejazdnosť ulice nesúhlasil s väčším plošným odkryvom. Stačili mu problémy s výskumom a zbytočne finančne náročnou rekonštrukciou podzemia Dolnej brány, míňajúcou sa dodnes svojmu pôvodnému cieľu. Archeologické záchranné práce na Hornej bráne prebiehali navyše paralelne so zemnými prácami a tempu ich postupu muselo byť prispôsobené tempo a rozsah odkryvu zvyškov pamiatok pod uličným povrchom.

Pre uvedené dôvody nebolo možné odkryť vo väčšom rozsahu základy 410 centimetrov hrubého kamenného muriva, zisteného pred západným priečelím budovy dopravnej priemyslovky, bývalých Horných kasární. Ako sa ukázalo neskôr, po zakreslení všetkých objavených fragmentov opevnenia do celkového plánu, bolo toto murivo s najväčšou pravdepodobnosťou časťou základu prejazdnej veže Hornej brány z luxemburskej éry. Malo zreteľnú orientáciu vo východo-západnom smere a ležalo v osi neskôr čiastočne odkrytého rondelu /barbakanu/ brány. Keby sa dalo normálne vo výskume pokračovať, bol by tento záchytný bod rozhodujúcim momentom pre ďalšie smerovanie výskumu celého komplexu Hornej brány. Žiaľ, nestalo sa tak a táto časť brány ostala nepreskúmaná v zemi.

Vedúca výskumu, doktorka Ďurišová zo Slovenského pamiatkového ústavu v Košiciach, ktorá mala na starosti dokumentáciu opevnenia na východnej strane ulice, mohla iba konštatovať, že fragment muriva bol obojstranne lícovaný a že jeho základová špára bola v hĺbke 225 centimetrov pod úrovňou ulice. Ďalší ňou zistený poznatok bol však už zaujímavejší. Stavebným materiálom tohto muriva boli pieskovce a fylitové bridlice, teda horniny odlišné od materiálu murív najstaršieho košického opevnenia. Ak na tomto mieste teda skutočne stála Horná brána, ako to dokladajú všetky plány opevnenia Košíc od 16. do 18. storočia, možno konštatovať, že táto brána bola mladšia ako jej proťajšok, odkrytý na južnej strane mesta. Pôvodná brána s opevnením z konca 13. storočia musela teda stáť na inom mieste, južnejšie, teda bližšie k stredu mesta. Kde? Odpoveď na túto otázku nám naznačil nečakaný objav hradby na Zbrojničnej ulici.

SLEDOVANIE VÝKOPOV SA VYPLATILO

V júni tohto roku vymieňali na Zbrojničnej ulici kanalizáciu. Výkop ryhy pre jej nové potrubie obnažil južne pred komplexom Jiskrových kasární základ hradby dlhý takmer 35 metrov. Jej už na prvý pohľad charakteristické mierne zakrivenie rešpektovala už v stredoveku budova mestskej zbrojnice. Pôvodne hradba, neskôr zbrojnica, tvorili severnú uličnú čiaru podhradbovej uličky /dnes Zbrojničnej ulice/, ktorú až po zbúraní zbrojnice geometricky vyrovnala výstavba kasárenského komplexu začiatkom 20. storočia. Južnej uličnej čiary, v ktorej dominoval ďalší významný objekt mesta - suchý mlyn na konský pohon - sa neskorší stavebný vývoj nedotkol a zachovala sa vo svojej línii až dodnes. V osi pôvodnej trasy uličky prebiehala a čiastočne sa aj uchovala kamenná kanalizácia z polovice 19. storočia.

Základ objavenej hradby bol obojstranne lícovaný, vybudovaný z lomového kameňa. Mal hrúbku 140 centimetrov a bol založený až do hĺbky 290 centimetrov pod dnešný terén. Jeho stavebným materiálom bol kremenný porfýr /paleoryolit/ a magnezit, v jadre muriva aj fylitové bridlice, spojené silnou vápennou maltou.

V mieste križovania Zbrojničnej a Mäsiarskej ulice zničila v minulosti základ hradby betónová šachta kanalizácie. V tomto mieste výkopu, v južnej stene ryhy, bol objavený základ ďalšieho muriva, súvisiaceho s opevnením mesta. Smerovalo v tupom uhle približne 120 stupňov voči opisovanej hradbe, pod plochou tamojšieho parčíka, kde v roku 1998 vykopali a skúmali základy delostreleckého kavaliera z druhej polovice 16. storočia. Jasný vzťah tohto muriva k opisovanej hradbe nebolo možné zatiaľ určiť a jeho interpretácia tak zostáva otvorená. Je veľmi pravdepodobné, že murivo sa práve v mieste betónovej šachty spájalo pôvodne s hradbou. Toto murivo, hrubé na odkopanom povrchu 125 centimetrov, mohlo byť pôvodne hradbou. Vybudovali ho z rovnakého druhu kameňa ako najstaršie mestské múry, pričom sa týmto hradbám odhaleným pri Dolnej bráne nápadne podobalo svojou hrúbkou.

Reálne je však aj iné vysvetlenie. Kameň z blízkej pôvodnej hradby použili na vybudovanie južnej steny delostreleckého kavaliera, takzvaného Mäsiarskeho, navŕšeného v mieste zalomenia trasy opevnenia z vnútornej strany luxemburskej hradby. Túto zatiaľ otvorenú otázku pomôžu zodpovedať až prípadné ďalšie výkopy a výskumy. Príležitosťou na to by mohla byť realizácia novej úpravy povrchu Zbrojničnej ulice.

Objav základu hradby na Zbrojničnej ulici má nepochybne dôležitý význam pre poznanie najstaršej fortifikácie mesta, a tým, samozrejme, aj jeho dejín. Potvrdil naše domnienky, že v stredoveku bola Zbrojničná ulica podhradbovou uličkou. Nedávno objavená hradba v mieste odkrytých i na počudovanie dodnes ešte stojacich fragmentov opevnenia Košíc je pravdepodobne jeho najstarším stavebným článkom. V jej línii, v mieste Hlavnej ulice, stála zrejme aj pôvodná Horná brána mesta.

Text: Dárius Gašaj a Jozef Duchoň, fotografie Jozef DuchoňNabudúce: dokončenie

/Poznámka pre grafika: Samostatný sprievodný materiál k hlavnému článku, súvisí s obrázkami č. 11 a 12/

SONDOVANIE NA MOYZESOVEJ ULICI

Bolo to dávno, pred osemnástimi rokmi, keď som bol ešte čerstvým zamestnancom Mestskej správy pamiatok. Prihodilo sa čosi vtedy bežné, ale dnes ťažko predstaviteľné - pamiatkárom zostala koncom roka nepreinvestovaná väčšia suma peňazí, ktoré bolo potrebné šikovne minúť /inak by nám strhli prémie/. A tak sa financie "vrazili" do archeologického sondovania v mieste zachovanej mestskej fortifikácie, v pásme od Hradbovej až po Moyzesovu ulicu. Bol tu voľne prístupný pozemok-záhrada v bývalej vnútornej vodnej priekope, zhodou okolností to bolo miesto podrobne zamerané a znivelované na Hatschekovom pláne z roku 1754/55, takže tu bolo možné porovnávať stav z čias, keď hradby ešte slúžili svojmu účelu, s dneškom.

Archeologickú sondu vykopal čiastočne traktor „bielorus", čiastočne kopáči z akéhosi družstva. Tí potrebovali získať peniaze priam tak urgentne ako ich museli pamiatkári minúť! Akcia to teda bola obojstranne výhodná. Sonda naprieč priekopou od parkánovej hradby až po dom na Moyzesovej ulici č. 36 bola hotová raz-dva, horšie to bolo s ručnými výkopmi, najmä keď medzitým udreli dosť silné mrazy a terén odolával ako skala. Dostavili sa aj ťažkosti iného, nazvime to „psychického" rázu. V priestore parkánu, tesne pod veľkou vnútornou hradbou, narazili cigánski kopáči na niekoľko hrobov a z poverčivosti tu odmietli v práci pokračovať.

Najväčším nešťastím vtedajšej situácie však bol fakt, že aj keď na výskum vydala oficiálny dekrét akadémia vied a viedol ho archeológ-profesionál /doktor Thököly z Rožňavy/, nevedeli sme v tých časoch dosť dobre, čo nás má zaujímať, na čo sa sústrediť, aké otázky si v súvislosti s výskumom klásť. Časom sa dokonca pri sťahovaní pracoviska pamiatkárov stratila aj skromná dokumentácia z tohto výskumu, ktorý bol pravdepodobne prvým účelovo zameraným archeologickým sondovaním bývalých košických hradieb vôbec. A tak ho dnes možno rekonštruovať iba zo spomienok a súkromného archívu fotografií autora.

Sondovaním sa zistila hĺbka založenia parkánovej hradby, dláždenie bývalej vnútornej vodnej priekopy, kontreskarpový múr priekopy a masívny kamenný múr vonkajšej hradby. Tento múr bol z vonkajšej strany omietaný a zhodou okolností mal práve v mieste, kde ním prechádzala sonda, akúsi anomáliu. Vyzeralo to tak, že sa tu zväčšovala jeho hrúbka a zároveň akoby tu z neho vyčnieval pod 45-stupňovým uhlom akýsi dodnes neobjasnený architektonický prvok. Keby sme vtedy vedeli o hradbách to, čo dnes, sústredili by sme sa práve na túto anomáliu a nechali tak všetko ostatné. Ale písal sa rok 1983.

Čo sme to tam teda pred osemnástimi rokmi vykopali? S mnohoročným odstupom a nedostatočnou dokumentáciou je odpoveď neistá, ba dokonca sa ponúkajú vysvetlenia dve. Prvé by mohlo byť, že sa sondou odkrylo miesto, kde bol vo vonkajšej hradbe rondel, podobný tomu, čo dodnes stojí na Krmanovej ulici. Vonkajšia hradba tu bola postavená niekedy za panovania jagellonských kráľov, medzi rokmi 1492 až 1526. Rondel, zachytený na neskoršom Specklinovom výkrese z roku 1577, odstránili pri budovaní bastiónového systému opevnenia Košíc. Je tu však aj druhá možnosť vysvetlenia - že je to zvyšok Specklinom navrhovaného malého bastiónu, ktorý síce niekedy okolo roku 1580 založili, ale nikdy nedokončili. V každom prípade nás tento nález upozornil, že paradoxne najmenej toho vieme o výstavbe košických hradieb v inak relatívne podrobne zmapovanom období od smrti kráľa Mateja Korvína /1490/ po smrť Jána Zápoľského /1540/.

Text a fotografie: Jozef Duchoň

Dokončenie

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer v júli 2001

Pohľad na kanalizačný výkop na Zbrojničnej ulici. Ľavá strana výkopu je odkrytá vnútorná stena najstaršej mestskej hradby. Uprostred záberu vzadu, kde krivka výkopu smeruje k budove obchodného domu Tesco, stála kedysi najstaršia mestská Horná brána.

Detail odkopaného prvku, ktorý sme pôvodne považovali za zvyšok hradbovej veže, no nebolo to ono.

Celkový pohľad na vybagrovanú sondu naprieč bývalou vnútornou vodnou priekopou v záhrade domu na Moyzesovej ulici č. 36. V pozadí je vidieť nižšiu parkánovú hradbu, za ňou zvyšky vyššej a mohutnejšej vnútornej hradby arpádovskej stavebnej fázy. Záber bol nasnímaný v decembri 1983.

Detail odkopanej vonkajšej hradby so zvyškom dodnes neidentifikovateľnej architektúry, pravdepodobne základom rondelu alebo menšieho bastiónu.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606