magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Ďurkov

História obce

Najstarší písomný záznam o Ďurkove poznáme až z roku 1323, ale táto písomnosť pojednáva o udalostiach, ktoré sa odohrali v obci v roku 1312, konkrétne v časoch bitky pri Rozhanovciach. Vtedy bol v Ďurkove šípom zavraždený Ladislav, syn Pavla a vnuk Komplota, ktorý pochádzal z komplotskej vetvy rodu Aba. Stalo sa tak, keď sa snažil nájsť pre kráľa ubytovanie. Zavraždený Ladislav stál na strane kráľa, zatiaľ čo členovia ďurkovskej vetvy rodu Aba boli proti kráľovi.

Kráľ Karol Róbert z rodu Anjou preto v roku 1323 odobral majetky synom Budunovým z ďurkovskej vetvy rodu Aba. Tieto dal Mikčovi, manželovi sestry zabitého Ladislava. Obec Ďurkov dal do rúk magistra Imricha, syna Pavla, vnuka Komplota, čiže do rúk brata zabitého Ladislava.

Podľa ďalšej písomnosti z roku 1330 vieme, že magister Imrich, syn Pavla, mal dať časť dediny Ďurkov, ako aj časti ďalších majetkov, ktoré dostal od kráľa z pôvodného vlastníctva ďurkovskej vetvy rodu Aba, dcére komesa Buduna.Išlo o celú štvrtinu majetkov.

Synovia Buduna sa v roku 1332 sťažovali pred krajinskou kongregáciou v Budíne. Tvrdili, že Mikč, bán Slavónie, a Imrich, syn Pavla, zaujali ich rodinné majetky, medzi ktorými sa uvádza aj Ďurkov.

Záznam z vyšetrovania poznáme až z roku 1351, čiže až 19 rokov po predložení sťažnosti. Vyšetrovanie viedli podžupan a slúžni, ktorí dokumentovali, ako boli prevedené majeky Ďurkov a Ďurďošík v Abaujskej stolici a Janovík a Chabžany v Šarišskej stolici. Ich práca sa sústredila na to, ako bol tento majetok odňatý ďurkovskej vetve rodu Aba a dostal sa do rúk Imricha, syna Pavla. V roku 1351 držali tieto majetky už jeho synovia. Vyšetrovaním dospeli k záveru, že Ladislava, syna Pavla, pri zháňaní nocľahu pre kráľa, zabil v obci Ďurkov Klement, syn Eykesa, hosť z Ďurkova. I keď týmto bola de jure uznaná nevina ďurkovskej vetvy rodu Aba, Ján, syn Donča, tieto majetky naspäť nezískal, ale ostali naďalej v rukách Jána, Mikuláša, Štefana a Imricha, synov Imricha a vnukov Pavla z komplotskej vetvy rodu Aba.

V roku 1369 sa Ďurkov rozdelil na dve polovice. Jedna z nich patrila magistorovi Jánovi a druhá Imrichovi. Obaja to boli vyššie spomínaní synovia Imricha a vnuci Pavla.

Podľa uvedených informácií je jasné, že Ďurkov bol už v roku 1312 vyvinutá dedina, ktorú obývali aj hostia. Je dosť pravdepodobné, že spomínaný vrah Klement, syn Eykesa, bol Nemec. V problematickom roku 1312 patril Ďurkov synom Buduna, vnukom Juraja z rodu Aba. Tento bol zakladateľom ďurkovskej vetvy rodu Aba. Už v roku 1285 mal Budun dospelého syna Dionýza. Obec Ďurkov dostala svoj názov podľa mena, ktorého je dnešný ekvivalent meno Juraj (Ďuro), otca Buduna, ktorý žil okolo polovice 13. storočia. Je možné, že územie dnešnej dediny Ďurkov bola už dávnejšie osídlená zem, ktorá mala pôvodne iný názov. Ten sa však nezachoval.

Ako všetky obce, tak aj Ďurkov odvádzal pápežské desiatky. V rokoch 1332 - 1335 tu už stál kostol s farou, kde slúžil farár Saul a tento odviedol desiatky. O dnešnom kalvínskom kostole v Ďurkove sa uvádza, že pochádza ešte z čias Arpádovcov, v pôvodnom stave sa však zachovala len predná časť kostola s obohnaným múrom.

Kráľ Žigmund daroval v roku 1397 niektoré kráľovské majetky bratom Imrichovi, Jánovi a Mikulášovi z Perína. Spomínané majetky sa nachádzali v oblasti Svinice pri rieke Olšava a medzi nimi sa uvádza aj Ďurkov. Tento dar kráľ Žigmund opätovne potvrdil v roku 1405. V skutočnosti však Ďurkov naďalej ostal v rukách potomkov príbuzných zabitého Ladislava, syna Pavla z komplotskej vetvy rodu Aba. Rodina používala prediktát "z Visonty, pričom Visonta sa nachádzala v Hevešskej stolici.

Portálny súpis z roku 1427 uvádza, že Ďurkov bol v rukách Ladislava z Ruskova a nachádzalo sa tam 51 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť ľudí, v Ďurkove žilo minimálne 255 obyvateľov, čo bolo na tie časy naozaj ľudnato osídlené miesto.

Páni z Ruskova však Ďurkov držali asi iba v zálohe, pretože kráľ Žigmund v listine z 5. februára 1430 uvádza, že majetky obcí Ďurkov, Janovík a Chabžany pripadajú kráľovi, čiže jemu. Stalo sa tak, pretože vymrela rodina Štefana z Visonty a spomínané majtky držala len vdova niekdašieho Bartolomeja z Ruskova.

Portálny súpis z roku 1553 udáva, že sa v Ďurkove nachádzalo 21 port, ktoré už patrili Jurajovi Báthorymu. V tom čase mal teda Ďurkov minimálne 105 obyvateľov. Už o 12 rokov neskôr, čiže v roku 1565, decimálny súpis Abaujskej stolice uvádza, že sa v Ďurkove nachádza 44 sedliackych usadlostí a 13 želiarov, teda spolu 57 hláv rodín. Ak na jednu rodinu počítame aspoň 5 osôb, Ďurkov už mal 285 obyvateľov. Z osobných mien poddaných bolo 12 rodín slovenského pôvodu a 29 maďarského pôvodu. Národnú príslušnosť ostatných rodín na základe mien určiť nevedno. Obec sa nachádzala na vtedajšej rečovej hranici, pretože severnejšie sa už nachádzalo slovenské etnické územie.

Podľa súpisu z roku 1598 v Ďurkove bolo 66 domov. Obec patrila rodine Báthory. V druhej polovici 16. storočia sa tu udomácnilo kalvínske náboženstvo a pôsobili tu kňazi maďarského pôvodu. Ich vplyvom sa pomaďarčovali aj mená slovenských rodín. 17. storočie sa nesie v znamení úpadku obce, v roku 1636 tu žilo len 36 poddaných. Ešte horšie to bolo začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tu žilo len 7 sedliakov a v roku 1720 len 9 sedliakov. Potom však počet obyvateľov vzrastal, a to hlavne prílevom Slovákov.

Konskripcia cirkví a farárov Abaujskej stolice z roku 1746 uvádza, že obyvatelia Ďurkova hovorili maďarsky i slovensky, prevládala maďarčina. Podľa náboženskej príslušnosti tu v tom čase bolo 64 kalvínov, 27 gr. katolíkov, 23 rím. katolíkov, 19 luteránov a 75 detí. Obec teda mala 208 obyvateľov.

Lexikón z roku 1773 udáva, že sa v Ďurkove rozprávalo prevažne maďarsky. Podľa Fenyésa z roku 1851 to bola maďarsko-slovenská dedina, kde žilo 150 rím. katolíkov, 10 luteránov, 230 kalvínov a 40 židov. V roku 1930 mal Ďurkov prevahu slovenského obyvateľstva.

Genéza názvu:

1323 - villa Gurke
1323/1351 - villa Gyurke
1314 - villa Gurke
1330 - Gyrke
1332 - Gurky
1342 - de Gyurke
1351 - villa Gyrke, de Gyrke
1369 - villa Gyurke
1397/1405 - poss. Gyurke (Gywrke)
1427 - Gwrke
1773 - slovensky: Gyurkow, maďarsky: Györke
1806 - slovensky: Djurkow, vel Gyurkov, maďarsky: Györke

O názve historik Branislav Varsik píše: "Ďurkov mal teda v 18. storočí svoj slovenský názov, ale kontinuita jeho slovenského názvu sa moha zachovať už aj zo stredoveku, hoci dedina bola už od stredoveku maďarská, lebo ležala na rečovom rozhraní. Názov pochádza od slovenského osobného mena (Ďurek, Ďurko), ktoré sa v dokladoch z 18. storočia uvádza ako Gurk (Gyurc). Už vo varadínskom registri k roku 1214 sa uvádza osobné meno Gyuc a k roku 1219 aj Gyurko."

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Slanské vrchy - Základné údaje

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606